Prečo Slovensko nesmie ratifikovať Istanbulský dohovor

Bratislava 21. marca 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Istanbulský dohovor je jedným z jedovatých chápadiel, ktorými je Slovensko postupne zbavované samostatnosti a práva na vlastný zdravý rozum. Zdanlivo nevinný text, ktorý však v sebe skrýva niekoľko nebezpečných zádrheľov. Ľudia na Slovensku by mali vedieť, o čo vlastne ide a žiaľ, z mainstreamu sa to nedozvedia.

Ak vás niekto chce otráviť, najlepší spôsob ako to dosiahnuť je primiešať vám jed do niečoho dobrého. Tak aj Istanbulský dohovor je zdanlivo nevinný a pozitívny text – kto by už mohol namietať proti dohode o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu? Lenže, ako hovorí staré príslovie, diabol sa ukrýva v detailoch.

Komisár Rady Európy (RE) pre ľudské práva Nils Muižnieks počas jeho minulotýždňovej návštevy na Slovensku na našu otázku ohľadne Istanbulského dohovoru povedal: „Zdá sa, že je to veľká diskusná téma, a to nielen na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách. A tak isto ako v mnohých iných krajinách, aj tu v tej diskusii sa o ňom vyskytovalo veľa mylných predstáv. Mnohým ľuďmi som vysvetľoval, že Istanbulský dohovor nie je proti rodine, nie je o LGBTI záležitostiach, ale je proti násiliu. Nemá skrytú agendu.“

Lenže práve „skrytá agenda“ je to, o čom hovoria jeho kritici. Ak raz podpíšeme nejaký záväzný dokument, ťažko potom už budeme hovoriť, že sme si text vysvetľovali inak, že „to predsa tak nebolo myslené“. Nie je dôležité ako si ho vysvetľujeme my, ale ako budú v praxi jeho ustanovenia oficiálne vysvetľovať medzinárodné európske inštitúcie. Politika je už z definície zápas o moc, a to platí aj v prípade všetkého, čo prebieha medzi národnými a centrálnymi európskymi štruktúrami – netvárme sa, že to tak nie je.

Proti ratifikácii Istanbulského dohovoru sa organizovala občianska petícia, písali sa listy a výzvy, vrátane výzvy viac ako stovky slovenských občianskych organizácií, proti ratifikácii sa postavila cirkev a mnohí politici. Dôvodom tohto odporu nie je odmietanie boja proti násiliu, resp. proti násiliu na ženách. Čo tým ľuďom na ňom tak prekáža?

1. Definícia pojmu „gender“.

Anglický výraz gender sa používa na rozlíšenie muža a ženy s odvolaním sa na spoločenské a kultúrne rozdiely, kým pojem sex (pohlavie) sa používa skôr v biologickej oblasti. Slovenčina takéto terminologické rozlíšenie nepozná, slovo gender preto pracovne prekladáme nepresným výrazom „rod“. Definícií slova gender je niekoľko, ale Istanbulský dohovor sa pri jeho definovaní nesiahol po konsenzuálnej definícii obsiahnutej v inom medzinárodnom dohovore a radšej sa inšpiroval kontroverznou definíciou, ktorá sa vyvinula v praxi inštitúcií OSN. Táto nedefinuje pojmy pohlavie a gender ako synonymá: „Na účel tohto dohovoru: pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov.“

Čo to môže znamenať v praxi? Organizácia Výbor pre odstránenie diskriminácie žien pod úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva (CEDAW) sa napríklad zaoberá aj údajnými nútenými kastráciami, ku ktorým má na Slovensku dochádzať, a to tak, že keď sa muž rozhodne zmeniť na ženu, pre oficiálne uznanie zmeny pohlavia sa vyžaduje znefunkčnenie jeho pohlavných orgánov. LGBT aktivisti sa usilujú dosiahnuť, aby bola možná zmena z muža na ženu a naopak aj bez zmien na pohlavných orgánoch a žiadajú Slovenskú republiku, aby uznávala za ženu aj človeka, ktorý je nepochybne mužského pohlavia. Dnešný právny stav, keď je pojem gender definovaný v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu prijateľným spôsobom, umožňuje Slovensku takéto požiadavky odmietnuť s odvolaním sa na fakt, že biologicky funkčný muž nemôže byť v Slovenskej republike považovaný za ženu. Prijatie Istanbulského dohovoru by predstavovalo v tomto smere zásadné riziko. Istanbulský dohovor totiž vylučuje možnosť jeho ratifikácie s výhradou k definícii pojmov. Ak túto definíciu nechceme mať ako súčasť nášho právneho poriadku, jediná možnosť ako to dosiahnuť je neratifikovať Istanbulský dohovor. Okrem toho, pojem „rod“ v našom právnom systéme už existuje a znamená niečo iné: pôvod. Ratifikáciou Istanbulského dohovoru by sa spôsobil aj takýto chaos a neistota v pojmoch.

