Vicepremiérkou zodpovednou za plán obnovy a využívanie eurofondov sa stala Lívia Vašáková. Na post ministra financií nastúpil Michal Horváth.

Kreslo ministra obrany obsadil Martin Sklenár. Novým ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí je Miroslav Wlachovský. Ministrom vnútra je Ivan Šimko. Za ministra hospodárstva prezidentka vymenovala Petra Dovhuna. Ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa stal Jozef Bíreš.

Novým ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie je Peter Balík. Ministerstvo dopravy prevezme Pavol Lančarič.
Za ministra zdravotníctva prezidentka vymenovala Michala Palkoviča. Ministrom školstva, vedy, výskumu a športu sa stal Daniel Bútora. Novou ministerkou kultúry je Silvia Hroncová.

Ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny sa stala Soňa Gaborčáková. Ministerstvo spravodlivosti povedie Jana Dubovcová. Miesto ministra životného prostredia obsadil Milan Chrenko.

Vláda odborníkov vystriedala dočasne poverený kabinet Eduarda Hegera. Heger požiadal prezidentku o zbavenie poverenia viesť vládu po tom, ako ohlásili odchod ministri Samuel Vlčan i Rastislav Káčer a prezidentka neprijala ani jeden z jeho návrhov, ktoré považoval za stabilnejšie než vymenovanie úradníckej vlády.

Ľudovít Ódor si prevzal od Eduarda Hegera úrad vlády

Nový premiér Ľudovít Ódor si v pondelok prevzal od svojho predchodcu Eduarda Hegera Úrad vlády SR. Urobil tak potom, ako ho prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala do funkcie.

“Budeme sa snažiť pokračovať vo všetkom, čo bolo dobré, a, samozrejme, na druhej strane budeme chcieť prinášať nejaké nové témy. Témy, ktoré sú aj o budúcnosti Slovenska, o tom, ako by sme sa mohli posunúť medzi úspešné krajiny 21. storočia,” vyhlásil nový premiér. Predchádzajúcej vláde poďakoval za všetko dobré, čo po nich zostalo.

Za výhodu svojej vlády Ódor považuje, že sa nemusí “hádať v priamom prenose a vybíjať v politických súbojoch” a môže sa tak plne sústrediť na to, čo potrebuje Slovensko. Uvedomuje si, že jeho vláda nastupuje v neľahkom období.

Heger zaželal svojmu nástupcovi veľa odhodlania a síl. Ódor podľa neho ukázal, že je odolný voči akémukoľvek politickému súboju. “Hlavne, aby sa novej vláde podarilo priniesť na Slovensko väčší pokoj a aby nás bezpečne priviedli k predčasným parlamentným demokratickým voľbám,” skonštatoval.

Heger pripomenul, že úrad vlády preberal v “turbulentnom období”, ktoré sa podľa jeho slov ešte neskončilo. Poukázal na to, že jeho kabinet musel zvládnuť viacero kríz. Ocenil, že napriek tomu sa im podarilo presadiť viaceré reformy. “Reformy sa nám podarilo presadiť v parlamente a mnohé z nich sa už implementujú na rezortoch a to je práve tá štafeta, ktorú dnes odovzdávam novému premiérovi,” dodal.

Premiér predstavil prvé priority a princípy, ktorými sa má vláda riadiť

Krátkodobými prioritami nového premiéra Ľudovíta Ódora sú zabezpečenie riadneho chodu štátu do predčasných parlamentných volieb, príprava zodpovedného rozpočtu na budúci rok a proeurópska zahraničná politika. Za priority v prospech budúcnosti Slovenska označil efektívne využívanie európskych peňazí, udržanie talentovaných ľudí v krajine a pomoc slabším. Informoval o tom na pondelkovej tlačovej konferencii.

“Je dôležité, aby sme definovali len zopár priorít a tie aby sme vedeli aj dodržať. Popritom budeme riešiť všetko, čo život prináša,” skonštatoval premiér. Ako vysvetlil, všetkých členov vlády požiadal o definovanie troch priorít súvisiacich s aktuálnym problémami a troch týkajúcich sa budúcnosti Slovenska. Tie chce kabinet rozpracovať a prediskutovať s politickými lídrami, hoci ich nebude môcť uviesť do života. Svoje priority predstaví vláda podrobnejšie v programovom vyhlásení.

