Simferopoľ 12. decembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Ivan Sekretarev)
V tomto roku uplynulo päť rokov od pripojenia Krymu k Rusku. Ľutujú obyvatelia polostrova svoje rozhodnutie? Extraplus hovoril s človekom, ktorý má informácie z prvej ruky, s hlavou Krymskej republiky Sergejom Aksjonovom
Referendum 2014. “Krym je Rusko, a to navždy”
“Ak hovoríme o udalostiach z februára a marca roku 2014, tak samozrejme nikto nemohol dopredu vedieť, ako sa budú udalosti vyvíjať. Väčšina obyvateľov Krymu vystupovala proti majdanu, proti štátnemu prevratu v Kyjeve a bola za zjednotenie sa s Ruskom. Mali sme veľkú a jednomyseľnú podporu od ľudí. Zároveň, sme však chápali, že od síl, ktoré sa zmocnili moci na Ukrajine, môžeme očakávať čokoľvek. Už sa preliala krv na Majdane a tieto sily sa pripravovali usporiadať masaker na Kryme, len aby zabránili slobodnému prejavu vôle občanov. Keby nebolo slušných ľudí, čo znamená ruských vojakov, ukrajinský režim by na Kryme realizoval rovnaký scenár, ktorý následne realizovali na Donbas,” myslí si politik.
Podľa slov Aksjonova sa stalo referendum realizáciou krymského sna, pretože obyvatelia polostrova sa vždy cítili byť súčasťou Ruska.
“Rozdelenie s historickou vlasťou obyvatelia Krymu vždy vnímali ako obrovskú nespravodlivosť. 16. marca 2014 sa vo volebných obvodoch tvorili rady, ľudia prichádzali s celými svojimi rodinami, aby hlasovali pre obnovenie spravodlivosti, pre mier a bezpečnosť. Bol to absolútne legitímny a demokratický proces, ktorý je v súlade s medzinárodnými štandardmi. To mimochodom potvrdili aj zahraniční pozorovatelia. Bohužiaľ, OBSE na referendum odmietla poslať svojich pozorovateľov, a to aj napriek tomu, že krymský parlament sa na ne s takouto ponukou obrátil.
Ako povedal Aksjonov v rozhovore pre Extraplus, referendum sa stalo na Kryme odpoveďou na štátny prevrat v Kyjeve, ktorý podporovali Spojené štáty a krajiny Európskej únie.
Bola naivné očakávať, že tieto štáty uznajú výsledky prejavu vôle obyvateľov Krymu. Západ vždy používa argumentáciu o priorite demokratických hodnôt ako, dymovú clonu ‘na presadzovanie svojich geopolitických záujmov. Všetko, čo týmto záujmom neodpovedá, je vyhlásené za ‘nedemokratické’ a ‘nelegitímne’. Ide o hlboko nemorálnu a pokryteckú politiku, ktorá uráža obyvateľov Krymu a Sevastopoľa, porušuje základné ľudské práva, podkopáva medzinárodnú autoritu Európskej únie, základy demokracie a znehodnocuje samotný tento koncept,” domnieva sa premiér Krymu.
Podľa jeho slov tak ako v marci 2014, tak aj dnes považujú obyvatelia Krymu svoju voľbu za jedinú možnú a správnu, pretože je duchovný, civilizačný a nezávisí od vonkajších faktorov.
“A dnes môžu byť trochu nespokojní s prácou miestnych úradov, úrovňou svojich príjmov atď., To je, ale úplne prirodzené. Na to hlavné, to však nemá žiadny vplyv. Krym je Rusko, a to navždy,” je presvedčený Aksjonov.
Ako sa Ukrajina pomstila Krymu
Nezhoršili život obyčajných občanov protiruské sankcie?
“V skutočnosti nám väčšinu problémov nespôsobili európske sankcie, ale blokáda zo strany Ukrajiny. Stačí povedať, že v roku 2014 dodávali viac ako 80% sladkej vody a elektriny. Kyjev túto závislosť využil ako zbraň namierenú proti obyvateľstvu polostrova. Na jar 2014 zablokovali Severokrymský kanál, ktorý mimochodom postavil Sovietsky zväz, nie Ukrajina. V Kyjev dúfali, že blokáda vody povedie ku kolapsu v poľnohospodárstve, ale nestalo sa tak. Napriek tomu Krymskí poľnohospodári samozrejme utrpeli straty, pretože sa museli vzdať pestovania niektorých plodín na zavlažovaných pozemkoch,” poznamenal.
Zároveň pripomenul incident, ku ktorému došlo v roku 2015. Vtedy útočníci vyhodili do povetria stĺpy elektrického vedenia v ukrajinskom pohraničnom regióne, ktorým dodávali elektrinu na Krym. V dôsledku toho bol celý polostrov úplne bez napätia, čo predstavovalo hrozbu na živote a zdraví pre viac ako dva milióny ľudí.
“Myslím, že Kyjev dostal ‘požehnanie’ od svojich západných pánov na všetky tieto barbarské činy, ktoré sú vo svojej podstate činy štátneho terorizmu. Nepriamo o tom svedčí prakticky úplné mlčanie ako oficiálnych štruktúr Európskej únie, tak aj organizácií pre ľudské práva: nikto, nielen neodsúdil, ale ani si nevšimol vodné ani energetické blokády,” myslí si Aksjonov.
Cieľ tých, ktorí to všetko naplánovali, je úplne jasný: zničiť Krymskú ekonomiku, spôsobiť nespokojnosť obyvateľstva. Ukázalo sa však, že efekt je úplne opačný: obyvatelia Krymu sa len utvrdili v tom, že sa rozhodli správne a odpovedali na činy teroristov jednotou.
