Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa blokovať sankcionované ropné tankery pri pobreží Venezuely zintenzívňuje obavy vo Washingtone, že Spojené štáty smerujú k nevyhlásenej vojne, keďže právni experti varujú, že táto taktika môže vyvolať vojenskú konfrontáciu bez súhlasu Kongresu.

Trumpova administratíva tvrdí, že jej blokáda je prispôsobená na mieru a nie je zameraná na civilistov, čo by bolo nezákonným vojenským aktom.

Niektorí experti však tvrdia, že zabavenie sankcionovanej ropy spojenej s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom môže vyvolať vojenskú reakciu Venezuely, čím by sa americké sily zapojili do nového konfliktu, ktorý presahuje ich útoky na údajné drogové lode.

„Najviac sa obávam, že práve takto začínajú vojny a konflikty sa vymykajú spod kontroly,“ povedal poslanec Jason Crow, demokrat z Colorada, ktorý bojoval v Iraku a Afganistane. „A v tejto administratíve nie sú žiadni dospelí, ani sa nekonzultuje s Kongresom. Takže som veľmi znepokojený,“ dodal.

Claire Finkelsteinová, profesorka práva národnej bezpečnosti na Pensylvánskej univerzite, povedala, že použitie takej agresívnej taktiky bez súhlasu Kongresu prekračuje hranice medzinárodného práva a čoraz viac vyzerá ako skrytý pokus vyprovokovať venezuelskú reakciu.

„Obava je, že sa dostávame do ozbrojeného konfliktu,“ povedala Finkelsteinová. „Zvyšujeme tlak, aby sme ich donútili k agresívnemu konaniu, ktoré by potom ospravedlnilo náš akt sebaobrany,“ dodala.

Republikáni sú s touto kampaňou vo veľkej miere spokojní

Donald Trump použil slovo „blokáda“ na opísanie svojej najnovšej taktiky v eskalujúcej kampani nátlaku proti Nicolásovi Madurovi, ktorého v USA obvinili z narkoterorizmu a teraz je obvinený z využívania ziskov z ropy na financovanie obchodu s drogami.

Hoci Trump uviedol, že sa to týka len plavidiel, na ktoré sa vzťahujú ekonomické sankcie USA, tento krok vyvolal pobúrenie medzi demokratmi a väčšinou len pokrčenie plecami, ak nie potlesk, zo strany republikánov. Poslanec Michael McCaul, republikán z Texasu, povedal, že Trumpov postup proti sankcionovaným ropným tankerom spojeným s Venezuelou sa nijako nelíši od postupu proti iránskej rope.

„Rovnako ako v prípade iránskych tieňových tankerov, nemám s tým žiadny problém,“ povedal McCaul. „Obchádzajú sankcie,“ dodal.

Prezident vyhlásil, že USA sú v „ozbrojenom konflikte“ s drogovými kartelmi v snahe znížiť tok drog do amerických komunít. Americké sily od začiatku septembra zaútočili na 28 lodí podozrivých z pašovania drog a zabili najmenej 104 ľudí. Donald Trump opakovane sľúbil, že ďalším krokom budú pozemné útoky, pričom spojil Nicolása Madura s kartelmi.

Kampaň vyvolala pozornosť Kongresu, najmä po tom, ako vyšlo najavo, že americké sily zabili dvoch preživších z útoku na loď následným útokom. Republikáni však doteraz opakovane odmietli požiadať Kongres o povolenie na ďalšie vojenské akcie v regióne, čím zablokovali rezolúcie demokratov o vojenských právomociach.

Senátor Roger Wicker, republikánsky predseda Senátneho výboru pre ozbrojené sily, v podstate ukončil vyšetrovanie svojho výboru týkajúce sa útoku z 2. septembra, keď vo štvrtok vyhlásil, že celá kampaň prebieha „na základe odborného právneho poradenstva“.

Venezuela sa bráni

Donald Trump oznámil blokádu v utorok, približne týždeň po tom, ako americké sily zadržali sankcionovaný ropný tanker pri pobreží Venezuely. Táto juhoamerická krajina má najväčšie potvrdené zásoby ropy na svete a je vo veľkej miere závislá od príjmov z jej predaja na podporu svojej ekonomiky.

Spojené štáty ukladajú sankcie Venezuele od roku 2005 z dôvodu obáv z korupcie, ako aj zločineckých a protidemokratických aktivít. Prvá Trumpova administratíva rozšírila sankcie na ropu, čo viedlo Madurovu vládu k tomu, aby sa spoliehala na tieňovú flotilu tankerov s falošnou vlajkou, ktoré pašovali ropu do globálnych dodávateľských reťazcov.

Štátna ropná spoločnosť Petróleos de Venezuela S.A., alebo PDVSA, bola v dôsledku sankcií USA do veľkej miery vylúčená z globálnych ropných trhov. Väčšinu svojho vývozu predáva s výraznou zľavou na čiernom trhu v Číne.

