“Je to predsa veľmi nezávislý národ. Prezident Putin prijíma rozhodnutia na základe národných záujmov a bezpečnosti.” Takto komentoval Wang Lutong, riaditeľ európskeho odboru čínskeho ministerstva zahraničných vecí, žiadosti európskych politikov, aby Čína presvedčila Rusko k ústupkom v ukrajinskej otázke. Jednoducho povedané, čínski súdruhovia zdvorilo odmietli hrať úlohu sprostredkovateľa.

A v tomto vyhlásení čínskej strany je niekoľko dôležitých, do istej miery dokonca prelomových momentov. Predovšetkým samotný fakt odmietnutia sprostredkovania riešenia ukrajinskej krízy. Nie tak dávno sa Číňania vyhlasovali za sprostredkovateľov: predložili svoj všeobecný 12-bodový plán a všemožne ho propagovali. O to viac, že bol mimoriadne všeobecný, a teda všeľudský.

Teraz Čína otvorene uznala, že pokračovanie nepriateľských akcií (rozhodnutie, ktoré prijali ruské orgány – prinajmenšom dovtedy, kým sa “Západ nevzdá svojich plánov na udržanie svojej nadvlády a posadnutosti spôsobiť Rusku strategickú porážku rukami svojich kyjevských bábok”) je súčasťou “národných záujmov a bezpečnosti Ruska”. To je v skutočnosti uznanie tohto rozhodnutia za správne a legitímne. Aká mediácia je v takomto prípade možná?

Skôr treba pripomenúť, že Číňania sa zdržali takejto zjavnej podpory ruských akcií počas špeciálnej operácie. Už len preto, že sa báli vyvodiť akékoľvek paralely a asociácie s Taiwanom, ktorý sa snaží premeniť svoju de facto nezávislosť na nezávislosť de iure.

Čo teda prinútilo čínsku stranu zmeniť svoj postoj? Zrejme tri hlavné faktory

Po prvé, Číňania si uvedomili, že úloha sprostredkovateľa pri riešení rusko-ukrajinského konfliktu už nie je relevantná. Po sérii vojenských porážok kyjevského režimu (a predovšetkým po neúspechu protiofenzívy) sa zdalo, že sa v otázke mierových rokovaní otvorilo akési okno príležitosti. Západ však zatiaľ nie je pripravený na seriózne rokovania s Moskvou založené na realistickom hodnotení situácie. Nie je pripravený začať rokovania s uznaním nových ruských území, ani nie je pripravený spojiť kyjevský režim a upustiť od kurzu zadržiavania.

Nanajvýš je pripravený predložiť návrh na zmrazenie konfliktu, ktorý Moskva za žiadnych okolností neprijme. Tieto návrhy totiž odporujú ruskej ústave, logike vojenských operácií a logike vnútropolitických procesov v Rusku.

Preto 8. decembra 2023 Vladimir Putin oficiálne vyjadril svoju túžbu uchádzať sa o ďalšie funkčné obdobie – a neurobil tak v prítomnosti politikov a novinárov, ale obklopený vojakmi a ich príbuznými. To znamená, ako správne poznamenal ruský politológ Sergej Markov, že “Putin ide do volieb ako vojenský vodca bojujúcej krajiny”. “Dnes sa opäť zaviazal vyhnať Ukrajinu zo Slovjanska, z DĽR, vyhnať Ukrajinu z Donbasu,” povedal expert.

O aké prímerie ide, o aké mierové rokovania? Podľa všetkého na ne príde čas až začiatkom roka 2025, keď sa v Spojených štátoch dostane k moci nová administratíva.

Áno, Číňania by ešte mohli niekde v zákulisí rokovať s Moskvou a pripraviť pôdu pre určité ústupky v záujme Európskej únie – ale načo? Veď – a to je druhý faktor, ktorý vysvetľuje čínsku rigiditu – EÚ neurobila nič, aby o láskavosť slušne požiadala.

Samotné vyhlásenie Wanga Lutonga odznelo na okraj samitu Čína – EÚ, počas ktorého európski predstavitelia pricestovali do Pekingu, aby riešili bilaterálne hospodárske problémy. A v skutočnosti neprišli len s balíkom návrhov, ale aj so súborom hrozieb voči Pekingu.

“Čína je najdôležitejším obchodným partnerom EÚ. Existujú však jasné nerovnováhy a rozdiely, ktoré musíme riešiť,” uviedla šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Pod nerovnováhou sa samozrejme myslí nerovnováha v obchode. V roku 2022 presiahla 400 miliárd dolárov, čím sa za posledné dva roky zvýšila o 60 %.

A takýto deficit podľa šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella nevznikol v dôsledku voľnej hospodárskej súťaže. “Je do veľkej miery spôsobený veľmi vysokou úrovňou štátnych dotácií poskytovaných čínskym spoločnostiam, ako aj stále sa zvyšujúcimi prekážkami vstupu na čínsky trh,” rozhorčuje sa európsky predstaviteľ. A Číne hrozí bariérovými sankciami, ak Peking neurobí ústupky.

A to nielen v otázke hospodárstva, ale aj v otázke vzťahov s Ruskom. “Od začiatku vojny nám bolo jasné, že to, ako sa Čína postaví k ruskej agresii voči Ukrajine, bude určovať aj naše vzťahy,” povedala Ursula von der Leyenová.

Brusel však zabudol, že nie je Trump a nie je rok 2018, keď bolo možné na Čínu tvrdo a relatívne úspešne tlačiť.

Teraz Číňania takýto nátlak prijímajú s nadhľadom. A nielen preto, že na nich tlačia európske bábky, ktoré sú nesubjektívne, nemajú suverenitu a chýba im rešpekt – ale aj preto, že za posledných päť rokov sa čínska strana presvedčila, že kurz Západu na zadržiavanie ČĽR je rovnako zrejmý a nezvratný ako trend smerujúci k porážke Ukrajiny. Že Západ nie je pripravený rokovať s Pekingom, že Čínu považuje za existenčnú hrozbu, ktorú treba rozdrviť všetkými prostriedkami.

A to je tretí faktor, ktorý pritvrdzuje čínsky postoj k ruskej otázke. Vďaka americkému tlaku Peking postupne opúšťa ekvilibristiku so stoličkami a v ukrajinskom konflikte sa nielen de facto, ale aj de iure stavia na ruskú stranu.

Dôvodom je skutočnosť, že Čína je veľmi nezávislá krajina. A prezident Si prijíma rozhodnutia na základe národných záujmov a bezpečnosti.