„Môj postoj je jasný, jasne som povedala, že treba predčasné voľby vzhľadom na to, že máme vládu s obmedzenými právomocami,“ uviedla. Vyhlásiť termín predčasných volieb či prijať primerané rozhodnutia je podľa nej potrebné najneskôr do 30. januára. „Inak zostavím úradnícku vládu,“ doplnila hlava štátu.

Bývalé koaličné strany sa v nedeľu (22. 1.) dohodli na texte zmeny Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátenie volebného obdobia parlamentu by malo byť možné prijatím uznesenia, na čo bude potrebných 90 hlasov poslancov. Zároveň sa dohodli na termíne predčasných volieb 30. septembra. Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) predpokladá, že dohodnutá zmena ústavy by sa mohla odsúhlasiť hneď po prerokovaní v parlamente.

Poslanci pokračujú v prerušenej 78. schôdzi. Odhlasujú skrátenie volebného obdobia?

Poslanci Národnej rady (NR) SR pokračujú v prerušenej 78. schôdzi, rozhodnúť by mali o novele Ústavy SR v súvislosti so skrátením volebného obdobia parlamentu. Ak návrh stihnú prerokovať ešte do 17.00 h, budú vtedy o ňom aj hlasovať. Ak by to poslanci nestihli, rozhodnúť by mohli o novele v stredu (25. 1.).

V uplynulom období sa hovorilo o viacerých možnostiach, ako ústavu novelizovať. Smer-SD a nezaradení poslanci z Hlasu-SD trvajú na podmienke, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie parlamentu aj referendom. To odmieta napríklad SaS, preferuje samorozpustenie parlamentu.

Predstavitelia bývalej štvorkoalície po dohode na septembrovom termíne volieb avizovali pozmeňujúci návrh. Priniesť má rýchle technické riešenie a do ústavy doplniť, že volebné obdobie sa dá skrátiť schválením ústavného zákona alebo uznesením.

Súčasťou dohody má byť aj podmienka OĽANO, aby sa sprísnili možnosti novelizácie volebného zákona. Navrhuje, aby sa jeho úpravy dali prijímať len ústavnou väčšinou, teda 90 a nie 76 hlasmi poslancov.

Podpredseda strany Za ľudí a nezaradený poslanec Juraj Šeliga podmienil hlasovanie za novelu ústavy tým, že sa do nej zakotví postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Predložiť má samostatný pozmeňujúci návrh.

Zvyšné body programu poslanci presunuli na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať na konci januára. Medzi nimi bola napríklad novela zákona o vodách či vládna novela zákona o kybernetickej bezpečnosti.

Šéf SaS Richard Sulík následne na tlačovej konferencii ozrejmil, že všetci 20 poslanci SaS podporia novelu ústavy. SaS sa bude podľa neho držať dohody aj pri zmene ústavy, aj pri uznesení o skrátení volebného obdobia, aby mohli byť predčasné parlamentné voľby 30. septembra. Kritizoval Smer-SD a Hlas-SD za to, že nepodporujú zmenu ústavy. Kolíková dodala, že jej pozmeňujúci návrh je najjednoduchšie možné riešenie a kompromis štyroch strán a zároveň sa doň pridala podmienka OĽANO o jednom volebnom obvode. Aj Ústavný súd SR podľa nej povedal, že je neštandardné dať do ústavy možnosť, aby sa dalo volebné obdobie skrátiť referendom.

Hlas nepodporí pozmeňujúci návrh novely ústavy od bývalej koalície

Poslanci Národnej rady (NR) SR pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD nepodporia pozmeňujúci návrh k novele Ústavy SR, ktorý predložili predstavitelia bývalej koalície. Zbytočne podľa Hlasu-SD komplikuje celú situáciu. Prekáža im, že neobsahuje možnosť referendom skrátiť volebné obdobie. Ak pozmeňujúci návrh prejde, poslanci nezahlasujú ani za celú novelu. Uviedol to líder strany Peter Pellegirini počas diskusie v pléne parlamentu.

Predstavitelia bývalej vládnej koalície nedokážu podľa Pellegriniho so cťou odísť a dať ľuďom možnosť zvoliť si nové vedenie. Treba podľa neho nájsť ústavné a pokojné riešenie a spolupracovať naprieč politickým spektrom. Považuje za nedôstojné, že sa chcú zabetónovať takmer až do konca volebného obdobia.

Dosluhujúca koalícia musí podľa neho rešpektovať demokratické voľby. „Preto strašiť návratom niekoho len preto, že vám to nevyhovuje, nie je vôbec demokratické, ale, naopak, je to totalitárske. Pretože každý, kto vyjde z riadnych alebo predčasných volieb, je demokraticky zvolený poslanec NR SR,“ vyhlásil Pellegrini, ktorý podľa svojich slov nepočul argument, prečo majú byť voľby 30. septembra, a nie v júni. Pokiaľ pozmeňujúci návrh prejde, Pellegrini garantuje, že ak budú po voľbách súčasťou väčšiny, posnažia sa presadiť zmenu.

Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) reagoval, že poslanci Sme rodina sú ochotní zahlasovať aj za to, aby bola v ústave možnosť referenda v súvislosti so skrátením volebného obdobia. Podporili by aj skorší termín predčasných volieb v júni. „My určite nebudeme prekážkou toho, aby takáto úprava bola. Prispôsobíme sa väčšinovému názoru tak, aby predčasné voľby mohli byť v čo najkratšom termíne,“ skonštatoval.

Šeliga predložil návrh, ktorým chce zvýšiť ústavnoprávnu ochranu ÚŠP a ŠTS

Podpredseda strany Za ľudí a nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Juraj Šeliga predložil pozmeňujúci návrh k novele Ústavy SR týkajúcej sa predčasných volieb. Svojím návrhom chce zvýšiť ústavnoprávnu ochranu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) tak, že ich existencia bude explicitne zakotvená v ústave

„Ak nebudeme bojovať o tieto inštitúcie, je vysoká šanca, že budú zrušené,“ tvrdí Šeliga. Vyzval poslancov, aby jeho návrh podporili. „Ak nič nemáte proti ÚŠP a ŠTS, ak sa nebojíte vyšetrovaní, nemôžete mať problém to podporiť,“ dodal. Pozmeňujúcim návrhom sa má tiež stanoviť explicitná vecná pôsobnosť ÚŠP. Opisuje ju ako vykonávanie trestnoprávnej pôsobnosti v oblasti výkonu dozoru nad vyšetrovaním trestných činov korupcie, trestných činov spáchaných verejnými činiteľmi a trestnej činnosti, pri ktorej dochádza k zneužitiu verejných prostriedkov.

Šeliga tiež pripomenul, že na zmenu ústavy je potrebných 90 poslancov, a poukázal na potrebu dohody a kompromisu. Reagoval tak na výhrady opozície, ktorá trvá na možnosti skrátiť volebné obdobie parlamentu aj referendom. Táto možnosť by však po schválení koaličného pozmeňujúceho návrhu z novelizácie vypadla. Šeliga pripomenul, že opozícia spolu s SaS povalila vládu, a ak chcú, aby novelizácia vyzerala inak, mali sa dohodnúť na inom znení pozmeňujúceho návrhu. „Dajte pozmeňujúci návrh, prerobte to. O tom je demokracia,“ podčiarkol.

Boris Susko (Smer-SD) hovorí o zneužívaní novely ústavy a pýta sa, prečo s takýmto návrhom Šeliga neprišiel napríklad pri súdnej mape. „Je to nesystémový krok, pretože sa len zavádza názov ŠTS do ústavy, ktorý nič nerieši,“ uviedol. Rovnako nesystémové je podľa neho zakotvenie ÚŠP.

Dušan Muňko (Smer-SD) rovnako pripomenul, že pri aktuálnej zmene ústavy sa nebavia o ÚŠP či ŠTS, ale o skrátení volebného obdobia parlamentu. Poukázal aj na to, že súčasná vláda stratila dôveru v parlamente a je potrebné nájsť riešenie. Apeloval na termín volieb do konca júna tohto roka.

Pozmeňujúci návrh k novele ústavy predložil v pléne aj nezaradený poslanec pôsobiaci v ĽSNS Martin Beluský. Z ústavy chce vypustiť ustanovenie, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi SR. Zároveň chce zakotviť tzv. právo na hotovosť. Teda aby mal každý právo na „úhradu záväzku v hotovosti“.

Susko navrhol upraviť ústavu podobne, ako to chceli docieliť referendom

Poslanec Národnej rady (NR) SR Boris Susko (Smer-SD) navrhol upraviť novelu Ústavy SR týkajúcu sa skrátenia volebného obdobia tak, ako to chceli docieliť v sobotňajšom (21. 1.) referende. Hoci referendum nebolo úspešné a nezúčastnila sa na ňom nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, Susko poukázal na to, že viac ako 1,2 milióna ľudí sa vyjadrilo za takúto zmenu. Ozrejmil, že pozmeňujúci návrh sa od referendovej otázky líši tým, že na skrátenie volebného obdobia by bolo potrebných 90 a nie 76 poslancov.

Susko hovorí o troch možnostiach skrátenia volebného obdobia parlamentu, a to uznesením NR SR, ústavným zákonom alebo referendom. Pýta sa, akú logiku má to, že zastupiteľská moc (parlament) má mať legitimitu skrátiť volebné obdobie NR SR a priama moc (občania v referende) takú možnosť nemá mať. Návrh koalície vypustiť z novelizácie referendum označil za selektívne a nevidí za tým iný dôvod ako snahu súčasnej garnitúry udržať sa čo najdlhšie pri moci.

„Videli sme tu celý zvyšok decembra a celý január cirkus, keď odvolaný premiér zháňal 76-ku na to, aby mohol pokračovať vo vláde, na čo poverenie od prezidentky nemal. Teraz vidíme cirkus, ako sa vládna koalícia snaží zmeniť ústavu a dostať do nej ďalšie a ďalšie podmienky, na ktoré nemá legitimitu,“ podotkol.