2. Odstraňovanie rodových stereotypov

Ďalším veľkým problémom je záväzok Slovenskej republiky odstraňovať rodové stereotypy. Istanbulský dohovor uvádza, že „Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov.“ Ale čo sú „stereotypné roly žien a mužov“? To nie je ustálený pojem, a tak sa môžeme len dohadovať, čo tým je myslené. Otázky mužskosti a ženskosti, delenia domácich prác a starostlivosti o rodinu, význam materstva či dojčenia, spoločenské zvyky ako tanec, obliekanie, či oblievačka na Veľkú noc, MDŽ či iné prejavy úcty a galantnosti mužov voči ženám – toto sú príklady oblastí, ktoré sú v hre. Po prijatí Istanbulského dohovoru nám bude medzinárodný orgán určovať, čo si o týchto veciach máme myslieť.

Opäť, skúsme sa pozrieť, čo by to mohlo znamenať v praxi. Výbor pre odstránenie diskriminácie žien vidí diskrimináciu žien aj tam, kde by to väčšina ľudí nečakala. Vadí mu napríklad, že „neštátne subjekty, vrátane cirkevných a občianskych organizácií, médií a politikov, zorganizovali silné kampane presadzujúce tradičné rodinné hodnoty, prehnane zdôrazňujúce úlohu žien ako matiek a poskytovateliek starostlivosti a kritizujúce rodovú rovnosť ako tzv. rodovú ideológiu“.

Výbor pre odstránenie diskriminácie Slovensku napríklad odporúča, aby sme zákonom zaviedli kvóty na podporu rovnakého zastúpenia žien a mužov v orgánoch štátu, aby sme pre dievčatá a chlapcov zabezpečili vzdelávanie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach v duchu OSN, aby sme podporovali rovné zdieľanie rodičovských povinností medzi ženami a mužmi, aby sme z verejných zdrojov plne hradili všetky umelé potraty ako aj antikoncepciu, aby sme odstránili požiadavku povinného poučenia žien pred potratom a čakaciu dobu pred potratom, atď. Uvedený výbor úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva sa tiež sťažoval na to, že v niektorých nemocniciach sa nerobia potraty kvôli výhrade svedomia.

Záväzok odstraňovať rodové stereotypy môže obsahovať tieto a iné veci, z ktorých mnohé nám dnes môžu pripadať šialené. Opäť: Istanbulský dohovor neumožňuje vysloviť výhrady s týmito ustanoveniami. Preto spôsob, ako zabezpečiť, aby Slovensko nebolo týmito vágnymi a zneužiteľnými pravidlami viazané, je neratifikovať Istanbulský dohovor.

3. Indoktrinácia detí v školách

V kapitole venovanej vzdelávaniu sa Slovenská republika okrem iného zaväzuje začleniť do osnov vzdelávania aj študijné materiály o nestereotypných rodových rolách. Čo to znamená? Kto rozhodne, čo to bude znamenať o rok, či o dvadsať rokov? Prijatím nedefinovaných pojmov a záväzkov vytvárame predpoklad na vznik neželaných tlakov medzinárodných organizácií, akú výchovu majú naše deti dostať. Pretláčanie rodového feminizmu na školách by bolo zjavným porušením práv mnohých rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.

