Predvolebná diskusia na TA3: vyhrotená situácia Heleny Mezenskej a moderátora v priamom prenose

Bratislava 26. februára (HSP/TA3/Foto:video)

Moderátor  upozornil političku a prezidentskú kandidátku v “jednej osobe”, že keď neodpovie na otázku, ukončí reláciu

V rámci predvolebnej kampane spravodajská televízia TA3 opäť pripravila sériu diskusií s moderátormi a s prezidentskými kandidátmi, aby voličom v priamom prenose priblížili  kandidáta budúcej “hlavy štátu”.  Vo včerajšej diskusnej relácii vystúpila prezidentská kandidátka Helena Mezenská. Moderátori v rámci diskusie spovedajú kandidátov a kladú im otázky, nie vždy príjemné, no hlavne tie, čo zaujímajú voličov.

Vyostrenie dialógu sa začalo až v 30. minúte, keď sa moderátor Peter Bielik spýtal, či Mezenská pozná ženu, ktorá pred časom chcela hodiť z balkóna v parlamente stoličku. Poukázal na fotku, kde bola pravdepodobne dotyčná žena v poslaneckom klube. Mezenská zjavne nečakala takúto otázku a všemožne sa snažila vyhnúť odpovedi, na ktorú pravdepodobne ani nepoznala odpoveď. Moderátor svoju otázku zopakoval v snahe zatlačiť Mezenskú do kúta.

Moderátor Bielik  ju upozornil na to, že keď mu politička a prezidentská kandidátka v “jednej osobe” neodpovie na otázku, ukončí reláciu. Mezenská zvyšovala hlas v snahe prekričať moderátora, pričom aj moderátor zvyšoval hlas. Snažila sa odvrátiť úder moderátora tým, že jeho otázky sú kladené cielene. Došlo k výmene názorov. Helena Mezenská naďalej zvyšovala hlas a začala moderátorovi klásť otázky ona. Prehlásila, že má pocit, že nie je na predvolebnej kampani ale na inkvizičnom súde. Diváci následne v diskusii veľmi negatívne hodnotili správanie sa moderátora, ktorý sa podľa nich správal neprofesionálne.

Citujeme prezidentskú kandidátku : „Ja neviem, či som prišla na inkvizičný súd, alebo kde som ja prišla,“ povedala rozhorčená Mezenská. „Nejdeme Vás upaľovať ani ukrižovať,“ upokojoval ju moderátor. Nakoniec na otázku neodpovedala, stále tvrdila, že médiá sa nezaujímajú a neinformujú o miliardách, ktoré sa tu rozkrádajú.

Ródeo pokračovalo aj pred koncom relácie, keď Mezenská zaútočila na hlavného moderátora TA3. „Vďaka systematickému tunelovaniu štátnych zdrojov, sa ľuďom žije ťažšie. Kladiete otázky účelovo a tendenčne, s takýmto neprofesionálnym prístupom som sa ešte nestretla. Možno sa cítite veľmi významným človekom, ale nie ste. Je to zvrátený systém, človeku je z toho na zvracanie,“ povedala doslova. Podotkla moderátorovi, že to robí neobvykle a že sa s takýmto prístupom ešte v žiadnom médiu nestretla. 

Pozrite si predvolebnú diskusiu prezidentskej kandidátky Heleny Mezenskej na videu.

Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.

Oficiálnymi kandidátmi na prezidenta SR sú premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.

Prezident SR sa môže ujať funkcie až po zložení sľubu. Dňom inaugurácie najvyššieho predstaviteľa SR bol zatiaľ vždy 15. jún.

Prehľad výsledkov prezidentských volieb od roku 1993

Prezident SR MICHAL KOVÁČ – volený poslancami Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR)

Inaugurovaný bol 2. marca 1993 a funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998 odovzdaním právomocí vláde SR.

26. januára 1993 – Konalo sa 1. skrutínium voľby prezidenta v NR SR. Na post hlavy štátu kandidovali Roman Kováč (69 hlasov), Jozef Prokeš (27) hlasov, Milan Ftáčnik (30 hlasov) a Anton Neuwirth (27 hlasov).

27. januára 1993 – Uskutočnilo sa 2. skrutínium voľby prezidenta. Poslanci si vyberali z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole najväčší počet hlasov, nezískali však ústavnú väčšinu 90 hlasov (3/5 hlasov 150 poslancov NR SR). Kandidátmi boli Roman Kováč – v 2. kole dostal 78 hlasov – a Milan Ftáčnik (31 hlasov).

Keďže ani jeden z kandidátov nezískal od poslancov NR SR potrebný počet hlasov, HZDS navrhlo do ďalšieho kola volieb Michala Kováča, ktorého podporila aj SNS a SDĽ.

15. februára 1993 – V druhom kole prezidentských volieb zvolili poslanci Národnej rady SR Michala Kováča za hlavu štátu. Za jeho zvolenie zo 148 hlasovalo 106 poslancov, 20 sa zdržali, 19 bolo proti, 1 hlas bol neplatný a 2 poslanci nehlasovali. Svoje celé funkčné volebné obdobie ukončil 2. marca 1998.

29. januára – 9. júla 1998 – V parlamente sa uskutočnilo päť kôl volieb prezidenta SR. Ani jedno nebolo úspešné. Vláda SR 3. marca 1998 poverila premiéra SR Vladimíra Mečiara výkonom niektorých právomocí prezidenta SR.

14. januára 1999 – Predchádzajúce neúspešné pokusy zvoliť prezidenta v slovenskom parlamente podnietili viaceré politické subjekty, aby prehodnotili spôsob voľby hlavy štátu. Poslanci NR SR schválili ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta občanmi SR. Ústavný zákon schválilo 93 poslancov, prevažná časť opozície nebola počas hlasovania v rokovacej miestnosti. Následne 18. marca 1999 predseda NR SR Jozef Migaš vyhlásil termín priamej voľby prezidenta na 15. mája 1999.

