Môj profil 
Predplatné
Osobnosti verejného života ako Eva Mosnáková, Pavel Traubner, Zuzana Kronerová, Ján Benčík, Michal Kaščák, Martin M. Šimečka a Marián Leško budú držať transparenty s jedenástimi písmenami, ktoré tvoria dve slová názvu protestu. Informovali o tom Michal Karako a Andrej Bán. „Ide o prejav nášho jasného občianskeho postoja v časoch narastajúcej podpory rôznych foriem extrémizmu v našej spoločnosti. To považujeme za alarmujúce ohrozenie slobody a demokracie,“ uvádzajú vo vyhlásení. V pondelok má senát správneho kolégia Najvyššieho súdu SR rozhodnúť o ďalšom pôsobení politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Generálna prokuratúra SR podala totiž ešte v máji 2017 žalobu na jej rozpustenie.
„Bez ohľadu na výsledok pojednávania sme názoru, že predstavitelia tejto strany majú prejavy sympatizujúce s myšlienkami fašizmu a neonacizmu. A tie sú pre nás neakceptovateľné. Veríme, že ich odmieta aj množstvo iných občanov, ktorých by sme týmto radi povzbudili k aktívnemu postoju, a to nielen na sociálnych sieťach,“ pokračuje text výzvy.
Iniciatíva Zabudnuté Slovensko vznikla v marci 2016 ako reakcia na vstup strany Kotleba – ĽS NS do parlamentu. V regiónoch s vysokou podporou tejto strany organizujú verejné diskusie Otvorene o extrémizme, na ktoré pozývajú študentov aj širokú verejnosť. Doteraz zorganizovali dvadsať takýchto podujatí od Skalice po Vranov nad Topľou. Podľa vlastných slov sa usilujú viesť neraz ostrý, no potrebný živý dialóg, z ktorého nikoho vopred nevylučujú, ani voličov či členov ĽS NS.
Podmienkou diskusií s benčíkovcami vraj je “neagresívne správanie”. Medzi ich hostí patria spoločenskí veci, lekári, preživší holokaustu a novinári či umelci. Pokúšajú sa zistiť príčiny nárastu extrémizmu, ale aj poukázať na historické súvislosti a dôvody, prečo je podľa nich pôsobenie strany, akou je ĽS NS, pre spoločnosť nebezpečné. Uvedomujú si, že nie všetci voliči ĽSNS sú extrémisti, vedia, že sú často frustrovaní a vymedzujú sa voči zlyhávajúcemu štátu.
V pondelok má senát správneho kolégia Najvyššieho súdu SR rozhodnúť o ďalšom pôsobení politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Generálna prokuratúra SR podala ešte v máji 2017 žalobu na jej rozpustenie. Podaná obžaloba strane vyčíta napríklad prístup k niektorým skupinám občanov, predovšetkým Rómom, ambíciu zriadiť domobranu alebo označovanie NATO, ktorého je SR členom, za zločineckú organizáciu. Podľa stanoviska GP SR je tiež strana názorovou a ideologickou pokračovateľkou Slovenskej pospolitosti – Národnej strany, ktorú NS SR rozpustil v roku 2006.
Na pojednávaní začiatkom apríla sa k návrhu GP SR vyjadrili právni zástupcovi strany, pričom prezentované argumenty odmietli. Ak členom Slovenskej pospolitosti mohli byť napríklad len slovenskí občania slovenskej alebo slovanskej národnosti, členom ĽS NS môže byť podľa advokáta Radovana Hrádeka každý občan, čo súhlasí so stanovami.
Odmietol tiež zameranie strany voči Rómom, pričom podľa neho strana posudzuje každú osobu individuálne na základe jej správania. Pokiaľ ide o domobranu, tá podľa neho funguje aj v iných štátoch, napríklad vo Švajčiarsku, nemá pri tom napríklad nahradiť políciu, ale spolupracovať s ňou.
Hrádek tiež odmietol, že by strana mala v úmysle odstrániť demokratické zriadenie. „Žalovaný chce, aby v praxi fungovala skutočná demokracia oproti dnešnej pseudodemokracii,“ vyhlásil. Pred súdom vystúpil aj Marian Kotleba ako štatutár strany. Prokuratúra podľa neho v žalobe dostatočne neuviedla, prečo by mal byť strana ohrozením pre demokraciu alebo ústavu. „Ohrozením demokracie by bolo zrušenie parlamentnej strany,“ vyhlásil.
ĽS NS sa po parlamentných voľbách v marci 2016 dostala do parlamentu, pričom získala 14 mandátov. Po odchode jedného z poslancov z poslaneckého klubu ich má momentálne 13. Traja poslanci strany čelili v aktuálnom volebnom období trestnému stíhaniu pre údajné extrémistické trestné činy. Prípady však ešte nie sú právoplatne ukončené.
.jpg)
.jpg)
