Bratislava 8. decembra AKTUALIZOVANÉ (SITA/TASR/HSP/Foto:Pixabay, TASR-Ján Krošlák, Roman Hanc)

Pomôcť osobám v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu má zákon, ktorý mení niektoré normy v pôsobnosti rezortu kultúry v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. Zákon, ktorý parlament schválil 24. novembra, dnes podpísala prezidentka Zuzana Čaputová

Schválený zákon predlžuje niektoré opatrenia prijaté v roku 2020 pri druhej vlne pandémie týkajúce sa verejných kultúrnych podujatí ako aj odvodovej povinnosti a povinnosti úhrady príspevkov podľa zákona o umeleckých fondoch.

V prijatom zákone je tiež ustanovenie, že usporiadateľ dostane oprávnenie odoprieť osobe vstup alebo účasť na podujatí, ak je vstupenka, pozvánka či iný doklad vystavený na meno osoby a tá nepreukáže usporiadateľovi svoju totožnosť. Napríklad vstupenka na hudobný festival trvajúci viac dní je vystavená na meno konkrétnej osoby. Usporiadateľ bude mať oprávnenie odoprieť vstup na podujatie, ak osoba nepreukáže svoju totožnosť.

Prezidentka podpísala novelu, umožní predlžovanie vstupeniek i v roku 2022

Platnosť vstupeniek na podujatia, ktoré sa z dôvodu protipandemických opatrení nebudú môcť v roku 2022 uskutočniť, budú môcť organizátori predĺžiť až do konca roka 2023. Alternatívou môže byť poukážka alebo vrátenie peňazí. Vyplýva to z legislatívnych zmien zákonov v pôsobnosti Ministerstva kultúry (MK) SR v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. V stredu novelizáciu podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. TASR o tom informoval Lukáš Laczko z odboru komunikácie prezidentskej kancelárie.

“Predmetným návrhom zákona sa majú vytvoriť podmienky na zmiernenie následkov prípadnej tretej vlny pandémie, ktorá môže opäť obmedziť možnosť konania verejných kultúrnych podujatí,” pripomína rezort kultúry.

Predĺžia sa tiež opatrenia, ktoré boli prijaté v súvislosti s predchádzajúcimi vlnami pandémie.

Na rok 2022 sa prijatím zmien predlžuje aj lehota, počas ktorej sa ruší povinné odovzdávanie príspevkov do umeleckých fondov, odvod však naďalej možno odvádzať dobrovoľne.

Novelizáciou sa zároveň ustanovuje oprávnenie usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia odoprieť určitým osobám vstup na verejné kultúrne podujatie alebo účasť na verejnom kultúrnom podujatí. Môže ísť napríklad o osobu, ktorá nepreukáže svoju totožnosť, ak je vstupenka vystavená na konkrétne meno osoby, alebo osobe, ktorá nespĺňa podmienku veku určenú na dané podujatie.

Prezidentka odobrila novelu, umožní presun Múzea SNP pod rezort obrany

Múzeum SNP bude mať aj po zmene zriaďovateľa a presune pod Ministerstvo obrany (MO) SR právnu subjektivitu. Vyplýva to z novely zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, ktorú v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. TASR o tom informoval Lukáš Laczko z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR. Novou legislatívou dochádza k presunu Múzea SNP zo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry do zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu obrany

Podľa novely má Múzeum SNP ako celoštátne špecializované múzeum status právnickej osoby, ktorá v oblasti dejín druhej svetovej vojny, protifašistického odboja a slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 – 1945 vykonáva komplexnú múzejnú dokumentáciu. Okrem zbierkotvornej, vedeckovýskumnej a kultúrno-vzdelávacej úlohy má naďalej slúžiť ako ústredné informačné, metodické i koordinačné centrum pre múzejnú činnosť v oblasti svojej špecializácie.

Zmena zriaďovateľskej pôsobnosti nastane 1. januára 2022.

Novela k rovnakému dátumu upravuje aj prechod digitalizačného centra, ktoré bolo doteraz súčasťou Múzea SNP, do pôsobnosti Slovenskej národnej galérie, takisto prechod národnej expozície v Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau v Osvienčime do správy Slovenského národného múzea a Múzea holokaustu v Seredi.