Ódor pomenoval aj päť princípov, ktorými sa chce jeho vláda riadiť. Priniesť chce pokoj, stabilitu a kultivovanú diskusiu. Dôraz bude klásť aj na odbornosť. Ako načrtol premiér, jeho kabinet má veľkú ambíciu posunúť krajinu dopredu. Pre novú vládu je dôležitá aj budúcnosť. Ďalším princípom je spájanie, nechce otvárať citlivé kultúrno-etické témy. “Budeme prinášať témy, ktoré nás spájajú, kde máme všetci spoločný záujem,” avizoval premiér. Na záver podčiarkol službu krajine. Kabinet chce zabezpečiť kontinuitu na začiatku aj po konci svojho pôsobenia.

Zdôraznil, že ministri budú mať voľné ruky pri výbere štátnych tajomníkov. Za dôležité tiež považuje pripraviť taký návrh štátneho rozpočtu, ktorý bude rešpektovať aj budúca vládna koalícia.

Profily členov novovymenovanej vlády 

Predseda vlády Slovenskej republiky – Ľudovít Ódor

Narodil sa 2. júla 1976 v Komárne. V roku 1999 absolvoval štúdium matematiky a manažmentu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (dnes Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK).

V apríli 1999 sa zamestnal ako analytik finančných trhov v Československej obchodnej banke, kde pracoval dva roky. Po ďalších dvoch rokoch pôsobenia v Slovenskej ratingovej agentúre prešiel do štátnej správy. V rokoch 2003 – 2005 bol hlavným ekonómom Ministerstva financií SR a riaditeľom Inštitútu finančnej politiky. V roku 2006 sa stal členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Dva roky bol poradcom premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša. V roku 2012 ho parlament zvolil za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú tiež spoluzakladal.

Venoval sa aj pedagogickej a publicistickej činnosti. V roku 2016 sa stal hosťujúcim profesorom na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Od januára 2017 do februára 2018 pôsobil ako člen dozornej rady Slovenskej sporiteľne. Prezident Andrej Kiska ho 20. februára 2018 vymenoval za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Návrh na jeho vymenovanie Národnej rade SR predložil vtedajší predseda vlády Robert Fico, za hlasovalo 122 poslancov.

Ľudovít Ódor prispel k zavedeniu rovnej dane, podieľal sa na zavedení eura i na reforme prvého a druhého piliera dôchodkového systému. Je autorom viacerých odborných aj populárnych publikácií.

Podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívia Vašáková

Vyštudovala podnikový manažment a európske štúdiá na Ekonomickej univerzite v Bratislave, vo vzdelávaní pokračovala na univerzitách v Linzi, Mníchove, v Aix-en-Provence, v Ľubľane a v Hamburgu.

Ako kariérna úradníčka dobre pozná prostredie inštitúcií Európskej únie. Osem rokov pracovala v Európskej komisii ako ekonomická analytička na Generálnom riaditeľstve pre energetiku, kde sa zameriavala na hodnotenie dosahov legislatívy. Na pôde Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku viedla tím ekonomických analýz.

Od roku 2020 pôsobí v slovenskej štátnej správe ako generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na Úrade vlády SR. Táto sekcia zároveň plní funkciu Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA) – koordinuje realizáciu plánu obnovy na národnej úrovni a komunikuje s Bruselom pri žiadostiach o platby.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky Peter Dovhun

Vyštudoval odbor medzinárodného obchodu na Fakulte zahraničného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Vo vzdelávaní pokračoval na Michiganskej univerzite.

Od roku 1999 pôsobil v súkromnom sektore na vrcholových manažérskych pozíciách firiem zameraných na IT a telekomunikačnú techniku. V rokoch 2013 – 2018 bol výkonným riaditeľom slovenskej pobočky spoločnosti Gratex. Popritom niekoľko rokov viedol aj jej austrálsku pobočku.

V rokoch 2016 – 2018 bol členom zboru poradcov spoločnosti Tachyum, Inc. USA, v roku 2019 sa stal výkonným riaditeľom spoločnosti Tachyum, s. r. o., Slovensko. V roku 2020 bol tiež poradcom ministra financií Eduarda Hegera.

