Môj profil 
Predplatné
Časť z tých, ktorí si to v Rusku všimli, začali preklínať všetko a všetkých za vývoz „národného bohatstva“ a iní sa pýtali, načo vôbec čosi treba predávať nie príliš priateľskému štátu (vraj nech si mrznú – na zdravie).
Správa sa Rusko inak, ako západný svet?
Napr. USA predali v minulom roku 97 miliónov ton uhlia. Rast exportu pritom dosiahol 67 %. Amerika za minulý rok predala aj 55,3 milióna koksu, ktorý je alfou a omegou oceliarskeho priemyslu.
Nárast exportu má aj Rusko – 22,7 %. Aj to je svedectvom, že toto ruské odvetvie dokázalo prežiť zlé roky. Dnes uskutočňuje hlbokú modernizáciu výroby, zavádza moderné, hoci drahé technológie ťažby, prepravy, obohacovania…
Rusko ťahá za ucho tých, ktorí uverili peknej rozprávke o zelenej energetike a rozhodili sa ju realizovať v celom štáte. Kto však sleduje novinky z energetiky, musí priznať, že čím viac také štáty ako Anglicko a Nemecko hovorili o víťazstve nad konvenčnými zdrojmi, o to viac ich aktívne nakupovali v Rusku. Pani Merkelová na samitoch vystúpila so stovkami prejavov, hovoriac o podpore Ukrajiny a agresii Ruska na Kryme, no Severný prúd 2 pretlačila.
Presne to isté sa týka aj Poľska. Rusi a Poliaci majú od vekov dávnu a horúcu vzájomnú lásku. Dôležité ale je, že v Poľsku je generujúcich kapacít na báze ropy a plynu presne nula.
V štáte doposiaľ funguje ťažba čierneho i hnedého uhlia. Mimochodom, všetky tepelné elektrárne, a adekvátnu infraštruktúru k nim, rovnako, ako Ukrajincom, vybudovali ešte „sovietski okupanti“, pričom prísne na poznatkoch vedy a pri akceptácii miestnych podmienok.
V Poľsku 81 % elektriny a 100 % tepla sa vyrába z uhlia. V štáte je mohutné loby baníkov, pričom tí majú zastúpenie v niekoľkých frakciách sejmu. S baníckymi odbormi by sa do zápasu pustil len samovrah, nakoľko títo tovariši by dokázali zničiť akékoľvek politické spojenectvo, ba aj vysloviť nedôveru prezidentovi.
Poľsko sa dnes musí prispôsobiť tvrdým podmienkam európskeho energetického systému. Niektoré šachty museli zatvoriť, niektoré vyťažili do dna. Zásoby uhlia však krajina má, a to nemalé, no obnoviť ich ťažbu Poľsko nemôže. Ak by sa o to pokúsilo, okamžite by k nim z Bruselu nabehol „energetický“ komisár a začal nie príliš príjemné rokovanie.
Ignorovať názor kolektívu európskych štátov sa Poliakom tiež nepodarí, pretože ich štát pevne sedí na finančných dotáciách EÚ. V priemere Poľsko ročne dostáva 13,4 mld. euro. Prirodzene, že s donormi takejto sumy sa nikto nebude hádať.
Predávajúc uhlie Poliakom Rusko nielen, že podporuje svojich baníkov v Kuzbase, no paralelne stavia nie príliš priateľské štáty do čoraz väčšej energetickej závislosti.
