Prežili sme ďalší zložitý týždeň. Pozitívne je, že žijeme…

Odoberajte nás cez

0

25. januára 2022

Bratislava 25. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Tzv. obranná dohoda medzi Slovenskom a USA je na spadnutie. Už vieme, že prezidentka ju nepredloží na Ústavný súd – zrejme to nie je vec taká vážna, ako referendum o predčasných voľbách, ktoré chcelo šesťsto tisíc občanov. No paradoxne to ešte neznamená, že dohoda má zelenú. S rôznymi expertmi na ústavné právo – zdá sa, že najmä s doktorom Klučkom – od slova „kľučkovať? – konzultovali text a nenašli žiadny rozpor s ústavou.

Zvuk: Klučka

Žeby sa dr. Drgonec a ďalší naslovovzatí znalci práva mýlili?

Zvuk: Drgonec

No, napriek tomu bude dohoda vyžadovať interpretačné vyhlásenie – čím prezidentka len potvrdzuje, že predsa len to nie je s tými jadrovými zbraňami také isté, ani s nadprávom USA nad naším právom… Že kritici sa nemýlia. Inak zmluvu nepodporí. A navyše sľúbila, že vypíše referendum o dohode, ak sa zozbiera dostatočný počet hlasov a budú splnené všetky kritériá. Je napokon aj vlk sýty, aj baran celý? Predtým bude však s rýchlosťou blesku na rade parlament.

Zvuk: Čaputová

A čo na to Matovič?

Zvuk: Matovič

Pardon, to už neplatí. To bolo pred voľbami…

Čaputová si myslí, že dohoda vzbudzuje toľko emócií pre napätie okolo Ukrajiny. No, samozrejme, svet sa chveje pred vážnou hrozbou vojny. Stretnutia medzi predstaviteľmi Ruska, USA a NATO sú takmer na dennej báze. Všimnime si v tejto súvislosti, čo ešte v roku 1848 vyhlásil nemecký cisár Bismarck: „Pokiaľ bude chcieť niekto poraziť Rusko, musí najskôr od neho odtrhnúť Ukrajinu a ďalej, poštvať proti nemu ostatné slovanské národy, pretože iba Slovania sú rasou, ktorá je schopná zničiť sa sama. S ich pomocou bude možné Rusko poraziť, a potom zlikvidovať aj ostatné slovanské národy, lebo ostanú bez ochrany.“ Ale Slovania, aj keď sa nezdajú, sú veru huncúti.

Srbská premiérka Anna Brnabicová oznámila svetu, že srbská vláda rozhodla, že všetky ťažobné licencie a rozhodnutia austrálsko-americkej firmy Rio Tinto, ktorá chcela v Srbsku ťažiť lítium a investovala do projektu už tri miliardy dolárov, sú anulované. Hoci sa to oficiálne tak neodôvodňuje, celý svet vie, že srbský prezident Vučič pomstil Djokoviča a nikto nemôže ani pípnuť. A pikantné je, že celú túto investíciu dostane Rusko. Čo je to tých 13 miliónov dolárov za výhru Australian Open, ktorú nedovolili vyhrať Djokovičovi, oproti trom miliardám? Krásny spôsob pomsty.

V minulých dňoch sme doma zistili, ako sa dá slovo „povinnosť“ nahradiť znamienkom „plus“. Od 19. januára tu máme Lengvarským a jeho ľuďmi vymyslené opatrenie OP+, podľa ktorého sa síce nemusíš dať zaštepiť neodskúšanou vakcínou, ale bez tretej dávky sa skoro nikde nedostaneš, ešte ani na pohreb nie. Takže si to rozmysli, alebo chceš, aby ťa zjedol omikron?

Zvuk: Matovič o omikrone

V Prahe sa menili vládni a parlamentní veslári, a tak noví pražskí lídri prišli najskôr – ako obyčajne – do Bratislavy. Prišiel Petr Fiala, o ktorom ktosi kdesi napísal, že čoskoro bude z neho na slovenský spôsob „Eduard Fiala“. A prišla aj predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová, ktorá sa inak intenzívne zacvičuje do vedenia schôdzí českého parlamentu, čo nie je také ľahké. Po stretnutí s ňou náš predseda vlády Eduard Heger sa rozplýval nadšením. Čoskoro bude Česká republika predsedať Európskej únii a Slovensko Vyšehradskej skupine. A tak je tu príležitosť – na čom sa obaja zhodli – presadzovať čestnú politiku. Spustilo to búrku posmechu či dokonca nevôle na sociálnych sieťach. Žeby tá slovenská i česká politika až taká čestná voči ľudu nebola? Veď osem z desiatich Slovákov žije doma v strese a ostatní v zahraničí. A keď dnes už 2,2 milióna Čechov, takže každý šiesty z nich, žije v zahraničí a až 24 % Čechov v zahraničí žiť chce?

Zdá sa, že už dávno neplatí ani tam a ani tu, že „všade dobre, doma najlepšie“.

A predsa sa máme radi, aj po takmer tridsiatich rokoch rozdelenia spoločného štátu.

Zvuk: pesnička „Tatra Matra Fatra, spievame si z patra“

Čo všetko sme teda prežili, a našťastie, naďalej žijeme.

Dagmar Vanečková