V októbri 2020 začal pôsobiť v distribučnej energetickej spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), a. s., Bratislava, od 13. februára 2021 ako predseda predstavenstva a od 16. februára 2021 ako generálny riaditeľ. Z tejto pozície pristúpil k revízii niektorých zmluvných vzťahov a k zvýšeniu transparentnosti platových pomerov. Prostredníctvom niekoľkých voľnočasových iniciatív sa venuje rozvoju vrcholových manažérov a manažérok aj mladých ľudí s potenciálom.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky Michal Horváth

Vyštudoval finančný manažment a ekonómiu verejného sektora na Univerzite Komenského v Bratislave, pokračoval v štúdiu na univerzite v Yorku, doktorát z ekonómie získal v roku 2007 na Univerzite v St. Andrews.

Svoju doterajšiu profesionálnu dráhu zasvätil otázkam monetárnej a fiškálnej politiky.

Akademicky pôsobil na univerzitách v Oxforde (2009 – 2014) a Yorku (2014 – 2019), publikoval v renomovaných medzinárodných akademických časopisoch. V rokoch 2003 – 2004 pôsobil na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako poradca štátneho tajomníka, zastával tiež post riaditeľa Inštitútu sociálnej politiky. V štátnych službách pôsobil aj v rokoch 2007 – 2011, keď bol poradcom ministra financií SR. Počas pôsobenia na ministerstve financií zastupoval tiež SR na rokovaniach o vstupe krajiny do eurozóny. V rokoch 2012 – 2015 bol členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, stál tiež pri jej vzniku. Pôsobí ako hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska. Stál pri vzniku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky Pavol Lančarič

Narodil sa 31. mája 1963 v Bojniciach. Vyštudoval na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Pavol Lančarič je dlhoročný skúsený vrcholový manažér, jeho meno je späté s rozvojom slovenského telekomunikačného priestoru. Na začiatku svojej profesionálnej dráhy v 90. rokoch bol zodpovedný za viaceré výskumné úlohy na Protimonopolnom úrade SR, bol tiež členom poradného výboru predsedu vlády SR. Potom prešiel do súkromného sektora. Pracoval v spoločnosti Deloitte & Touche ako Senior Consultant.

V rokoch 1999 – 2019 viedol telekomunikačnú spoločnosť Globtel (dnes Orange Slovensko), po odchode z tejto výkonnej funkcie sa stal predsedom dozornej rady. Podporuje tiež európsky tím pri riadení aktivít podnikateľskej skupiny v stredoeurópskom regióne vrátane Slovenska.

Je laureátom ocenenia Krištáľové krídlo v kategórii hospodárstvo za rok 2010 za úspešný manažment firmy počas hospodárskej krízy bez dosahu na zamestnanosť, spokojnosť zákazníkov a akcionárov.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Jozef Bíreš

Narodil sa 7. marca 1956 v Banskej Bystrici, v rokoch 1971 – 1975 absolvoval štúdium na Strednej veterinárnej škole v Košiciach-Barci. V roku 1981 ukončil štúdium na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach, smer všeobecné veterinárne lekárstvo.

Skúsenosti získaval v Ústave experimentálnej a veterinárnej medicíny v Košiciach, v Akreditovanom klinickom skúšobnom laboratóriu na Univerzite veterinárskeho lekárstva, v Školskom poľnohospodárskom podniku Univerzity veterinárskeho lekárstva v Zemplínskej Teplici či vo Výskumnom ústave veterinárnej medicíny v Košiciach.

Od roku 1998 je profesorom v odbore veterinárneho lekárstva. V roku 2003 ho minister pôdohospodárstva SR vymenoval za ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR. Túto funkciu vykonával do roku 2007.

V roku 2007 sa do funkcie vrátil a pôsobí v nej až do súčasnosti. Verejnosti je známy z prípadov kontrol kvality zahraničných mäsových výrobkov, kontrol dvojakej kvality potravín či aktuálnych kontrol na prítomnosť pesticídov v obilí dovážanom z Ukrajiny.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky Peter Balík

Vyštudoval medzinárodné vzťahy a komparatívnu európsku politiku na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Vzdelanie si dopĺňal aj na Wirtschaftsuniversität vo Viedni a na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti.