Kritizoval pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej (SaS), ktorý obsahuje aj zakotvenie jedného volebného obvodu pre voľby do NR SR v ústave. Rovnako namietal aj návrh Juraja Šeligu (nezaradený), ktorý zas mieni do ústavy zakotviť postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Susko pripomenul, že zmeny nesúvisia s predčasnými voľbami. „Tieto návrhy sú úplne scestné, nemajú žiadnu legitimitu a my ich ani nemôžeme podporiť,“ podčiarkol. Pripomenul, že vláde Eduarda Hegera (OĽANO) vyslovil parlament nedôveru a keďže je len dočasne poverená výkonom funkcie, chýbajú jej niektoré kľúčové kompetencie.

Poslanci z ĽSNS ani z Republiky nepodporia koaličný pozmeňujúci návrh

Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR z ĽSNS a mimoparlamentného hnutia Republika nepodporia pozmeňujúci návrh k novele Ústavy SR z dielne Márie Kolíkovej (SaS). Trvajú na tom, aby v ústave bola možnosť referenda o predčasných voľbách. Koaličný návrh totiž hovorí len o možnosti skrátiť volebné obdobia parlamentu uznesením.

Nezaradený poslanec z Republiky Miroslav Suja označil koaličný návrh za napľutie do tváre vyše 1,2 milióna občanov, ktorí v sobotňajšom (21. 1.) referende hlasovali za zmenu ústavy. Tá obsahovala aj možnosť dosiahnuť to referendom. Predseda hnutia Milan Uhrík zároveň odmietol, že by hnutie chcelo po voľbách zmeniť volebný systém tak, aby nastolili totalitu.

Obdobne sa vyjadril aj poslanec z ĽSNS Martin Beluský. Dodal, že nepodporia ani novelu ústavy, v ktorej nebude zakotvené právo občanov prostredníctvom referenda odvolať parlament.

Matovič chce predčasné voľby oddialiť, diskusiu o zmene ústavy ukončili

Termín predčasných parlamentných volieb treba oddialiť na september, aby mali orgány činné v trestnom konaní (OČTK) časový priestor na vyšetrovanie zločinov. V pléne Národnej rady (NR) SR to počas diskusie k novele Ústavy SR povedal líder OĽANO Igor Matovič. Poslanci po 19.00 h ukončili diskusiu. Hlasovať o novele sa má v stredu (25. 1.) o 11.00 h.

Matovič pripomenul kauzy počas vlád Smeru-SD, kritizoval, ako spravovali štát, a hovoril o zločinoch. „Keď chceme, aby boli vyšetrené, potrebujeme dať časový priestor orgánom činným v trestnom konaní, aby vaše zločiny a vašich poskokov mohli vyšetrovať. Aj tie tri mesiace sa rátajú,“ odkázal opozícii.

Predčasné voľby sú podľa Matoviča „veľmi zjednodušene“ o tom, že mafia po nich túži, aby sa cez ne dostala k moci. „Je úplne prirodzené od nás ostatných, ktorí sme svojho času vytvorili vládnu koalíciu, na základe ktorej ešte vládne vláda, že budeme tomu brániť a budeme sa snažiť tento termín maximálne oddialiť,“ vyhlásil.

Pripomenul krízy za uplynulé tri roky, ktoré vyvolávajú frustráciu. Obdobie do volieb treba podľa neho predĺžiť, aby ľudia videli, čo znamená, keď politici nekradnú a opäť vyhrali voľby. Smeru-SD a súčasnému Hlasu-SD odkázal, že sa k moci nevrátia, hoci argumentujú počtom voličov, ktorí sa zúčastnili na referende. „Budeme robiť všetko pre to, aby sme zobudili zvyšných 3,2 milióna ľudí,“ dodal. Poslankyňa Romana Tabák (Sme rodina) mu odkázala, že táto vláda urobila všetko pre to, aby sa „Hlasosmer“ vrátil k moci, a to spôsobom komunikácie.

Opozícii Matovič povedal, že OĽANO nie je odkázané na vyplatenie štátneho príspevku za výsledky volieb z roku 2020. „My tie peniaze nemíňame, trištvrte z nich máme na účte, ani v podstate neviem, čo máme s nimi urobiť, preto prídem s návrhom na zníženie platu poslancov s tým, aby zvyšok doplácali politické strany, lebo vidím to na hospodárení nášho hnutia,“ priblížil s tým, že poslanci nemusia mať päťtisícové platy.

Podľa Matoviča treba chrániť súčasný volebný systém. „Viem, že je dohoda medzi Hlasom, Smerom a fašistami z Republiky, že chcú 76-kou zmeniť volebný systém na to, aby za každý okres bol jeden poslanec,“ povedal.

V závere utorkového rokovania predložil k novele ústavy Miloš Svrček (Sme rodina) ďalší pozmeňujúci návrh. Reagovať má na aktuálnu situáciu. „Potrebujeme do ústavy zakotviť možnosť skrátiť si volebné obdobie,“ podčiarkol. Keďže podľa vlastných slov aktuálne nevie, v akej podobe novela napokon prejde, predložil pozmeňujúci návrh. Navrhuje, aby novela nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Namiesto ústavného zákona chce ustanoviť možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR uznesením, a to trojpätinovou väčšinou hlasov.