Legislatívna zmena takisto dopĺňa funkčné obdobie štatutárnych orgánov a vedúcich zamestnancov múzeí a galérií. Funkčné obdobie štatutára a vedúceho zamestnanca bude po novom päťročné, pričom je možné aj opätovné vymenovanie. Štatutárov a vedúcich zamestnancov budú vymenúvať zriaďovatelia na základe výberového konania, respektíve vypočutia prihlásených kandidátov.

Prezidentka SR odobrila zmeny vo financovaní súkromných a cirkevných škôl

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o štátnej správe v školstve, ktorá upravuje financovanie súkromných a cirkevných škôl. TASR o tom informoval Lukáš Laczko z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR

Legislatívnou zmenou sa má odstrániť “nerovné postavenie zriaďovateľov týchto škôl v porovnaní so zriaďovateľmi škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov, ak ide o prerozdeľovanie podielových daní”.

Novela upravuje financovanie školstva tak, aby bola rešpektovaná autonómia zriaďovateľov cirkevných škôl a školských zariadení v súlade s platnými zmluvami medzi štátom a cirkvami a tiež zriaďovateľov súkromných škôl a školských zariadení. Má ísť o opatrenie vo vzťahu k princípu rovného financovania každého žiaka bez ohľadu na zriaďovateľa školy.

Zavedie sa dvojaký právny režim financovania škôl v závislosti od zriaďovateľa. Vo vzťahu k financovaniu škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce sa ponechá doterajšia úprava. Pri školách v zriaďovateľskej pôsobnosti fyzických a právnických osôb či štátom uznaných cirkví sa bude financovanie po novom upravovať na základe zmluvy. Zmena má reflektovať to, že vzťah samosprávy k súkromným a cirkevným zriaďovateľom nie je založený na nadriadenosti a podriadenosti.

Okrem toho sa v legislatíve nahradí pojem “dotácia” slovami “finančné prostriedky”. Ide o spresnenie, pretože podľa predkladateľov nemajú finančné prostriedky na mzdy a prevádzku škôl povahu dotácie.

Účinnosť novela nadobudne od 1. januára 2022.

 Prezidentka SR podpísala novelu zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve. Novelou sa implementuje európska smernica z októbra 2019. Smernica určuje predkladanie dokumentov od farmárov Európskej komisii. Súčasťou novely zákona je aj presnejšie definovanie finančnej pomoci pre poľnohospodárov.

Finančnou pomocou je pomoc na podporu konkurencieschopnosti mikro, malých, stredných a veľkých podnikov pôsobiacich v poľnohospodárskej prvovýrobe, potravinárstve, lesnom a rybnom hospodárstve. Finančná pomoc sa bude poskytovať vo forme záruky za úver, vo forme odpustenia poplatku za záruku a vo forme úhrady úroku alebo časti úroku z úveru. Poskytovateľom bude agrorezort. Úlohu administrátora schémy bude na základe zmluvy s poskytovateľom pomoci plniť fond spravovaný spoločnosťou Slovak Investment Holding, a.s. Vykonávateľmi schémy budú banky a pobočky zahraničných bánk.

Novela nadobúda účinnosť 1. januára 2022.

Prezidentka odobrila zmeny v zákone o Štátnom fonde rozvoja bývania

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB) a zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Zmeny v zákone majú zlepšiť podmienky a zvýšiť dostupnosť finančných zdrojov na rozširovanie nájomného bývania s cenovo dostupným nájomným

Maximálny limit úveru na obstaranie nájomných bytov sa zvýši z 1 350 eur na 1 500 eur na štvorcový meter, čo má zohľadniť vplyv rastu cien stavebných prác a materiálov používaných v stavebníctve v uplynulom období a tiež zvýšené nároky na technické a energetické riešenia budov. Lehota na splnenie požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre novú budovu sa predĺži z piatich na desať rokov, to má optimalizovať náklady pri prestavbe budov na nájomné byty.