Má skúsenosti s riadením európskych štrukturálnych a investičných fondov a národných inovačných a digitálnych politík zo Slovenska aj zahraničia. V rokoch 2012 – 2013 pôsobil ako senior konzultant v Health Policy Institute (Inštitút zdravotnej politiky), pracoval na ministerstvách financií a hospodárstva (2014 – 2015) a na Veľvyslanectve USA v Bratislave (2016 – 2017).

V Európskej investičnej banke sa venoval transformácii uhoľných regiónov Slovenska, Poľska a Česka a manažoval iniciatívu inteligentných miest a regiónov (2017 – 2020).

Od septembra 2020 riadi sekciu inovácií, strategických investícií a analýz ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, kde zodpovedá za prípravu a implementáciu Mechanizmu spravodlivej transformácie a Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko

Narodil sa 1. januára 1955. V roku 1978 úspešne ukončil štúdium ekonómie na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave (dnes Ekonomická univerzita). Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave absolvoval v roku 1987.

Po Nežnej revolúcii bol jedným zo zakladateľov Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré aj zastupoval ako poslanec Federálneho zhromaždenia (1990 – 1992). Bol ministrom spravodlivosti vo vláde Jána Čarnogurského (1992) a podpredsedom vlády Jozefa Moravčíka (1994). Vo volebnom období 1994 – 1998 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. V období tretej vlády Vladimíra Mečiara sa zasadzoval za spoluprácu demokratických politických síl v rámci Slovenskej demokratickej koalície (SDK).

V prvej vláde Mikuláša Dzurindu bol ministrom vnútra (2001 – 2002), okrem iného mal úlohu upokojiť situáciu v polícii. Ako minister obrany v druhej Dzurindovej vláde (2002 – 2003) prijal pozvanie Slovenska do NATO. Neskôr pôsobil v ďalších subjektoch, v roku 2010 sa vrátil do KDH. Po odchode z vysokej politiky sa profesionálne venoval poskytovaniu poradenských, legislatívnych, konzultačných, lektorských a školiteľských služieb.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky Martin Sklenár

Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu. Medzinárodné skúsenosti získal ako diplomat na stálom zastúpení Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli, na veľvyslanectve SR vo Washingtone a ako politický expert v misii OSN v Kosove.

Pôsobil v rezortoch obrany a zahraničných vecí. Bol súčasťou tímov, ktoré pripravovali a vyjednávali kľúčové strategické a obranné dokumenty.

Na ministerstve obrany doteraz pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Jana Dubovcová

Narodila sa 22. júna 1952. Vyštudovala právo, od decembra 1989 bola sudkyňou. Poukazovala na korupciu v súdnictve a kritizovala praktiky bývalého ministra spravodlivosti a predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina. Sudcovskej funkcie sa vzdala a v roku 2010 úspešne kandidovala na poslankyňu parlamentu na kandidátke SDKÚ.

V roku 2012 ju zvolili na päťročné funkčné obdobie za verejnú ochrankyňu práv. Z tejto pozície riešila mnohé podnety v oblasti politických, sociálnych, národnostných a ďalších práv. Realizovala prieskumy o činnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, práv mladistvých vo výkone trestu, prístupu seniorov k sociálnym službám, bezbariérovosti verejných budov, nevyplatených miezd či prieťahoch v súdnych konaniach. Upozornila na porušenie ľudských práv pri policajnom zásahu v Moldave nad Bodvou. Vo voľbách roku 2020 kandidovala za koalíciu Progresívne Slovensko/Spolu na 150. mieste kandidátky.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Wlachovský

Narodil sa 3. februára 1970 v Bratislave, pochádza zo známej literárnej a prekladateľskej rodiny. Jeho otec pôsobil ako riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti.

V roku 1994 vyštudoval filozofiu a sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pracoval ako šéfredaktor časopisu Medzinárodné otázky na Slovenskom inštitúte medzinárodných štúdií. V rokoch 1995 až 1998 bol riaditeľom výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).

