Predstava mieru v Sýrii podľa USA

Ženeva 21. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-SANA via AP, File)

Zdá sa, že Ženevské dohody o Sýrii uzavreté medzi Lavrovom a Kerrym sa nepodarilo zrealizovať. Americká Obamova administratíva, ktorej končí mandát, už nemá právnu silu, a tak sa vynára otázka, prečo sa ruskí politici snažili nájsť dohodu s tými, ktorí už dobudúcna nič neznamenajú?  Túto otázku si kladie Ljubov Ljulková vo svojom článku, ktorého znenie si môžete prečítať tu

Úloha Obamu podľa Ljulkovej spočívala v tom, aby sa zachránili džihádistické sily, ktoré v poslednom období utrpeli od sýrskej a ruskej strany viacero ťažkých porážok a ich straty sa enormne zvýšili.

V oblasti Aleppa sa teroristi, tváriaci sa ako “umiernená opozícia” pred prímerím skrývali v husto osídlených oblastiach mesta, v ktorých terorizovali neozbrojené obyvateľstvo a využívali ho ako “živé štíty” pred útokmi ruského a sýrskeho letectva. Skupiny sa dostávali do čoraz ťažšej situácie, pretože sa im nedarilo preraziť obkľúčenie, cez ktoré by si mohli doplniť stenčujúce sa zásoby munície, potravín, liekov, zbraní a bojového materiálu.

Kvôli hrozbe totálnej likvidácie “umiernenej opozície” USA pripravili plán, ktorý akoby sledoval cieľ dopraviť do oblasti humanitárny náklad pre sýrske civilné obyvateľstvo. Mimochodom – ak by sa USA v Sýrii neangažovali a nerozpútali by tam najprv farebnú revolúciu, ktorá s ich priamou podporou prerástla do občianskej vojny, žiadna humanitárna katastrofa by v Sýrii nebola, rovnako ako by nebola v Iraku, Lýbii, Afganistane a pod.

Cieľom uzavretých dohôd v Ženeve však od začiatku bolo pre USA zastavenie tlaku sýrskych, ruských iránskych, libanonských, irackých i palestínskych šiítskych jednotiek a umožniť teroristom “nadýchnuť sa”. Tento plán sa mal realizovať na základe ženevských dohôd, potvrdených v deklarácii o zastavení paľby v Sýrii od 12.9.2016.

Po útokoch amerického a austrálskeho letectva na pozície sýrskej armády v Deir ez Zor a snahách amerických diplomatov o zákaz zverejnenia prijatých rezolúcií tajných rusko-amerických dokumentov zo strany USA, ako aj po diplomaticky neúnosnom vystúpení predstaviteľov USA na pôde Bezpečnostnej rady OSN sa ukázalo v plnej miere, že USA nemajú žiaden záujem o spoluprácu a mier. Ukázalo sa, že z ich strany išlo len o manéver s cieľom pomôcť džihádistom a tzv. “umiernenej opozícii” zbaviť sa aspoň na čas tlaku proasadovských síl.

Prečo však s dohovormi v Ženeve súhlasilo Rusko? Diplomaticky Rusko jednozančne dosiahlo víťazstvo – USA, ktoré stále označovali ruský zásah v Sýrii za nekonštruktívny, neadekvátny a neustále nástojili na odchode právoplatného sýrskeho prezidenta Bašára Asada, pričom v rokovaniach Rusko nevnímali ako plnohodnotného partnera, museli otočiť kurz o 180 stupňov.

Dohoda v Ženeve ukázala, že USA musí Rusko ponímať ako seberovného partnera. Napriek tomu však Rusko videlo dostatok signálov, ktoré naznačovali, že USA sa nechystajú “hrať čistú hru” a o žiadnej reálnej spolupráci nemôže byť reč.

Takisto je aj zrejmý dôvod, prečo USA nechcú zverejniť tajné dokumenty zo ženevských rozhovorov. V dokumentoch sa totiž explicitne nachádza zoznam teroristických organizácií a zoznam umiernenej opozície.  Pri zverejnení by sa ukázalo, že členovia “umiernenej opozície” majú krvavé ruky, navyše organizácie, ktoré v zozname uvedené nie sú, pochopia, že ich USA hodili cez palubu a čakáva ich konečná likvidácia.

USA sú si vedomé toho, že zverejnenie dokumentov by znamenalo koniec celej ich zástupnej armády v Sýrii. Preto sa silou-mocou snažia dohodu so Ženevy torpédovať. Po útoku  lietadiel západnej koalície na Deir ez Zor, pri ktorom zahynulo približne 60 vojakov sýrskej armády a cca 100 ich utrpelo zranenie, nasledoval takmer okamžite útok teroristov.

USA sa síce ospravedlnili za nálet a tvrdia, že išlo o chybu, úzka koordinácia leteckého útoku s útokom teroristov z ISIL však naznačuje opak. Útok teroristov sa skončil krvavým kúpeľom, sýrski vojaci napriek útoku lietadiel džihádistov rozstrieľali a zlikvidovali.  Po útoku teroristov nasledoval adekvátny protiútok sýrskeho letectva, ktorý v likvidácii teroristov ISIL v oblasti Deir ez Zor výrazne pomohol.

Potrebuje však Rusko takéto mierové dohody, ktoré USA ostentatívne odmietajú plniť? Ako teraz vyzerajú Rusi pred Sýrčanmi, ktorým zahynulo 60 vojakov, keďže Sýrčania súhlasili s dohodami len kvôli Rusom, ktorí ich uisťovali o potrebe diplomatického riešenia sýrskej krízy?

Dúfajme, že viac na aktivity administrácie Obamu a na diplomatickú ekvilibristiku Kerryho už Moskva nebude reagovať, veď aj Obama a aj Kerry ostanú v čele USA len do začiatku novembra a ich čas sa neúprosne kráti. Kompromis a dohody o Sýrii treba uzavrieť s novou americkou administratívou.

Ak USA predstavitelia nechápu o čom je reč, nech si zoberú ponaučenie z úst nemeckého politika Otta von Bismarcka, ktorý svojho času povedal prorocké slová: “Nedúfajte, že ak oklamete Rusko, budete mať z toho dividendy stále. Rusi si vždy prídu po to, čo im patrí. A keď Rusi prídu nespoliehajte sa na dvojzmyselné zmluvy s Rusmi, ktoré ste si pripravili s cieľom Rusov oklamať. Neochránia vás a nebudú mať ani takú cenu, ako papier na ktorom boli napísané. S Rusmi môžete hrať alebo čestne, alebo s nimi radšej vôbec nehrajte”.