Premiér Krymu pripomenul, že v súvislosti s tým vzal Putin situáciu pod svoju kontrolu.
“V najkratšom možnom čase najprv postavili energetický most z kubánskeho brehu na Krym, a tiež dve nové veľké elektrárne. Výsledkom je, že náš polostrov prestal byť prvýkrát energeticky deficitným regiónom. Navyše teraz môžeme dodávať prebytočnú energiu mimo Krym,” dodal Aksjonov.
Totalitné myslenie európskych vodcov
Podľa politika sankcie v podstate neovplyvňujú ekonomiku republiky ani bežný život obyvateľov Krymu.
“Všetky ikonické objekty od Krymského mosta, nového komplexu medzinárodného letiska Simferopoľ až po nové elektrárne postavili v čase sankcií. Rovnako ako nové školy, škôlky, budovy zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb, športu a kultúry. Za päť rokov sa toho v dobe sankcií na Kryme stihlo oveľa viac ako za 23 rokov počas ukrajinskej anexie polostrova,” uviedol Aksjonov.
Zároveň zdôrazňuje, že sankcie porušujú základné práva obyvateľov Krymu, najmä právo na slobodu pohybu. Krajiny Európskej únie napríklad odopierajú víza obyvateľom polostrova.
Takú politiku považujeme za prejav totalitného myslenia európskych lídrov ako pokus potrestať národy Krymu za voľbu, za ich lásku k slobode,“ dodal.
Čím Krym priťahuje cudzincov?
Nehľadiac na medzinárodný tlak, Krym aj napriek tomu priťahuje cudzincov. Mnoho ľudí k sebe ťahá Jaltské medzinárodné ekonomické fórum, kde tento rok podpísali viac ako 100 dohôd vo výške 215 miliárd rubľov.
“Investičný potenciál Krymu je ohromný, mnohí to vidia a chápu. Treba podotknúť, že veľkú časť dohôd v rámci fóra uzatvorili so zástupcami ruských štruktúr, zatiaľ čo príspevok zahraničných investorov do ekonomiky polostrova je stále malý. Všeobecne však možno fórum považovať za žiarivý príklad úspechu národnej diplomacie, ktorý nám pomáha preraziť informačnú blokádu a odovzdať svetovej spoločnosti pravdu o ruskom Kryme,” myslí si Aksjonov.
Tento rok napríklad fórum navštívilo 12 podnikateľov zo Slovenska a na Slovensku otvorili Slovensko–krymskú obchodnú komoru.
“V auguste podpísali ustanovujúcu dohodu o založení Slovensko–krymskej obchodnej komory. Aby sme sa však vyhli sankciám a administratívnemu tlaku, nezverejňujeme podrobnosti o vzťahoch s našimi partnermi,” vysvetlil.
Krym navštevujú aj zahraniční turisti
“Napríklad počet ľudí z Číny, ktorí navštívili polostrov v roku 2018, sa zvýšil v porovnaní s rokom 2017 2,5-krát. Asi 10 cestovných kancelárií sa zaoberá príchodom čínskych turistov. Obyvatelia týchto krajín sa zaujímajú o sovietske historické dedičstvo, o liečebné možnosti krymských kúpeľov,” uviedol premiér Krymu.
V skutočnosti však podľa jeho informácií dominujú medzi zahraničnými turistami tí ukrajinskí. Tento rok ich bolo viac ako milión. Ide o 40% celkového prílivu zahraničných turistov. Medzi krajinami ďalekého zahraničia je lídrom Nemecko, ktoré Krymu dáva asi 7 percent celkového prílivu zahraničných turistov.
Hovoriť s Ruskom z pozície sily je nezmyselné
“Myslím si, že v Európe si postupne uvedomujú neperspektívu sankčných tlakov na Rusko. Hovorí o tom mnoho európskych politikov. Ťažko povedať, kedy to všetko povedie ku konkrétnym krokom. Ale o tom, že skôr či neskôr sankcie zrušia, nepochybujem. Z našej strany sme otvorení spolupráci a rovnému dialógu,” povedal politik.
Podľa jeho názoru je hlavným cieľom sankcií, ktoré nikto neskrýva, “zastavovanie Ruska“.
“Znamená to, že Rusko sa musí vzdať svojich národných záujmov a nasledovať politiku Spojených štátov a Európskej únie. Každý, kto verí, že je to možné, históriu dobre nepozná. Hovoriť s našou krajinou z pozície sily je nezmyselné,“ myslí si.
Krymský most: dôkaz o zlyhaní sankcií
V minulom roku postavili Krymský most – ten najdlhší v Rusku. Podľa slov premiéra za necelý rok a pol od otvorenia Krymského mosta po ňom prešlo na jeho oboch stranách viac ako osem miliónov áut.
“Uvedenie tohto najdôležitejšieho objektu infraštruktúry do prevádzky samozrejme zvýšilo spoľahlivosť zásobovania polostrova, ktoré teraz nezávisí na počasí, znížili sa náklady na dodávky nákladov, zvýšila sa atraktivita investícií do nášho regiónu a prispel aj k rastu prílivu turistov,“ vysvetlil premiér.
Okrem zjavného ekonomického efektu však podľa jeho slov existuje aj druhá strana.
Stavba mosta je udalosťou porovnateľná čo do rozsahu a významu s najvýznamnejšími historickými víťazstvami a úspechmi Ruska. Splnil sa sen mnohých generácií. Je to ďalší úspešný príbeh našej krajiny. Most je symbolom našej jednoty a našej slobody. A je to tiež jasný dôkaz úplného zlyhania politiky blokád a sankcií, dôkaz, že nie je možné obmedziť rozmach Ruska a Krymu,” myslí si Aksjonov.
11.5°C
Piatok 
Nedeľa 
Pondelok 
9.8°C
10.5°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
