Námestník ruského ministra obrany Junus-Bek Jevkurov 4. decembra prvýkrát navštívil Niger, kde sa stretol s ministrom obrany tejto krajiny generálom Salifouom Modim. Informovala o tom (bez uvedenia programu stretnutia) Národná rada pre záchranu vlasti, vojenská vláda krajiny, ktorá sa dostala k moci po júlovom zvrhnutí prezidenta Mohameda Bazouma. Ide o druhé stretnutie Jevkurova s Modim, pričom prvé sa uskutočnilo 16. septembra v susednom Mali počas Jevkurovovej predchádzajúcej cesty do Afriky.

Podľa malijskej štátnej televízie ORTN pred Nigerom Jevkurov navštívil Mali a Burkinu Faso. Podľa agentúry Africa Intel Jevkurov v Mali rokoval s miestnymi predstaviteľmi nielen o vojenskej a technickej spolupráci, ale aj o spolupráci pri rozvoji železničnej siete, energetiky a ťažby uhlia.

V septembri Jevkurov po prvýkrát cestoval po trase Líbya – Mali – Burkina Faso – Niger. V tom čase sa jeho cesta vnímala výlučne v kontexte vojensko-technickej spolupráce Ruska s “novými demokraciami” krajín Sahelu. Niektorí ich predstavitelia navštívili Moskvu a Petrohrad v rámci Rady Rusko – Afrika, kde rokovali o pomoci v boji proti džihádistom a regionálnym separatistom.

Okruh otázok, o ktorých Evkurov teraz rokuje s vedením sahelských krajín, zahŕňa nielen vojensko-technické aspekty, ale aj projekty rozvoja infraštruktúry, železničnej dopravy, banského priemyslu, rozvoja “zelenej energie” a niektoré ďalšie. Aspoň tak o tom píše veľmi zainteresovaná (a, samozrejme, zaujatá) francúzska tlač, najmä Le Monde.

Možno časom takéto čisto ekonomické a čiastočne politické aspekty spolupráce medzi Ruskom a krajinami Sahelu postupne prejdú od Jevkurova k vyprofilovanejším ruským štruktúram. Faktom je, že napríklad ruské veľvyslanectvá vo viacerých krajinách jednoducho fyzicky neexistovali a iné formy spolupráce s Ruskou federáciou blokovali Francúzi so svojimi schémami korupčnej kontroly národných elít vo frankofónnych krajinách Afriky. Do konca tohto roka budú od základov otvorené ruské veľvyslanectvá v Burkine Faso a Rovníkovej Guinei. Konkrétne to pred niekoľkými mesiacmi oznámila oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

Teraz je Jevkurov človekom, ktorý s novými vojenskými lídrami krajín Sahelu hovorí jedným jazykom. Nie v zmysle francúzštiny, ale v zmysle emócií. Vojensko-technická pomoc krajinám Sahelu je teraz pre nové vedenie Mali a Nigeru prioritou, pretože boje v týchto krajinách sa nezastavia ani na deň. Je to dnes dôležité a táto otázka je v kompetencii samotného generála Jevkurova.

To, že práve ministerstvo obrany aktívne pracuje na nadväzovaní kontaktov s africkými krajinami, prednedávnom uviedol ďalší zástupca šéfa rezortu Alexander Fomin. Podľa neho “sa spravidla uzatvárajú dohody v oblasti vojenskej spolupráce a táto dohoda nežije sama. Paralelne s ňou existuje množstvo ďalších dohôd na štátnej alebo medzirezortnej úrovni, prostredníctvom ktorých sa podrobne rozpracúva formát súčinnosti v tom či onom smere….. K dnešnému dňu máme uzavreté dohody s 30 štátmi – a ďalších šesť sa pripravuje…. Celkový počet bude 36. To v podstate pokrýva väčšinu afrického kontinentu.”

Malijskej armáde sa minulý týždeň podarilo od tuarégskych povstalcov konečne dobyť späť mesto Kidal, ktoré je jednou z bášt odporcov ústrednej vlády krajiny. Na bitke o Kidal sa zúčastnili aj ruskí dobrovoľníci, ktorí v Mali zostali ešte z čias súkromných vojenských spoločností. Malijskej armáde sa podarilo získať na svoju stranu jedného z popredných tuarégskych vodcov.

Džihádisti však zároveň dokázali spôsobiť malijským jednotkám v Saheli nepríjemnú prekvapivú porážku prostredníctvom klasického nájazdu. Hovoriť o zlomovom bode v boji proti džihádizmu v Mali je zatiaľ predčasné.

