Môj profil 
Predplatné
Obriezka mužských potomkov sa v Británii ujala nielen ako výsada kráľovskej rodiny, ale aj ako poznávací znak príslušnosti k vyššej kaste tzv. „smotánky“. Aj keď je pravda, že od čias lord-protektora Olivera Cromwella (17. st.) až do konca 19. storočia bol sionizmus projektom anglosaských puritánov, ktorí v roku 1656 zrušili edikt kráľa Eduarda I. z roku 1290 o vyhnaní všetkých Židov z Anglicka, zdá sa, že obriezka britských monarchov nesúvisí s týmto politickým projektom. Málo vierohodnou je aj teória kráľovnej Viktórie (1837-1901), ktorá odvodzovala pôvod britského kráľovského rodu od biblického židovského kráľa Dávida. Paradoxne bola mužská obriezka na britský kráľovský dvor importovaná z Nemecka skrz kráľa Juraja (Georga) I. , ktorý si tento zvyk priniesol zo sebou zo svojho rodného dolnosaského Hannoveru v roku 1714, kedy usadol na britský trón.
Faktom je, že chirurgická amputácia predkožky mužského pohlavného orgánu nie je iba symbolickým prejavom zasvätenia Bohu, ako je tomu u Židov, ale má aj istý zdravotný aspekt, ktorý sa okrem iného týka vrodenej poruchy zrážanlivosti krvi – hemofílie. V minulosti si totiž Anglosasi nevedeli rady s touto chorobou, ktorá postihnutého jedinca fakticky diskvalifikovala z plnohodnotného života, nakoľko aj pri najmenšom poranení hrozilo vykrvácanie s následkom smrti. Obriezka v prípade nemluvňaťa bol svojrázny spôsob diagnostiky hemofílie, po ktorej také nemluvňa obvykle predčasne ukončilo svoju životnú púť a nemuselo sa tak ďalej trápiť. V tých časoch to bol síce drastický, v podstate však jediný „humánny“ spôsob boja s touto chorobou.
Genetickým pôvodcom hemofílie nielen na britskom kráľovskom dvore, ale aj v pokrvne príbuzných európskych dynastiách bola práve kráľovná Viktória, ktorá verila tomu, že jej biblickým predkom je židovský kráľ Dávid, nástupca prvého izraelského kráľa Saula a otec Šalamúna, staviteľa jeruzalemského chrámu. Narušené gény kráľovny Viktórie sa prostredníctvom jej deviatich detí dedičným spôsobom šírili v monarchistických kruhoch aj za hranicami Veľkej Británie. Prvou obeťou dedičnej kliatby bol jej vlastný syn Leopold George Duncan Albert (vojvoda z Albany), ktorý väčšiu časť svojho krátkeho života prežil ako poloinvalid, pokým vo veku 30 rokov zomrel na krvácanie do mozgu, keď si krátko predtým poranil koleno. Ďalším prominentným hemofilikom, ktorého kruto zasiahla genetická kliatba kráľovny Viktórie, bol jediný mužský potomok posledného ruského cára Mikuláša (Nikolaj) II. – Alexej Romanov, ktorý chorobu zdedil po svojej matke a Viktóriinej vnučke Anastázii Fjodorovne.
Zdravie potenciálneho monarchu je pritom dôležitým faktorom, ktorý výrazným spôsobom limituje výkon jeho funkcie. Aplikácia obriezky bola teda akýmsi preventívnym opatrením, ktoré umožňovalo prirodzenú selekciu zdravých následníkov trónu, čo môže na prvý pohľad vyzerať drasticky, ale vo vtedajších pomeroch to bolo chápané ako „humánny“ a legitímny postup, zohľadňujúci záujmy impéria a jeho budúcnosti. Aj keď obriezku mužských potomkov britských monarchov obvykle uskutočňoval skúsený židovský mohel (Žid, prípadne rabín, oprávnený vykonávať rituálnu obriezku „brit mila“ v súlade so židovským zákonom „halachou“), v princípe tento akt nemal vyslovene židovský podtext.
Nakoľko princezná Diana odmietla obriezku svojich synov Williama a Harryho, zatiaľ posledným obrezaným potenciálnym následníkom trónu je princ Charles. Nedá sa s určitosťou povedať, či v tejto tradícii pokračuje jeho vlastný potomok princ William a vojvodkyňa Kate. Ide totiž o veľmi intímnu a chúlostivú záležitosť, takže verejne sa o nej príliš nehovorí, aj keď britské médiá na túto tému občas špekulujú. Zistili napríklad, že nemocnica, kde prišiel na svet Charlesov vnuk – princ George, ponúka obriezku za 737 libier (cca 1011 eur).
Gabriel Gačko
.JPG)
