Zbudza 23. apríla 2018 (HSP/Pravda/Foto: TASR- Lukáš Grinaj)
Teraz, keď sa začína s poľnohospodárskymi prácami, znova sa rozhorel zápas o pôdu medzi malými hospodármi a veľkými podnikmi na východnom Slovensku. Niektorí farmári pritom nerešpektujú platné právo a vykladajú si ho po svojom, uvádza denník Pravda
Menovaný portál informuje o problémoch družstiev, ktoré majú s malými farmármi nedodržiavajúcimi platné zmluvy: Agro družstvo Staré so sídlom v Zbudzi v okrese Michalovce hospodári na 1 760 hektároch poľnohospodárskej pôdy, ktorá patrí jeho podielnikom, ale aj iným fyzickým osobám. V apríli otec s budúcim zaťom vysiali do jeho 31-hektárového bloku jarný jačmeň na výmere 4,5 hektára. Ale družstvo má pôdu od vlastníka pôdy, ktorý sa rozhodol súkromne hospodáriť, riadne prenajatú na desať rokov až do roku 2024, a chce na nej pestovať sóju.
Predseda Agro družstva Ladislav Kočerha vysvetlil, že “zmluvy sa v právnom štáte majú ctiť, niektorí vlastníci si však myslia, že právo sem, právo tam”. Keď sa vlastníci rozhodnú gazdovať, družstvo im nemusí pôdu vydať. “Právo je na našej strane,” dodáva.
So situáciou oboznámil aj ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú, ktorá by sa mala stretnúť s malými farmármi, ale aj s predstaviteľmi veľkých poľnohospodárskych podnikov. Požiadal ju, aby počúvala pozorne obe strany, lebo údajne to vyzerá tak, že “družstvá treba zlikvidovať a perspektívny je len malý farmár”.
Kočerha v liste pre ministerku okrem iného píše, že “pozornosť sa väčšinou dáva drobným a malým farmárom, ale medzi nimi sú aj takí, ktorí sa skrývajú za skutočne postihnutých”. Podotýka, že všetky záväzky riadne platí a dodržiava a “nedá sa hospodáriť tak, že niekto nerešpektuje svoje záväzky, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy”.
Ďalší problém je tiež užívanie pôdy nezistených vlastníkov. Aj na tejto pôde, ktorú má Agro družstvo prenajatú od Slovenského pozemkového fondu do konca roku 2019, chce hospodáriť farmár s tým, že po dlhých rokoch súhlasí aj časť z príbuzných. Zápis do katastra sa uskutočnil v januári, ale vydať pôdu s výmerou 4,5 hektára na požiadanie okamžite jednoducho legislatívne nejde.
Otázkou tiež je, ako sa dostane na svoje pole, ktoré je uprostred väčšinového družstevného chotára. Poľné cesty považuje za obecné, ale v skutočnosti sú ako súčasť pozemkov, ktoré má prenajaté Agro družstvo od konkrétnych majiteľov.
Kočerha sa tiež pýta, kto bude nakupovať poľnohospodársku produkciu od malých farmárov. Nie sú totiž vybudované odbytové kanály, hlavným odberateľom nie je domáci spracovateľský priemysel, ktorý upadá, ale poľskí obchodníci.
Jeden meter
Kočerha k celej záležitosti vraví: “Snažíme sa s malými farmármi dohodnúť, ale s niektorými jednoducho nejde nájsť spoločnú reč. Vykrikujú, že súkromné vlastníctvo je na prvom mieste, bolo by sa však treba zároveň pozrieť, ako niektorí zo zapálených farmárov hospodária na vrátených pôdach, o ktoré sme sa riadne celé desaťročia starali. Zdevastujú ich v priebehu niekoľkých rokov, žijú z podstaty, ktorú vytvorili družstevníci.”
Je za to, “aby sa napravili krivdy, ktoré sa stali malým farmárom, a potrestať vinníkov”, ale zároveň dodáva: “Treba mať jeden meter na všetkých poľnohospodárov, bez ohľadu na to, akú formu podnikania na pôde reprezentujú. Meradlom má byť to, ako sa na poliach a farmách hospodári s prínosom pre celú spoločnosť.”