Tejiščáková poukázala na to, že prekážkou je aj aktuálne znenie zákona o verejnom obstarávaní a jeho aplikácia zriaďovateľmi v podobe komplexných dodávok potravín pre školské jedálne. Podľa nej sú tak regionálni výrobcovia potravín vyradení zo súťaže. Pritom zámerom projektu je, aby sa v školských jedálňach používali aj čerstvé potraviny z regiónov. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pre agentúru SITA vysvetlilo, že túto tému eviduje a komunikuje v rámci Celoslovenskej sekcie pre školské stravovania. Dodalo, že prvé výstupy overovacieho procesu by mali smerovať aj k iniciatíve úpravy predpisov, ktoré by spôsob obstarávania potravín skvalitnilo.
Medzi úskalia Tejiščáková zaradila aj nedostatok potravín v eko balení. Podotkla však, že dodávatelia začínajú myslieť ekologicky a balia potraviny do skla či papiera a skracujú aj logistiku dodávok. Prekážku vidí tiež v nedostatku kvalifikovaných pracovných síl v školských jedálňach a nefunkčnú finančnú motiváciu. Z analýzy inzerátov škôl za rok 2019 portálu Edujobs.sk vyplynulo, že najčastejšie inzerovanou nepedagogickou pozíciou minulého roka bol kuchár (258 ponúk). Post v školskej kuchyni však nie je atraktívny, na pozíciu kuchára podľa analýzy zareagovali v priemere dvaja uchádzači a pri pozícií hlavného kuchára je to v priemere na jeden inzerát jeden človek.
Prvé školy začali variť podľa jedálnych lístkov, ktoré vypracovali experti na výživu, v novembri 2019. V jedlách pre školákov mali znížiť podiel živočíšnych zdrojov bielkovín a tukov a zvýšiť podiel čerstvej zeleniny a ovocia od regionálnych dodávateľov. Hlavným cieľom projektu je podporiť postupný proces kvalitatívnej reformy obsahu školského stravovania na báze vedeckých výskumov a odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie. Na testovanie nových jedálnych lístkov sa prihlásili školské jedálne v Hlohovci, Nových Zámkoch, Vrútkach, Prešove, Košiciach a v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Od 1. septembra 2020 by ich mohli zaviesť dobrovoľne všetky zariadenia školského stravovania.