Od roku 1998 pôsobil na ministerstve zahraničných vecí. Patrí do generácie zakladateľov modernej slovenskej diplomacie, spoluvytváral základné ideové dokumenty slovenskej zahraničnej politiky. V rokoch 2001 – 2003 bol poradcom premiéra Mikuláša Dzurindu. V rokoch 2003 – 2007 pôsobil na veľvyslanectve Slovenska v Spojených štátoch a v rokoch 2009 – 2011 na zastupiteľstve Slovenska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni.

V rokoch 2011 až 2015 pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v Spojenom kráľovstve. V rokoch 2018 až 2022 zastupoval SR v Dánsku. Bol tiež poradcom pre zahraničnú politiku premiéra Eduarda Hegera.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Soňa Gaborčáková

Narodila sa 20. augusta 1977 v Starej Ľubovni. V rokoch 1994 – 1999 vyštudovala odbor sociálnej práce, sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rokoch 2014 – 2015 získala na základe rigorózneho konania titul PhDr. na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Vyprofilovala sa ako odborníčka na dlhodobú starostlivosť o odkázaných ľudí. Svoje profesionálne a odborné aktivity tiež zameriavala na pomoc deťom a mladým ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Vybudovala komplexný systém starostlivosti pre najzraniteľnejších – Dom svätej Anny v Starej Ľubovni, v ktorom zastávala funkciu riaditeľky a odbornej garantky.

V minulom volebnom období (2016 – 2020) bola poslankyňou Národnej rady SR ako nestraníčka zvolená za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. V parlamentných voľbách 2020 Soňa Gaborčáková kandidovala za KDH. Pôsobí tiež ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Starej Ľubovni. Od marca 2020 je štátnou tajomníčkou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, zodpovedá za sekcie sociálnej politiky a rodinnej politiky.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Milan Chrenko

Vyštudoval environmentálnu vedu, environmentálny manažment a environmentálnu politiku na Univerzite Komenského v Bratislave a študoval aj na Lundskej univerzite vo Švédsku a na Univerzite v Osle.

V rokoch 1999 až 2003 pracoval ako projektový manažér v Regionálnom environmentálnom centre REC Slovensko. V roku 2007 začal pracovať v Kodani ako projektový manažér Európskej environmentálnej agentúry, odbornej inštitúcie Európskej únie, ktorej úlohou je analyzovať údaje o životnom prostredí a podporovať udržateľný rozvoj.

Pôsobil aj ako generálny riaditeľ na ministerstve životného prostredia, kde sa podieľal na koordinácii slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie a na založení verejno-súkromnej platformy Circular Slovakia zameranej na podporu obehového hospodárstva. Následne sa vrátil do Európskej environmentálnej agentúry, kde sa stal ako vedúci skupiny nadväzovania kontaktov a partnerstiev najvyššie postaveným pracovníkom zo Slovenska. Venuje sa medzinárodnej spolupráci v oblasti environmentálnych politík.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Daniel Bútora

Narodil sa v roku 1967 v Bratislave. Jeho rodičia Michal Bútora a Zora Bútorová boli osobnosťami slovenskej sociológie.
V čase pádu komunistického režimu prerušil štúdium vedeckých informácií a knihovníctva, aby sa zapojil do študentského hnutia. Neskôr sa presťahoval do Prahy, kde vyštudoval americké štúdiá a pracoval ako redaktor, následne riaditeľ slovenského vysielania Rádia Slobodná Európa.

Ako poradca ministra školstva Jána Horeckého a spolupracovník tímu plánu obnovy je spojený s viacerými iniciatívami v oblasti regionálneho školstva. Bol riaditeľom Združenia škôl C. S. Lewisa, ktoré je účelovým zariadením Zboru Cirkvi bratskej v Bratislave. Založil program Akadémia riaditeľov na podporu súčasných a budúcich vedúcich pracovníkov základných a stredných škôl. Stál aj pri zrode programu Teach for Slovakia. Ako lektor a kouč spolupracoval s manažérmi a manažérkami veľkých súkromných spoločností.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Silvia Hroncová

Narodila sa 22. júla 1964 v Bratislave. V roku 1988 absolvovala štúdium filozofie a estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, študovala tiež odbor divadelnej vedy na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení.