Prezident SR RUDOLF SCHUSTER – volený občanmi SR v prvej priamej voľbe hlavy štátu

Inaugurovaný bol 15. júna 1999 a funkčné obdobie ukončil 15. júna 2004, keď sa mu skončilo päťročné funkčné obdobie.

15. mája 1999 – Uskutočnilo sa prvé kolo prvých priamych prezidentských volieb, do ktorých sa zaregistrovalo 10 kandidátov (Rudolf Schuster, Vladimír Mečiar, Magda Vášáryová, Ivan Mjartan, Ján Slota, Boris Zala, Juraj Švec, Juraj Lazarčík, Ján Demikát a Michal Kováč, ktorý sa napokon vzdal kandidatúry 11. mája 1999. Žiaden kandidát nezískal viac ako 50 percent hlasov. Postup do druhého kola si zabezpečili Rudolf Schuster (1.396.950 hlasov, čo predstavovalo 47,38 percenta) a Vladimír Mečiar (1.097.956 hlasov, čo predstavovalo 37,24 percenta).

30. mája 1999 – Víťazom prvých priamych prezidentských volieb v SR sa stal Rudolf Schuster, ktorý získal v druhom kole podľa oficiálnych výsledkov Ústrednej volebnej komisie 1.727.481 hlasov, čo predstavovalo 57,18 percenta. Jeho protikandidáta Vladimíra Mečiara podporilo 1.293.642 voličov, predstavujúcich 42,8 percenta.

Rudolf Schuster sa 15. júna 1999 po zložení sľubu na slávnostnej schôdzi parlamentu oficiálne ujal úradu prezidenta SR a Slovensko malo po 470 dňoch opäť hlavu štátu. Funkčné obdobie ukončil 15. júna 2004, kedy mu skončilo päťročné funkčné obdobie.

Prezident SR IVAN GAŠPAROVIČ – volený občanmi SR v priamej voľbe hlavy štátu

Inaugurovaný bol 15. júna 2004 a 15. júna 2009 sa ujal tohto úradu opäť na druhé funkčné obdobie, ktoré ukončí 15. júna 2014.

8. januára 2004 – Predseda slovenského parlamentu Pavol Hrušovský vyhlásil druhé priame prezidentské voľby na sobotu 3. apríla 2004. Konanie prípadného druhého kola určil na 17. apríla 2004.

5. februára 2004 – Predseda NR SR Pavol Hrušovský podpísal zaregistrovanie posledných štyroch kandidátov na post prezidenta republiky. Oficiálny zoznam kandidátov vo voľbách hlavy štátu bol nasledovný: František Mikloško, Eduard Kukan, Ivan Gašparovič, Vladimír Mečiar, Martin Bútora, Jozef Kalman, Ján Králik, Stanislav Bernát, Rudolf Schuster, Jozef Šesták a Július Kubík.

3. apríla 2004 – Vo voľbách prezidenta SR nezvíťazil v prvom kole žiaden z jedenástich kandidátov, pretože nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. Do druhého kola postúpili predseda vtedy opozičnej ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a líder opozičného HZD Ivan Gašparovič. Mečiar získal v prvom kole 650 242 hlasov, čo predstavovalo 32,73 percenta a Gašparovič 442 564 hlasov, predstavujúcich 22,28 percenta.

17. apríla 2004 – V druhom kole Ivan Gašparovič vo voľbách prezidenta SR zvíťazil. Získal 1.079.592 hlasov, čo predstavovalo 59,91 percenta. Jeho protikandidáta Vladimíra Mečiara podporilo 722.368 voličov, predstavujúcich 40,09 percenta. Voliči odovzdali spolu 1.801.960 platných hlasov.

Druhé funkčné obdobie – prezident SR IVAN GAŠPAROVIČ

8. januára 2009 – Predseda NR SR Pavol Paška oznámil, že prvé kolo voľby prezidenta SR sa uskutoční 21. marca 2009. Prípadné druhé kolo voľby nasledovalo 4. apríla 2009.

3. februára 2009 – Predseda NR SR Pavol Paška informoval, že o priazeň voličov sa v najbližších prezidentských voľbách bude uchádzať sedem kandidátov, ktorí splnili zákonom predpísané podmienky. Sú to: Dagmar Bollová, František Mikloško, Ivan Gašparovič, Milan Melník, Zuzana Martináková, Karol Sidor a Iveta Radičová.

21. marca 2009 – V prvom kole prezidentských volieb nezvíťazil žiaden z kandidátov, pretože nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. Do druhého kola postúpili Ivan Gašparovič so ziskom 876.061 hlasov, čo predstavovalo 46,7 percenta hlasov voličov. Druhou kandidátkou bola Iveta Radičová, ktorá získal 713.735 hlasov, čo bolo 38,05 percenta. Volebná účasť v 1. kole prezidentských volieb 2009 dosiahla 43,63 percenta.

4. apríla 2009 – V druhom kole prezidentských volieb v zvíťazil Ivan Gašparovič. Stal sa tak tretím prezidentom samostatnej SR zvoleným v priamych voľbách a prvým opakovane zvoleným prezidentom, ktorý úrad hlavy štátu zastával dve funkčné obdobia. Za Ivana Gašparoviča hlasovalo vo voľbách 1.234.787 voličov, t.j. 55,53 percent, jeho protikandidátka Iveta Radičová získala 988.808 hlasov, t.j. 44,46 percenta hlasov voličov. Volebná účasť dosiahla 51,67 percenta.

jf