ŠFRB bude môcť počas účinnosti zmluvy o poskytnutí podpory do ukončenia jej čerpania zvýšiť podporu, ak o to žiadateľ požiada. Zvýšenie poskytnutej podpory nebude považované za poskytnutie ďalšej podpory na ten istý účel. Žiadateľ o úver – právnická osoba bude môcť preukázať schopnosť splácania úveru aj pristúpením jej materskej spoločnosti s väčšinovým obchodným podielom k záväzku z úveru voči ŠFRB. Tento žiadateľ bude povinný zachovať nájomný charakter obstaraného nájomného bytu počas najmenej 30 rokov. Cieľom je zvýšenie záujmu o obstaranie nájomných bytov zo strany súkromného sektora.

Zmeny na základe pozmeňujúcich návrhov majú napríklad umožniť lepšie podmienky pri získavaní podpôr rodinám s maloletým dieťaťom do veku šiestich rokov, a to so zvýhodneniami, ktoré sa uplatňujú pre odchovancov detských domovov a rodiny s osobami ZŤP.

Bezpečnosť cyklistov na cestách sa má zlepšiť, prezidentka podpísala novelu

Bezpečnosť na cestách by sa mala zlepšiť. Pri predbiehaní cyklistov, chodcov či užívateľov kolobežiek sa definuje bočný odstup. Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová

Prioritným cieľom novely je jasne definovať a spresniť bočný odstup pri predbiehaní zraniteľných účastníkov cestnej premávky. Konkrétne ide o predbiehanie cyklistov, ale aj chodcov či užívateľov kolobežiek.

“V novele zákona definujeme, ako má vyzerať bezpečnostné predchádzanie, pričom vodič automobilu musí zachovávať dostatočný bočný odstup, ktorý je najmenej jeden meter pri rýchlosti do 50 kilometrov za hodinu (km/h) a 1,5 metra pri vyššej rýchlosti. Veríme, že táto malá zmena pomôže k vyššej bezpečnosti na cestách,” uviedol poslanec Radovan Sloboda (SaS).

Rozširuje sa aj okruh osôb, ktorým sa poskytujú informácie z evidencie vozidiel. Informácie z evidencie vozidiel sa budú poskytovať aj advokátom. Advokát tak bude môcť získať informácie z evidencie vozidiel, ktoré potrebuje práve a výlučne v súvislosti s výkonom svojho povolania.

K základným povinnostiam vodiča sa súčasne pridáva aj neohrozenie cyklistov na cestičke pre cyklistov, pri odbočovaní a vchádzaní na cestu. Zároveň sa zakazuje zastavenie vozidla nielen na priechode pre chodcov a priechode pre cyklistov, ale aj na mieste na prechádzanie. Okrem toho sa umožní cyklistovi nedodržiavať striktne povinnosť pri odbočovaní vľavo zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky. Jasne sa ustanovuje aj prednosť každého, kto ide priamo, pred tým, kto odbočuje, a to bez ohľadu na stavebnú formu a oddelenosť cesty. Prednosť sa týka aj cyklistu idúceho súbežne s hlavnou cestou, zväčša po priechode pre cyklistov. Rozširuje sa aj zákaz zastavenia a státia na cyklistickej infraštruktúre.

Predkladatelia tiež navrhli umožniť jazdenie na chodníku aj cyklistom, ktorí sprevádzajú alebo vezú na bicykli dieťa do 10 rokov. Rozširuje sa aj možnosť cyklistov jazdiť vedľa seba len na cestičke pre cyklistov o iné druhy komunikácií, na ktorých nie je voľnejší pohyb cyklistov problematický. Okrem toho sa dopĺňa možnosť jazdy vedľa seba pre skupinové jazdy. Ďalej sa doplní medzi osobitné oblasti z hľadiska pravidiel cestnej premávky aj bicyklová cesta. Ide o cestu vymedzenú dopravnou značkou, na ktorej “auto je hosť”. Vjazd motorových vozidiel do tejto cesty je prípustný len vtedy, ak to umožní dodatková tabuľa, a aj vtedy majú cyklisti vždy prednosť.