Nicolás Maduro Guerra, Madurov syn a zákonodarca, vo štvrtok odsúdil Trumpovu najnovšiu taktiku a prisľúbil, že bude spolupracovať so súkromným sektorom, aby obmedzil akýkoľvek vplyv na ropnú ekonomiku krajiny. Uznáva, že to nebude ľahká úloha.

„Ceníme si mier a dialóg, ale realita je taká, že nám momentálne hrozí najsilnejšia armáda na svete, a to nie je niečo, čo by sa dalo brať na ľahkú váhu,“ povedal Maduro Guerra.

Pentagón uprednostňuje termín „karanténa“

Nie je zatiaľ jasné, ako Spojené štáty plánujú Trumpov príkaz realizovať. Námorníctvo však disponuje 11 loďami v tejto oblasti a širokou škálou lietadiel, ktoré môžu monitorovať námornú dopravu prichádzajúcu do Venezuely a odchádzajúcu z nej.

Donald Trump síce používa termín „blokáda“, ale podľa Pentagónu predstavitelia uprednostňujú termín „karanténa“.

Predstaviteľ Ministerstva obrany, ktorý pod podmienkou anonymity vysvetlil vnútorné dôvody tejto politiky, uviedol, že blokáda podľa medzinárodného práva predstavuje vojnový akt, ktorý si vyžaduje formálne vyhlásenie a vynútenie voči všetkej prichádzajúcej a odchádzajúcej premávke.

Karanténa je však selektívne preventívne bezpečnostné opatrenie zamerané na konkrétnu nelegálnu činnosť.

Poslanec Adam Smith, vedúci demokrat vo Výbore pre ozbrojené sily Snemovne reprezentantov, povedal, že si nie je istý zákonnosťou Trumpovej blokády. „Zrejme blokujú ropný priemysel, nie celú krajinu,“ povedal Smith, ktorý zastupuje časti západného štátu Washington. „Ako to mení situáciu? Musím sa poradiť s niektorými právnikmi, ale vo všeobecnosti je blokáda vojenským aktom,“ dodal.

Spojené štáty majú dlhú históriu využívania námorných obliehaní na vyvíjanie tlaku na slabšie mocnosti, najmä v 19. storočí v ére „diplomacie delostreleckých lodí“, pričom ich niekedy vyprovokovali k akciám, ktoré vyvolali ešte väčšiu americkú odvetu.

V posledných desaťročiach však s rozvojom medzinárodného práva sa postupné vlády USA vyhýbali používaniu takýchto námorných prejavov sily, pretože sú vnímané ako trestanie civilistov – nelegálny akt agresie mimo vojnového stavu.

Počas kubánskej raketovej krízy v roku 1962 prezident John F. Kennedy slávne nazval svoje námorné obkľúčenie, ktoré malo čeliť skutočnej hrozbe – dodávkam zbraní zo Sovietskeho zväzu – „karanténou“, nie blokádou.

Mark Nevitt, profesor práva na Emory University a bývalý generálny prokurátor námorníctva, povedal, že existuje právny základ pre USA, aby zadržali a zabavili už sankcionovanú loď, ktorá je považovaná za bezštátnu alebo si nárokuje príslušnosť ku dvom štátom.

Blokáda je však podľa neho „vojnová námorná operácia a manéver“ určený na blokovanie prístupu plavidiel a lietadiel nepriateľského štátu. „Myslím si, že blokáda je založená na falošnej právnej zámienke, že sme vo vojne s narkoteroristami,“ povedal.

Nevitt dodal: „Vyzerá to takmer ako blokáda juniorského univerzitného tímu, kde sa snažia uplatniť vojnový právny nástroj, blokádu, ale robia to len selektívne.“

Geoffrey Corn, profesor práva na Texas Tech University, ktorý predtým pôsobil ako hlavný poradca armády pre otázky vojnového práva a kritizoval útoky lodí Trumpovej administratívy, povedal, že nie je presvedčený, že blokáda mala za cieľ eskalovať konflikt s Venezuelou.

Namiesto toho naznačil, že jej cieľom mohlo byť zvýšenie tlaku na Madura, aby sa vzdal moci, alebo povzbudenie jeho podporovateľov, aby sa od neho dištancovali.

„Môžete sa na to pozerať z pohľadu, či sa táto administratíva snaží vytvoriť zámienku pre širší konflikt,“ povedal Corn. „Alebo to môžete vnímať ako súčasť celkovej kampane, ktorej cieľom je vyvinúť tlak na Madurov režim, aby odstúpil.“

Prečítajte si tiež:

• Pri útoku amerických síl na plavidlo údajných pašerákov drog v Tichom oceáne zomrelo päť ľudí
• Kremeľ varuje Washington pred fatálnou chybou pri venezuelskej kríze