Joe Biden v tom má jasno, Rusko sa podľa neho snaží silou presadiť svoje záujmy na úkor záujmov slabých a malých štátov akými sú napríklad Pobaltie a Pobaltie sa Ruska a jeho politiky obáva.

Takže to môžeme zhrnúť, že ak sa ukážu obavy politikov Pobaltia a Bidena opodstatnené,  malo by Rusko Pobaltie bombardovať a nasadiť svojích „zelených mužíčkov“. Číže sa podľa predpokladov rusofóbov a Bidena, by sa malo Rusko správať podobne ako sa USA správali voči Nicarague, Grenade, Kube, alebo Srbsku.

Slniečkári zvyknú argumentovať rusko-gruzínskou vojnou v roku 2008, ktorú považujú za klasický dôkaz ruskej agresie.

Nemá význam slniečkárom niečo vysvetľovať, aj tak to nepochopia. Reálne uvažujúci ľudia však chápu, že v prípade rusko-gruzínskeho konfliktu nešlo o vojnu ale krátke branné cvičenie ruskej armády, ktoré vyprovokoval gruzínsky útok na Abcházsko a ruské mierové zbory dislokované v tejto krajine. Cvičenie sa skončilo tak ako sa malo a predpokladalo, po krátkom preplesku sa Gruzínci upokojili, Saakašvili si požul kravatu, utiekol a situácia sa normalizovala.

Škoda je len ľudských životov. Žiaľ Abcházci a Osetínci majú s Gruzíncami a ich veľkogruzínskymi teóriami smutné skúsenosti a neželajú si žiť s nimi v jednom štáte. Každý národ má právo na sebaurčenie bez ohľadu na to, či to Američanom vyhovuje alebo nie.

To, že gruzínska armáda utrpela katastrofálnu porážku v priebehu niekoľkých dní, nie je len chybou amerických inštruktorov, ktorí gruzínsku armádu v čase prezidentovania Saakašviliho niekoľko rokov pripravovali na konflikt voči Rusku. Každému normálnemu človeku so základnou znalosťou faktov je zrejmé, že Gruzínci by ani pri najlepšej konštelácii hviezd nedokázali ruskej armáde odolať. To nie je žiadna propaganda, ale suché konštatovanie faktov.

Američania však očakávali od gruzínskeho dobrodružstva len dôkaz o problémoch ruskej armády, čím by sa opätovne podarilo rozpáliť konflikt na Kaukaze. Veď prečo by sa mali Čečenci a Dagestanci obávať Rusov, keď by Rusi nedokázali bez problémov poraziť Gruzíncov, ktorých bojovými kvalitami Čečenci a Dagenstanci tradične pohŕdajú.

Čo sa týka rusofóbneho hecovania sa politikov z Pobaltia, na mieste je parafrázovať jeden zo Zacharčenkových vtipov, ktorý v minulosti  vyslovil v súvislosti s kyjevskými marginálmi. Tento vtip sa  hodí  aj na marginálov z Pobaltia. „Stretnú sa dvaja komári a jeden hovorí druhému – počul som že ste sa včera pobili zo slonom. Je to pravda, potvrdil druhý komár – prišiel aj Griška, aj ten si dvakrát do slona kopol.“

Ruskí vojenskí odborníci už viac krát potvrdili, že sa nemajú prečo obávať útoku na Rusko zo strany Pobaltia. Nie je proste možné pokračovať vo vojenskom útoku na Moskvu, ak cez Baltické more nebude môcť prísť podpora námornej flotily so zásobami pre útočiace vojská. Bielorusko je na vedenie bojových operácii nevhodné (močiare) a aj počas II. svetovej vojny front v Pobaltí stál v podstate v celom období 1942 – 1944. V prípade že sa použijú atómové zbrane samozrejme nemá význam o výsledkoch a priebehu konfliktu hovoriť.

Rusi sa neobávajú ani toho, že by im mohlo Pobaltie uškodiť ekonomicky. Krajiny, z ktorých odišla väčšina mladých ľudí pracovať na Západ a v ktorých sa nachádza početná ruská menšina, naozaj nie sú hrozbou. Ruskí cynici dokonca označujú Pobaltie len ako „záhradku Petrohradu“, ktorá kedysi mala to privilégium zásobovať Petrohrad zeleninou a šprotami.

Rusi dokonca ani nemuseli priškrtiť obchod s Pobaltím, pretože to krátkozrako spravila sama EÚ politikou sankcií, takže ekonomika pobaltských krajín sa momentálne nachádza naozaj v náročnej situácii. Krásne to vidieť na pobaltských prístavoch a železniciach, ktoré majú existenčné problémy, pretože nemajú ani dostatok financií na vlastnú prevádzku.

Z akého dôvodu by teda malo Rusko útočiť na Pobaltie? Je pravdou, že kedysi, v ére ZSSR sa v Pobaltí nachádzal dôležitý priemysel, no táto doba sa už skončiala. Rusko je plne sebestačné, má dostatok surovín, ak sa poráta všetko obyvateľstvo Pobaltia, tak by sa zmestilo do okrajových štvrtí Moskvy. To znamená že Pobaltie nie je zaujímavé ani ako trh.

Pobaltie nemá čo ponúknuť a Rusi už dávno zamerali svoje aktivity na Čínu a Áziu, kde sa skutočne robí dôležitý biznis. K čomu Rusi potrebujú rusofóbnych Estóncov, Lotyšov a Litovcov? K ničomu. Estóncov, Lotyšov a Litovcov však potreboval Obama a neoconi, aby mohli masírovať verejnú mienku a tlačiť na Rusko.

Ruská menšina, ktorá v Pobaltí žije a samozrejme má ruské občianstvo v Pobaltí zostáva najmä preto, že ide demograficky o staršie obyvateľstvo. Rovnako v Pobaltí ostáva aj demograficky staršie estónske, lotyšské a litovské obyvateľstvo, to sa sťahovať nebude. Ako sme však už  spomenuli, mladí ľudia väčšinou už odišli pracovať do zahraničia a do Ruska. Všetci, kto sa narodili na území bývalého ZSSR môžu požiadať o ruské občianstvo

Ak sa trend v Pobaltí nezmení, o niekoľko rokov bude možno len dôležité, aby posledný obyvateľ v Pobaltí kvôli  ochrane životného prostredia zhasol svetlo, vypol plyn, zamkol dvere a kľúč odložil pod rohožku.