Jevkurova na jeho prvej ceste sprevádzal generál Andrej Averjanov, náčelník 161. výcvikového strediska GRU, v istých kruhoch známy muž. Jeho životopis je tajný, ale môžeme povedať, že hovorí plynule po srbsky, rád zbiera chladné zbrane a do ruštiny preložil zo srbčiny prehľadové katalógy starých dýk z Čiernej Hory a Albánska. Je účastníkom vojen v Afganistane a Čečensku, má tri rády za odvahu a titul Hrdina Ruska (za Krym, 2014). Kritici šíria jedinú Averjanovovu fotografiu (v spoločenskom saku a s motýlikom) zo svadby jeho dcéry, na ktorej sa ako hostia objavili povestní Petrov a Boširov.

Na nedávnom rusko-africkom samite bol generál Averjanov oficiálnym účastníkom rokovaní s delegáciami krajín Sahelu. A to v civilnom postavení. Je dôstojníkom špeciálnych síl a špecialistom na výcvik a vzdelávanie bojovníkov špeciálnych síl.

Nedávno sa aj v zahraničnej tlači začali objavovať správy o údajnom začiatku formovania Ruskom tzv. afrického zboru – akéhosi PMC, určeného predovšetkým na pôsobenie v Líbyi. Newsweek v tejto súvislosti spomína poslednú návštevu Jevkurova v Afrike. Ruské ministerstvo obrany sa k tejto záležitosti oficiálne nevyjadrilo.

Možno by v súčasnej politickej realite vytvorenie takejto polovojenskej štruktúry – ktorá by sa zaoberala výlučne africkými záležitosťami a zastupovala záujmy Ruska v Afrike – mohlo mať skutočne zmysel. Africká problematika je totiž mimoriadne rozsiahla a špecifická, a to aj z hľadiska bezpečnostných otázok. Okrem toho je aj regionálne veľmi odlišná – nemôže existovať jednotný prístup napríklad k Mozambiku, Stredoafrickej republike alebo Sahelu.

V každom prípade sa “Jevkurovova misia” stala v západnej a najmä francúzsky hovoriacej tlači mytológiou práve kvôli jeho statusu námestníka ruského ministra obrany. Le Monde má však čiastočne pravdu v tom, že okruh problémov, o ktorých sa v Saheli diskutuje, už presiahol samotnú vojensko-technickú spoluprácu.

Koncom marca 2022 dostalo Mali od Ruska dva bojové vrtuľníky Mi-35P, radarové vybavenie, zbrane a muníciu po tom, ako sa začala sťahovať francúzska armáda. A začiatkom augusta 2022 – cvičné bojové lietadlá L-39, útočné lietadlá Su-25, útočné vrtuľníky Mi-24P a vojenské dopravné vrtuľníky Mi-8. Vyžadujú si vycvičené posádky. Počet kadetov z krajín Sahelu v ruských vojenských vzdelávacích inštitúciách sa za posledný rok znásobil, ale ide o kádre pre budúcnosť. Niekto musí bojovať hneď teraz.

Po septembrových stretnutiach Jevkurova a Modiho s dočasným vojenským prezidentom Mali Assimim Goitom a vodcom Burkiny Faso Ibrahimom Traorém tieto tri krajiny oznámili vytvorenie vojenskej aliancie s názvom Aliancia sahelských štátov. Deklarovaným cieľom aliancie je “vytvorenie architektúry kolektívnej obrany”. Ide už o vojensko-politickú alianciu, ktorú západná tlač nazvala “africkým NATO”.

Krajiny Sahelu zároveň oznámili svoje kolektívne vystúpenie zo všetkých ostatných vojensko-politických a hospodárskych zväzov, ktoré boli v západnej Afrike vytvorené skôr pod záštitou Spojených štátov a Francúzska. Inými slovami, v priebehu niekoľkých mesiacov sa zmenila politická konfigurácia celého regiónu a vytvoril sa nový medzištátny blok, ktorý spájajú spoločné ciele a dokonca aj nová spoločná ideológia.

A s takouto štruktúrou je potrebné spolupracovať nielen v otázkach bezpečnosti. Pri riešení súčasných problémov sa do popredia dostanú čisto politické, hospodárske a dokonca aj ideologické otázky. Zahraničná tlač priamo píše, že ruská diplomacia má v štátoch Sahelu “výhodnejšiu pozíciu” v porovnaní s Francúzskom. ” Jevkurovova misia” tak vyzerá len ako začiatok dlhého procesu budovania novej etapy vzťahov medzi Ruskom a Afrikou. Sľubných a obojstranne prospešných.