Celkovo bolo po pokuse o prevrat v Turecku zatknutých niekoľko desiatok tisíc ľudí. Ak by sa uskutočnili všetky súdy, procesy by trvali podľa tureckých právnych odborníkov viac ako 5 rokov. Časť odborníkov predpokladá, že Erdogan sa uspokojí z odsúdením hlavných vinníkov, súd nad 221 vysokými dôstojníkmi je však určite len prvou etapou v pripravovanej čistke medzi vojakmi v Turecku. Takisto je ešte stále nejasné, či sa súdnych pojednávaní bude môcť zúčastniť OBSE, členovia organizácie sa už skepticky vyjadrili na adresu dodržiavania ľudských práv v Turecku, kde momentálne stále existuje výnimočný stav. (Publikované fotografie zatknutých dôstojníkov svedčia aj o mučení obvinených).

Časť Turkov otvorene hovorí, že Erdogan celý puč voči svojej osobe zinscenoval s podporou tureckej tajnej služby. Išlo o dohodnutý postup, ktorý vyvrcholil výnimočným stavom a zvýšením právomoci pre tureckého prezidenta Erdogana. Za iniciátora údajného prevratu bol označený Fethullah Gülen, ktorý žije v americkom exile a má byť “americkou figúrkou” v tureckej hre.

Podľa tureckej opozície Erdogan na základe zinscenovaného puču vykonal ako odvetu brutálnu čistku v štátnej službe, odkiaľ museli odísť desaťtisíce “nedôveryhodných úradníkov”. Erdoganovu ostrú politickú intrigu hodnotí turecká opozícia ako veľmi nebezpečnú, otázne je, či sa Erdoganovi podarí ustáť tlak vojakov, ktorí nie sú spokojní s vývojom situácie v krajine.

Netreba zabúdať na skutočnosť, že v tureckej histórii sa uskutočnili minimálne tri úspešné vojenské prevraty (1960,1971, 1980), ktoré viedli k zmene vlády, pokus o prevrat zo dňa 15.7.2016 však bol natoľko amatérsky, že to podľa tureckej opozície možno považovať minimálne za nepriamy dôkaz o Erdoganom zinscenovanej akcii.

Podľa Tarasova si je Erdogan vedomý skutočnosti, že momentálne sa situácia v Turecku láme a medzi vojakmi sa nachádza množstvo jedincov, ktorí s Erdoganom nesúhlasia. Kurdský problém či nasadenie v Sýrii mu však umožňuje umpriamiť pozornosť tureckých vojakov iným smerom, čo Erdogan využíva na posilnenie svojho postavenia (súd s pučistami by mal takisto znamenať ďalší bod pre Erdogana). Erdogan však chápe, že konflikt s vojakmi sa nekončí a hneď, ako si vojaci uvoľnia ruky, môže očakávať novú vlnu odporu.

Erdogan od svojho nástupu do funkcie vedome prehlboval rozpory medzi svojimi prívržencami a vojakmi, pričom sa spoliehal najmä na sfanatizovanú tureckú mládež, políciu, tajné služby a tureckých občanov, dôverujúcich premyslenej Erdoganovej propagande. Erdogan momentálne upriamuje svoju pozornosť na väčšinu tureckých denníkov a prípadné vybočenie z radu sa okamžite prísne a nekompromisne trestá, takže väčšina nespolupracujúcich tureckých novinárov sa nachádza v exile, alebo vo väzení. Klasickým príkladom tvrdého postupu voči opozičným novinárom bol útok na redakciu novín Sözcü.

Erdogana dráždi podpora tureckej opozícii zo zahraničia. Aktívne si počínajú najmä Nemci, takže vzťahy medzi Nemeckom a Tureckom sa neustále zhoršujú. Konflikt medzi Nemeckom a Tureckom začal tým, že nemecká spravodajská služba BND svojho času ústami riaditeľa Bruna Kahla v interview pre Der Spiegel informovala, že neverí “Gülenovej stope” v protierdoganovskom puči zo dňa 15.7.2016. Problémy medzi Nemeckom a Tureckom sa potom prehlbovali kvôli otázke arménskeho holokaustu či snahám nemeckej komisie navštíviť nemecký kontingent na tureckej základni NATO v Incirliku v apríli 2017.

Výpovede zatknutých vysokých dôstojníkov pred súdom budia v Turecku veľký ohlas. Vojaci vystupujú vo svojich výpovediach so zaujímavými informáciami, podľa jednej z takýchto informácií ruské lietadlo SU-24 s Olegom Peškovom zostrelili v roku 2015 na príkaz jedného z generálov tureckej armády, ktorý určite nepatril ku gülenistom.

Objavujú sa informácie že k zostreleniu ruského lietadla došlo kvôli snahám odstrániť Erdogana z vysokej politickej funkcie a nahradiť ho iným politickým lídrom. Či išlo o vnútornú tureckú akciu, alebo akciu zinscenovanú a riadenú Američanmi, sa dosiaľ nezistilo. Faktom však zostáva, že ani jeden z úspešných tureckých vojenských prevratov v 20. storočí sa neodohral bez americkej účasti. Zdržanlivá reakcia Ruska, ktoré nesiahlo po vojenskej odvete, však poriadne zamiešalo kartami v Turecku, dôsledky ruských krokov vidieť na Blízkom východe dodnes.

Ako sa však bude vyvíjať situácia v Turecku ďalej, je otázne. V podstate existujú dva základné varianty. Prvý variant – Erdoganove pozície sa posilnia, druhý variant – Turecko je na prahu silných vnútorných otrasov. Tlak na Erdogana je značný a Erdoganov manévrovací priestor sa postupne zmenšuje.

Stanislav Tarasov.