Komentár: Fico sa hlási ku všetkému z EÚ. Slovensko s ním!?

Bratislava 20. júla (TASR,HSP/Foto:TASR) 

Máloktorú krajinu môže Brusel pochváliť za väčšiu servilnosť ako Slovensko. S výnimkou krátkeho obdobia vzdoru, keď slovenskému parlamentu šéfoval predseda SaS Richard Sulík odmietajúci schváliť provizórny euroval, sa všetko vracia do starých koľají.

Slovensko sa podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) pripojí ku všetkým iniciatívam, ktoré majú posilňovať Európsku úniu a prehlbovať integráciu vo vnútri Únie. Predseda vlády to uviedol po dnešnom rokovaní Rady solidarity a rozvoja, kde sa okrem iného diskutovalo aj o európskych záležitostiach. Stalo sa tak len pár dní po tom, čo sa poprední predstavitelia štátu (Gašparovič, Fico, Paška) bili do pŕs a predbiehali sa v tom, kto je v deň dekláriacie nezávislosti Slovenska väčšmi nezávislý, väčšmi slovenský a vlastne aj väčšmi zdeklarovanejší.

Väčšia integrácia = menšia samostatnosť 

“Vláda SR sa hlási k silnej Európe a k integrácii,” podotkol Fico. Nechce, aby bolo Slovensko vyradené na druhú koľaj. Zo strany Európskej únie zároveň premiér v auguste očakáva detaily zásadných zmien, napríklad k bankovej únii. Tá by mala vytvoriť dozor nad veľkými bankovými domami v rámci Únie. “O detailoch toho zatiaľ veľa nevieme,” priblížil Fico. Na poslednom summite sa totiž podľa neho prijali skôr politické východiská o bankovej únii.

Premiér tiež informoval o balíku eurofondov na roky 2014 až 2020, ktoré Slovensko dostane. Malo by ísť o sumu približne 14 miliárd eur, teda viac, ako v rokoch 2007 až 2013. “Slovensko tak dostane z EÚ viac peňazí, ako do nej zaplatí,” doplnil Fico. Ako presne sa tieto peniaze rozdelia a na čo sa použijú, o tom rozhodne špeciálna rada vlády, ktorá už bola vytvorená. Sú v nej podľa Fica zastúpení všetci sociálni partneri. Už teraz je ale jasné, že operačných programov bude menej, ako to bolo doteraz.

Banková únia? Nech sa kontrolujú len zlé banky 

Banková únia je logický krok na ochranu menovej politiky. Alebo naopak – bolo úplne nelogické vytvoriť spoločnú menu Euro (menovú úniu) bez toho, aby jestvovala aj spoločná vláda (fiškálna únia) a banková únia (tj. dozor centrálnej európskej banky nad komerčnými bankami). Hazard a neudržateľnosť takéhoto podniku je zrejmá už tretiakovi na stredoškolských obchodných akadémiách. Vznik eura, no bez európskej vlády a centrálneho kontrolného mechanizmu nad bankami je síce politicky a hodnotovo pekným krokom, ale ekonomickým nezmyslom. 

Banková únia by mala tvoriť systém, kde bude hlavnú úlohu zohrávať Európska centrálna banka (ECB). “Dohľad by mal mať všetky charakteristiky, ktoré by mu umožňovali vyhnúť sa situáciám, ktoré momentálne riešia ministri financií vo vzťahu k španielskym bankám,” podotkol Marek Šefčovič, podpredseda Európskej komisie (alias náš človek v EÚ). Banková únia by tak mala tvoriť dohľad nad veľkými bankovými domami v Európe. Zároveň je podľa Šefčoviča dôležité, že ambíciou Slovenska je byť silnou krajinou v rámci Únie. “Cieľom bude patriť do najužšieho jadra EÚ a byť partnerom krajín, ktoré sú prosperujúce,” dodal. 

Inými slovami. Je pre nás “dobré” byť v tej istej skupine krajín, v akej budú Nemecko, Holandsko či Fínsko a neocitnúť sa na periférii s Grécko, Portugalskom, Írskom. Tento pohľad je síce vábivý, ale stále postavený na prevrátených základoch. Podpora silnej menovej únie v konečnom dôsledku vedie aj fiškálnej únii – tj. Robert Fico sa dnes vlastne vyjadril, že podporuje presun väčšiny svojich právomocí do Bruselu. Inak to vlastne ani nemá zmysel. Ak zasa nechceme zachraňovať “euro” spôsobom totožným so stavbou domu od strechy.