Podľa Orbána by si Rusko mohlo ponechať územia určené medzinárodnou mierovou konferenciou, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny by slúžil ako nárazníková zóna medzi Ruskom a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO). Za prijateľnú považuje aj dohodu Moskvy a NATO o veľkosti a vybavení ukrajinskej armády.

Orbán označil pôvodný 28-bodový americký plán na ukončenie konfliktu za najbližší realite, hoci Európa ho kritizovala ako príliš ústretový voči Moskve. Podľa neho by sa po vojne malo Rusko postupne vrátiť do svetových ekonomických procesov a sankcie by mali byť zrušené.

Na víkendovom protivojnovom zhromaždení strany Fidesz v Nyíregyháze Orbán obvinil štáty EÚ z podnecovania vojny pre finančný zisk. „Európania chcú vojnu, my chceme prímerie a bezpečnosť,“ vyhlásil.

Ako dôvod ruskej agresie označil obavy Moskvy po rozpade Sovietskeho zväzu, keď sa NATO rozširovalo na východ a hrozilo, že sa členom stane aj Ukrajina. „Rusi majú právo na vlastnú bezpečnosť a nechcú susediť s NATO,“ povedal Orbán.

Maďarský premiér sa v piatok v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Po rokovaní vyjadril nádej, že Budapešť sa stane miestom mierových rozhovorov medzi Ruskom a Spojenými štátmi o ukončení vojny na Ukrajine.