Ak by sa výsledok vojny dal určiť hodom mincou, tábory by boli jasné: demokracie by chceli, aby Ukrajina vyhrala, autokracie by chceli, aby prehrala. Politické výsledky v reálnom svete však nie sú také binárne, píše The Guardian. Zvyčajne sa pohybujú na škále medzi zničením a úplným víťazstvom. Demokracie sa tak delia prinajmenšom na tri tábory: anglicky hovoriaci, západoeurópsky a východoeurópsky bez Maďarska. To, čo Putin nazýva “kolektívnym Západom”, všetci chcú, aby Ukrajina zvíťazila. Ale nie nevyhnutne v rovnakej miere.

Podľa The Guardian, pre Poľsko a pobaltské krajiny je vec jednoduchá. Chcú, aby víťazstvo Ukrajiny bolo jednoznačné. Výhody by boli materiálne aj psychologické.

Víťazstvo Ukrajiny by upokojilo stáročia trvajúcu úzkosť. Pre Poľsko Rusko znamenalo dobytie, rozdelenie, genocídu, kolonializmus a komunizmus. Posadnutosť je vzájomná. Vo svojej eseji z roku 2021, v ktorej tvrdil, že Ukrajina a Rusko sú historicky jeden národ, Putin uviedol viac ako 30 odkazov na Poľsko – niektoré z nich naznačovali, že ukrajinskú národnú identitu zosnovali poľské elity. Za posledných 600 rokov viedli Rusko a Poľsko viac ako tucet vojen. Láska medzi nimi sa príliš nestratila.

Podľa The Guardian, úspech Ukrajiny by znamenal aj historickú šancu pre región opustiť status periférie a stať sa protiváhou veľkých západných členských štátov EÚ. Víťazstvo na Ukrajine by sa pravdepodobne premietlo do zmeny režimu v Bielorusku – druhej chýbajúcej časti historického projektu Intermarium, čiže nárazníka spojeneckých krajín, ktorý by sa rozprestieral od Baltského po Čierne more a tvoril protiváhu ruskej moci.

Podľa The Guardian, pre Poľsko by takýto scenár znamenal dvojitý jackpot. Prvýkrát prinajmenšom od 17. storočia by sme sa dostali cez problém “susedstva” – komfort, ktorý väčšina západoeurópanov považovala za samozrejmosť od konca druhej svetovej vojny. Zjednotený región naprieč východnou Európou s ľudskou a hospodárskou kapacitou viac ako 100 miliónov občanov by mohol vyvážiť dominanciu starého Porýnia v EÚ.

Podľa The Guardian, táto možnosť je dôvodom, prečo Kremeľ systémovo podceňuje potenciál regiónu. Jeho rétorika považuje Ukrajinu len za zásobáreň slovanského roľníckeho folklóru, za veľmoc len v oblasti remesiel. V skutočnosti sa na Ukrajine, rodisku Sergeja Prokofieva a Sergeja Koroľova, otca sovietskeho vesmírneho výskumu, nachádzajú rozsiahle nevyužité prírodné zdroje, potenciál na výrobu elektriny bez emisií, jedna z najúrodnejších pôd na kontinente, vesmírny a letecký priemysel, ktorý vytvoril najväčšie lietadlo na svete, a politickí lídri, ktorí vzbudzujú rešpekt v celej Európe.

Podľa The Guardian, využitie tohto potenciálu si vyžaduje úspory z rozsahu, transparentné inštitúcie a kapitálové investície. Časť tohto rozsahu by mohla priniesť regionálna integrácia so spojencami. Obmedzenie korupcie a moci oligarchov už bolo veľmi dôležitým bodom programu Zelenského administratívy. S víťazstvom by prúdili aj investičné peniaze.

Poľsko a Ukrajina sú dnes oveľa chudobnejšie ako Francúzsko a Nemecko. Ako by sa mohli reálne stať vyrovnávajúcou silou v budúcej EÚ? Podobne ako mnohé povojnové hospodárske zázraky – ako napríklad zázraky Južnej Kórey, Japonska a západného Nemecka – aj tento bude pravdepodobne spolufinancovaný veľmocou, ktorá bude mať z rekonfigurovaného politického usporiadania veľký prospech.