V rokoch 1996 – 1998 bola šéfredaktorkou novozaloženého odborného teatrologického časopisu Divadlo v medzičase. V období rokov 1999 – 2006 zastávala post riaditeľky Divadelného ústavu. Stála pri zrode viacerých úspešných projektov vrátane divadelného festivalu Nová dráma či alternatívnej scény Štúdio 12. Spoluzakladala najväčšie slovenské divadelné ocenenie Dosky.

Na poste generálnej riaditeľky Slovenského národného divadla (2006 – 2009) zodpovedala za dokončenie novostavby divadla a jej uvedenie do prevádzky. Stála pri zrode európskej televíznej stanice Film Europe Channel. V auguste 2013 sa stala riaditeľkou Opery Národného divadla a Štátnej opery v Prahe.

V súčasnosti pôsobí ako výkonná riaditeľka filmovej distribučnej spoločnosti a predsedníčka správnej rady Kreatívneho inštitútu Trenčín, ktorý realizuje projekt Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky Michal Palkovič

Vyštudoval všeobecné lekárstvo a verejné zdravotníctvo. V Univerzitnej nemocnici v Bratislave stále pôsobí ako bioptický histopatológ. Má skúsenosti v zdravotníckom manažmente.

Ako lekár vykonávajúci pitvy začínal v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb. Osemnásť rokov pôsobil na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde sa podieľal na odhalení a riešení kauzy nezákonného vývozu a obchodu s transplantátmi a zrealizoval aj projekty elektronizácie.

V období pandémie ochorenia COVID-19 bol členom Národného klinického krízového tímu ministerstva zdravotníctva za patologickú anatómiu a súdne lekárstvo.

Od marca 2023 je štátnym tajomníkom Ministerstva zdravotníctva SR.

Ódor: Nová vláda chce priniesť pokoj aj odbornosť

Nová vláda chce priniesť pokoj aj odbornosť. Uviedol to premiér Ľudovít Ódor potom, ako ho do funkcie vymenovala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

“Našou spoločnou ambíciou je priniesť pokoj, stabilitu, toleranciu a v neposlednom rade kultivovanú diskusiu. Ukázať, že sa to dá aj inak,” povedal.

Deklaroval, že do volieb zabezpečia riadny chod štátu. “Našou prioritou bude okrem riešení aktuálnych problémov aj dôraz na budúcnosť, konkurencieschopnosť a úspech Slovenska,” doplnil.

Ódor avizoval, že nový kabinet nebude otvárať kultúrne témy. “Sme rôzni, uznávame rôzne hodnoty. Túto rôznorodosť budeme rešpektovať,” priblížil.

Nová vláda je podľa neho vládou aj pre politikov. “Chceme zabezpečiť kontinuitu na začiatku, ako aj na konci nášho mandátu. Som presvedčený, že len spoločne môžeme čeliť výzvam, pred ktorými Slovensko stojí,” dodal.

Prezidentka od vlády Ľudovíta Ódora očakáva čo najlepší a najpragmatickejší výkon

S vládou Ľudovíta Ódora sú spojené očakávania smerujúce k upokojeniu situácie aj praktickým riešeniam. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v príhovore po vymenovaní nového kabinetu. Zároveň poďakovala za službu odchádzajúcej vláde Eduarda Hegera.

“V rámci agendy vlády očakávame čo najlepší a najpragmatickejší výkon. Či už ide o implementáciu reforiem, napríklad v oblasti spravodlivosti, školstva, napĺňanie ďalších míľnikov plánu obnovy, ale určite aj v oblasti prípravy štátneho rozpočtu a krokov k udržateľnosti verejných financií,” skonštatovala prezidentka.

Ak sa členom vlády podarí napriek ich rozdielom komunikovať a spolupracovať korektne a so vzájomným rešpektom, bude to podľa Čaputovej presvedčivá ukážka a povzbudivý príklad, že to môžu dokázať aj ostatní. “Bude to dôkaz, že výkon verejnej služby môže byť predovšetkým profesionálnou prácou a rozdielnosti môžu slúžiť na hľadanie najlepších riešení, nie na deštrukciu,” vyhlásila.

Od kabinetu očakáva tiež, že bude súčasťou protiváhy proti  populizmu a klamstvám, ale aj že bude udržiavať vecnosť a vysokú komunikačnú kultúru a prejavovať rešpekt k druhým.