4. Riziko pre cirkvi

Istanbulský dohovor predstavuje riziko aj pre cirkvi. Väčšina cirkví pôsobiacich na Slovensku má jasné predstavy o antropológii, ktoré sú v mnohom nezlučiteľné s rodovými teóriami. Ide napríklad o vnímanie mužov a žien ako komplementárnych bytostí, o nemennosť tradičnej štruktúry manželstva a rodiny, odmietanie kňazstva žien, atď. Hrozí, že cirkev bude ostrakizovaná za tieto postoje. Nejasné formulácie znamenajú tiež riziko zásahu do práva na spovedné tajomstvo. Hrozí, že Istanbulský dohovor môže byť zneužitý na zásahy štátu do pôsobenia cirkví.

5. Stigmatizácia mužov a chlapcov

Ďalší problém je stigmatizácia mužov a chlapcov. Istanbulský dohovor chce bojovať proti stereotypom. Lenže celý koncept, že násilie na ženách je rodovo podmienené, či už úmyselne alebo neúmyselne, prezentuje mužov ako agresorov. Tým Istanbulský dohovor paradoxne vytvára akýsi nový stereotyp o mužoch agresoroch. Namiesto vedenia chlapcov v duchu ideálov, že ich úlohou je chrániť ženy, že sú rytieri, ochrancovia žien a slabších, že sú gentlemani, by im takto bola podsúvaná myšlienka, že sú zo svojej podstaty agresori.

6. Gender školenia namiesto reálnej pomoci

Istanbulský dohovor nás bude tlačiť do toho, aby sme financovali rôzne školenia namiesto reálnej pomoci obetiam násilia. Ide o preškolenie množstva profesií: policajtov, prokurátorov, sudcov, sociálnych pracovníkov, lekárov, zdravotné sestry a pôrodné asistentky, psychológov, najmä poradcov a psychoterapeutov, imigračných a azylových úradníkov, učiteľov a iných zamestnancov škôl, novinárov a iných ľudí v médiách, vojakov a ďalšie profesie. Toto preškoľovanie má zabezpečiť vybraná skupina mimovládnych organizácií, ktoré sa zameriavajú na ženské práva. Netreba pochybovať, že tieto luxusné štátne zákazky na preškolenia budú zneužité na šírenie kontroverzných rodových teórií.

Okrem toho je sporné, či všetko toto chlebíčkovanie a kávičkovanie pomôže konkrétnym ženám. Namiesto preškoľovania by sa zišlo venovať financie radšej tam, kde to pomôže konkrétnym obetiam. Ako vyplýva už zo súčasných skúseností na Slovensku (prípady Katolíckej charity a Áno pre život), konzervatívne organizácie, ktoré odmietajú uchopiť boj proti násiliu na ženách cez optiku rodovo podmieneného násilia, budú diskriminované pri poskytovaní finančnej pomoci na svoju činnosť.

Na záver ešte treba povedať, že Istanbulský dohovor obsahuje aj veľa pozitívnych vecí, ak ho bude aplikovať krajina, ktorej legislatíva nemá dobre ošetrenú oblasť predchádzania násiliu na ženách a domácemu násiliu. Slovenské právo je však na úrovni štandardu Európskej únie a tieto veci má vyriešené na vysokej úrovni. Istanbulský dohovor ho tak nemá príliš kam posunúť.

Vo svete je badať nárast odporu voči nadnárodným organizáciám, vrátane OSN a Európskej únie. Je to aj preto, že tieto inštitúcie sú náchylné podľahnúť ideologickým tlakom, vrátane teórií rodového feminizmu, pro-choice ideológie, LGBT a iných. Ľudia, ktorí sa nestotožňujú s týmito ideológiami a názormi, sú označovaní za extrémistov.

Čím väčším množstvom zložitých právnických pavučín je spoločnosť omotaná, tým má menej priestoru pre vlastný zdravý rozum a suverénne rozhodovanie, čiže demokraciu ako takú. Medzinárodné pravidlá a dohody sú nevyhnutnosťou, aby mohli spoločenstvá vedľa seba nažívať v mieri a vzájomnom porozumení. Istanbulský dohovor je však ukážkovým príkladom ich zneužitia.

Pôvodný článok na túto tému nájdete tu:

Patrik Daniška/Ivan Lehotský