Podľa The Guardian, USA už teraz pumpujú do východnej Európy peniaze, technológie a thinktanky. Na oplátku očakávajú vplyv a jasný postoj voči Číne. To je cena, ktorá sa západu Európy zdá privysoká, nie však jej východu. Litva bola ochotná riskovať obchodné vzťahy s Čínou, aby sa zapáčila USA, zatiaľ čo Ukrajina a Česká republika sa zamerali na získavanie jadrového paliva z USA. Poľsko nedávno uzavrelo zmluvu s americkou spoločnosťou na výstavbu svojej prvej jadrovej elektrárne.

Západoeurópania možno nie sú pripravení na presun geopolitického ťažiska na východ, a to ani za cenu zvýšeného vplyvu USA na celom kontinente.

Podľa britského The Guardian, po studenej vojne sa západná Európa stala neochotným spojencom USA a hlavným príjemcom triangulácie po páde Berlínskeho múru: Ruská energia, čínske trhy a americká bezpečnosť. Teraz je prvý pilier preč a druhý môže byť cenou za tretí.

Podľa The Guardian, Francúzsko a Nemecko v súčasnosti podporujú politiku “strategickej autonómie” pre Európu, myšlienku obrany a bezpečnosti, ktorá by jedného dňa mohla viesť k vytvoreniu armády EÚ. Putinovo Rusko presadzuje cieľ euroázijskej únie, ktorá by sa tiahla “od Vladivostoku po Lisabon”. Obe stratégie majú spoločnú nechuť k “anglosaskej” dominancii v Európe.

Podľa The Guardian, sa zdá, že americké a východoeurópske záujmy sú dnes v súlade. Existujú dva hroziace dôvody, prečo sa môžu rozchádzať. Po prvé, USA sa oveľa viac obávajú opakovania chaosu, ktorý nastal v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, a s tým spojených rizík pre jadrovú bezpečnosť. Tieto bezpečnostné riziká sa vo východnej Európe neberú na ľahkú váhu. Ak však už žijete v rizikovej štvrti a existuje možnosť výrazného zlepšenia, váš pohľad môže byť iný.

Po druhé, zdá sa, že v USA existuje zostatková nádej, že kým Rusko stojí na nohách, môže byť nakoniec otočené smerom na Západ a použité proti Číne – ako opačný Kissingerov manéver. Podľa The Guardian, je vo východnej Európe táto myšlienka prijímaná s hrôzou. S Putinom sa to vyskúšalo už mnohokrát. Región sa obáva, že by sa to mohlo opäť vyskúšať s Putinovým nástupcom – najmä ak Rusko namiesto zásadných reforiem vytiahne z klobúka niekoho, ako je Alexej Navaľnyj, esteticky prijateľný pre Západ, ale stále zaklincovaný úlohou Ruska ako veľmoci.

Podľa The Guardian, sú to však príležitosti a riziká, nie danosti. Poľská strana Právo a spravodlivosť, ktorá uviazla v dôstojnom konflikte s EÚ v otázke právneho štátu, stratila šancu účinne zaujať miesto Británie v EÚ po brexite. Neprepásla však príležitosť stať sa spoľahlivým spojencom Ukrajiny, ani nestráca zo zreteľa geopolitické pozitíva, ktoré z toho môžu v konečnom dôsledku vyplynúť.

Britský denník si myslí, že bez ohľadu na to, či sa vládnucej strane podarí udržať pri moci aj po voľbách v roku 2023, geopolitický kurz krajiny je stabilný. V marci poľský parlament drvivou väčšinou hlasoval za udelenie osobitných práv Ukrajincom na poľskom trhu vzdelávania, zdravotníctva a práce. Viac ako 80 % Ukrajincov má o Poliakoch dobrú alebo veľmi dobrú mienku. Tri štvrtiny tvrdia, že ich názor sa od ruskej invázie zlepšil. Napriek problematickým vzťahom do roku 1945 dnes Ukrajinci vnímajú Poliakov ako jedinú najpriateľskejšiu spoločnosť.

Všetky hlavné poľské strany podporujú Ukrajinu, ale zároveň dúfajú, že hoci je oblúk dejín dlhý, nakoniec sa ohne smerom k novému geopolitickému usporiadaniu. Chcú, aby Ukrajina vyšla z tejto vojny ako hviezda, aby sa zvrátila stáročná západná orientácia Európy – a aby Poľsko bolo nedeklarovaným víťazom, uzatvára analýzu The Guardian.