Vláde Eduarda Hegera poďakovala prezidentka za jej službu pre Slovensko. Vyzdvihla dôležité reformy v oblasti justície, školstva či národných parkov, ako aj splnené míľniky plánu obnovy. Poukázala aj na fungujúce podporné schémy pre podniky, samosprávy a domácnosti týkajúce sa kompenzácie pre energetickú krízu. Ako poznamenala, problémom kabinetu, ktorý urýchlil aj jeho koniec, bol neustály súboj a hádky.

Valášek podporí vymenovanú vládu odborníkov

Nezaradený poslanec a podpredseda mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Tomáš Valášek podporí vládu odborníkov pri hlasovaní o dôvere v Národnej rade (NR) SR. Vládu odborníkov považuje za krajné, ale potrebné riešenie.

“Prezidentka zostavila vyvážený kabinet odborníkov a odborníčok, ktorých úlohou je zabezpečiť chod krajiny a doviesť Slovensko k predčasným voľbám. Nevidím dôvod do tejto situácie vnášať ďalšiu nestabilitu. Úradnícku vládu preto pri hlasovaní o dôvere podporím,” podotkol Valášek.

Líder hnutia Michal Šimečka vyhlásil, že dočasná vláda odborníkov a nové parlamentné voľby sú jediným východiskom v chaose, ktorý nastal po rozpade vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. “Úprimne nerozumiem, prečo úradníckej vláde nechcú vysloviť podporu v parlamente viaceré strany, ktoré po nej volali,” ozrejmil Šimečka.

Nadácia Zastavme korupciu: Nová vláda by mala vymeniť šéfa SIS

Nová vláda by mala vymeniť šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) a postrážiť novelu Trestného zákona. Pre TASR to uviedli z Nadácie Zastavme korupciu s tým, že pôsobenie predošlej vlády hodnotia z pohľadu boja proti korupcii viac pozitívne ako negatívne.

Vláda odborníkov bez výraznej podpory v parlamente podľa šéfky nadácie Zuzany Petkovej nemá šancu presadiť významnejšie legislatívne zmeny. “Do jej právomocí však patrí výmena šéfa SIS a tu by mala konať,” zdôraznila. Viackrát sa podľa nej ukázalo, že SIS neprispievala k odhaľovaniu závažnej trestnej činnosti, ale, naopak, jej vyšetrovanie spochybňovala.

Novela Trestného zákona, ktorá je momentálne v parlamente, podľa nadácie obsahuje viaceré pozitívne zmeny, napríklad v prípade trestov za eurofondové podvody či v oblasti drogovej kriminality. “Novela však poľavuje v trestaní za majetkové trestné činy. V prípade, ak by poslanci presadili pozmeňujúce návrhy, ktoré ešte viac znižujú tresty za korupciu alebo ekonomické trestné činy, nový minister by mal novelu stiahnuť z parlamentu,” uviedol Martin Suchý z Nadácie Zastavme korupciu.

Nový minister dopravy by sa zase podľa Xénie Makarovej z nadácie mal zaoberať kritikou a prešľapmi vedenia Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). “Vedenie diaľničiarov bolo už opakovane prichytené, že nehovorilo o miliardovom mýtnom systéme pravdu,” podotkla. NDS podľa nej zlyháva aj pri manažovaní výstavby diaľnic.

Nadácia poukázala na to, že počas pôsobenia predošlej vlády začal fungovať Úrad na ochranu oznamovateľov a začali sa vyšetrovať veľké korupčné kauzy s politickým pozadím. Slovensko sa tiež zlepšilo v rebríčkoch vnímania korupcie. Nadácia však upozornila, že z pôvodne 24 protikorupčných opatrení sa odchádzajúcej vláde nepodarilo presadiť ani polovicu.

Matovič: Je len dobre, že SR má úradnícku vládu, Heger exemplárne zlyhal

Líder hnutia OĽANO Igor Matovič tvrdí, že je len dobre, keď má Slovensko vládu odborníkov. Odchádzajúci premiér Eduard Heger podľa neho “exemplárne zlyhal”, keď sa dva týždne s kolegami z Demokratov snažil ututlať kauzu dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana.

