Samostatná SR vznikla pred 33 rokmi, jej vznik sa pripomína štátnym sviatkom

Prvý január sa na Slovensku pripomína ako štátny sviatok – Deň vzniku SR, ktorý je aj dňom pracovného pokoja. V Českej republike (ČR) si tento deň pripomínajú ako Deň obnovy samostatného českého štátu.

Samostatná SR začala písať svoju novodobú históriu 1. januára 1993. Už počas prvého dňa existencie ju diplomaticky uznalo 93 štátov sveta. Medzi nimi Spojené štáty americké, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo či Čína. Prvého januára 1993 vznikla aj Armáda SR ako atribút suverenity a nezávislosti SR.

Vzniku samostatných republík SR a ČR predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Federálne zhromaždenie ČSFR ho prijalo 25. novembra 1992 a platnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.

Schválený ústavný zákon eliminoval ústavný zákon z roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba na základe referenda. Na základe nového ústavného zákona 31. decembra 1992 o 24.00 h bez plebiscitu zanikla ČSFR a po polnoci vznikli dve samostatné republiky – SR a ČR.

História československej federácie siaha ešte do obdobia bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii prijalo Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky (ČSSR) 27. októbra 1968. Slávnostne ho podpísali na Bratislavskom hrade v Sieni federácie vtedajší poprední predstavitelia Československa a platnosť nadobudol 1. januára 1969.

Kľúčový obrat v otázke federatívneho usporiadania nastal po roku 1989. O rozdelení Česko-Slovenska sa v nasledujúcich rokoch 1990 – 1992 konalo množstvo rokovaní československých, českých aj slovenských politikov i štátnych inštitúcií. Rozpad ČSFR sa urýchlil po parlamentných voľbách v roku 1992.

Víťazi júnových parlamentných volieb v roku 1992 – Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) – prejavili výraznú ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Už 17. júla 1992 poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) schválili Deklaráciu SNR o zvrchovanosti SR. K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR dospeli predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne.

Následne bola 1. septembra 1992 prijatá Ústava SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa Slovenská národná rada premenovala na Národnú radu (NR) Slovenskej republiky (SR). Schválil sa aj ústavny zákon o zániku ČSFR. Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR sa skončila 17. decembra 1992.

Prvého januára 1993 sa uskutočnila spoločná schôdza NR SR a vlády, na ktorej sa prijalo vyhlásenie ku vzniku samostatnej SR. V Dóme sv. Martina v Bratislave sa v ten istý deň konala aj slávnostná omša, ktorú celebroval Ján Sokol. Ten prečítal aj posolstvo pápeža Jána Pavla II. s požehnaním národu a občanom samostatnej SR.

V popoludňajších hodinách sa na bratislavskom Námestí SNP uskutočnila tiež ekumenická pobožnosť kresťanských cirkví a Židovskej náboženskej obce. Vo večerných hodinách odznel aj slávnostný koncert Slovenskej filharmónie.

Už krátko po vzniku SR, v prvých januárových dňoch roku 1993, sa SR stala členom Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN) či UNESCO. Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť slovenská koruna. V marci 1993 sa SR stala členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA) a 30. júna toho istého roku členom Rady Európy (RE).
Prvým prezidentom SR sa stal Michal Kováč, ktorého poslanci NR SR ako kandidáta HZDS zvolili za hlavu štátu 15. februára 1993.

Do NATO SR vstúpila 29. marca 2004 a od 1. mája toho istého roku je aj členom Európskej únie. Do schengenského priestoru vstúpila 21. decembra 2007. Euro ako menu zaviedla SR od 1. januára 2009.