“Navyše sa po jej prevalení miesto vyvodenia zodpovednosti snažil zodpovednosti zbaviť a až nedôstojne sa verejne prosíkal prezidentke o pokračovanie vo svojej funkcii,” poznamenal Matovič.

Zdôraznil, že pre OĽANO je akékoľvek krytie klientelizmu neprípustné a v rozpore so základňou DNA hnutia. “Je mi rovnako ľúto, že o Vlčanovej kauze vedela dva týždne aj prezidentka a miesto okamžitého odvolania Vlčana rovnako mlčala,” dodal.

Sklenár chce pokračovať v začatých projektoch, potvrdil podporu Ukrajine

Minister obrany Martin Sklenár chce využiť svoj čas v rezorte na pokračovanie v začatých projektoch a iniciatívach. Ocenil aktuálnu vysokú úroveň spolupráce SR v rámci Európskej únie a NATO. Deklaroval podporu Ukrajine. Uviedol to na pondelkovej tlačovej konferencii po prebratí ministerstva od svojho predchodcu Jaroslava Naďa.

“Za ostatné tri roky ministerstvo zaznamenalo naozaj významný progres. Rezort ukázal aj za tieto tri roky, že je veľmi užitočný pre Slovenskú republiku,” zhodnotil Sklenár, ktorý na ministerstve doteraz pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky. Teší ho realizovaná modernizácia Ozbrojených síl SR.

Sklenár avizuje aj pokračovanie podpory Ukrajine. “Naša podpora pre Ukrajinu je nesmierne dôležitá. Ide o našu vlastnú bezpečnosť a obranu. Ukrajina musí vyhrať, ináč sa svet zásadne zmení,” uviedol.

Projekt nákupu vrtuľníkov Viper je podľa Sklenára jednou z priorít. “Ale sú tam aj ďalšie, či už 4×4, ručné zbrane, protivzdušná obrana – všetko projekty, ktoré si zaslúžia našu pozornosť, vyžadujú si ešte aj čas, aj odborné vstupy a potom, samozrejme, debatu s krajinami a s priemyslom o tom, čo je možné a ako rýchlo sa to dá doručiť,” načrtol.

Naď ocenil, že jeho nástupcom sa stal práve Sklenár. “Som veľmi rád, že kontinuita je zabezpečená,” vyhlásil. Vyzdvihol aj deklaráciu jasného zahraničnopolitického smerovania a podporu Ukrajiny zo strany nového ministra. Verí, že úradníckej vláde sa podarí do termínu predčasných parlamentných volieb v rezorte dosiahnuť veci, ktoré spoločne urobili, najmä ďalšie projekty vychádzajúce zo vzťahov so spojencami v NATO.

Výmenu ministrov sprevádzal slávnostný nástup jednotiek čestnej stráže, plné pocty aj prelety leteckej techniky Ozbrojených síl SR.

Uhrík: Republika nebude politicky podporovať jednofarebnú vládu prezidentky

Mimoparlamentné hnutie Republika nebude politicky podporovať jednofarebnú vládu prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Informoval o tom jeho predseda Milan Uhrík, podľa ktorého mala Čaputová “jedinečnú príležitosť zachovať sa ako štátnička a aspoň raz v živote ukázať, že je slovenskou prezidentkou”.

“Namiesto toho však všetkým zase ukázala len to, že je v prvom rade služobníčkou cudzej progresívnej agendy,” poznamenal.

Republika bude podľa neho dohliadať na to, aby si “vymenovaní úradníci robili svoju úradnícku prácu”. “Aby neprekračovali svoje kompetencie a neskĺzli k pokušeniu zneužívať právomoci verejného činiteľa, ktoré im boli na päť mesiacov zverené,” doplnil Uhrík. Slovensko musí podľa neho vydržať do volieb bez ďalších strát.

Uhrík tvrdí, že nová vláda nie je vláda nestranných odborníkov, ktorí by zmierili spoločnosť a doviedli Slovensko k predčasným voľbám. “Toto, čo dnes nastúpilo, je progresívna vláda Čaputovej,” skonštatoval.

Zároveň hovorí, že polovica ľudí v novej vláde sú “nastrčené neznáme mená bez názoru a autority”. “A druhá polovica sú zas odchovanci mimovládok a poslušní euroatlantisti,” doplnil.