Bratislava 22. júla 2018 (HSP-Pablo Martinez Monsivais)

Včera sme začali krátku debatu o tom, že svetové politické a mediálne slniečkarstvo je zhrozené: Trump prehral s Putinom „zápas“ v Helsinkách. Skutočne marazmus mnohých politikov a médií prerazil strop. Podľa nich je to katastrofa. Snažíme sa odhaliť, čo sa v skutočnosti stalo – je to ozaj pohroma pre slniečkarov alebo iba šíria paniku?  

Včera sme hovorili o tom, že aj pred stretnutím bolo jasné, že pre slniečkarov a liberálov nenastane nič tragické – a veď sa ani nestalo. Žiadne dohody, žiadne plány, žiadne spoločné aktivity – ani náznak. Jedinou hroznou vecou, ktorá sa pre slniečkarov stala, je samotné stretnutie, ktoré sa podľa nich “v žiadnom prípade nemalo udiať” a “nádej”, že sa niekedy v budúcnosti na niečom dohodnú…

Obaja svetoví lídri riešili vlastné úlohy (a celkom úspešne) a mali pripravené aj niektoré esá, aby si pomohli v prípade núdze, a dokonca si tie esá občas navzájom požičiavali. Napríklad, Vladimír Putin prihral Trumpovi eso s Hillary Clintonovou. Ako náhle Trump utrúsil poznámku o „washingtonskom močiari“, ktorý bojuje proti nemu, Putin dal najavo, že tento „močiar“ je ich spoločným nepriateľom. Väčšina členov Demokratickej strany, časť Republikánov, ľudia blízki Hillary Clintonovej, robia problémy Trumpovi v Bielom dome a Putinovi v medzinárodnej politike. Zistilo sa, že aj keď Putin a Trump nie sú kamaráti, predsalen ich niečo – majú spoločných nepriateľov.

Putin ochotne požičal Trumpovi aj ďalšie eso: všetci „kompetentní“ v USA iba otriasajú vzduch prázdnymi slovami obviňujúc Rusko zo zasahovania do amerických volieb a Trumpa z kontaktov s Ruskom. Putin rezolútne odmietol podobné špekulácie. Tým plnil svoje úlohy a chráni, ruské záujmy, ale takisto poskytol Trumpovi pomocnú ruku: potvrdil, že Trump žiadne dohody a kontakty s Kremľom nemal.

Trump vyhlásil, že verí Putinovi, že Rusko nezasahovalo do amerických prezidentských volieb. Potom to síce po návrate do Washingtonu odvolal, ale odpustíme mu to: ten veľmi rád všetko odvoláva a dementuje, vrátane vlastných výrokov a sľubov. Ale to, čo povedal vo Fínsku, predsalen vyvolalo paniku v radoch svetových slniečkarov. Spochybnil celú „poctivú“ prácu amerických tajných služieb, ktoré pripravili rozsiahli dokumentáciu o miešaní sa Kremľa do amerických volieb. Ten spis má však jednu chybičku krásy – nie je tam ani jeden fakt, dôkaz – teda vôbec nič. A Trump v tomto prípade ochotne posunul eso do rúk Putina – podobný vývoj „hry“ vyhovoval obom hráčom.

Ruský prezident vytiahol aj ďalšie eso. Navrhol, aby kauzu „ruského miešania sa do amerických volieb“ vyšetrila spoločná rusko-americká komisia, pretože závery samostatného vyšetrovania v Moskve a vo Washingtone nevyvolávajú dôveru u partnerov (či skôr oponentov?), a preto celú pravdu by pomohlo odhaliť spoločné vyšetrovanie. Tým Vladimír Putin spochybnil celú činnosť amerických tajných služieb a obvinenia na adresu Kremľa a samotného Trumpa. Americkému prezidentovi to, samozrejme, vyhovovalo, a hneď podporil iniciatívu ruského kolegu.

Ďalšie Putinovo eso sa objavilo možno nečakane aj pre samotného „Voloďu“. Jeho celkom nevinný žart s odovzdávaním lopty z majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré sa skončili iba deň predtým, sa dalo posúdiť všelijak. Povedal, že „teraz je lopta na strane USA“ – teda teraz je Biely dom na rade a mal by urobiť ústretové gesto. No veď práve tých ústretových gest sa strašne boja ako v Bielom dome, tak aj v iných hniezdach slniečkarstva, neokolonializmu, lumpen-liberalizmu a pod.

Putin sa vôbec nebránil tomu, keď Trump vyťahoval tieto esá jedno za druhým a dokazoval, že je nevinný a nespáchal tie „hriechy“, z ktorých ho obviňujú Demokrati a viacerí Republikáni, a keď snažil sa rokovania o situácii na medzinárodnej politickej scéne presmerovať na hospodárske koľaje. Ruský prezident si veľmi dobre uvedomuje, že Trump je biznismen, podnikateľ, možno trochu aj kšeftár. Ten oveľa menej, ako Demokrati a časť Republikánov potrebuje vojny, konflikty, rinčanie zbraňami. Chce obchodovať. Neskrýval: chce aj súťažiť – ale v obchodnej, hospodárskej činnosti. Súťaž vo vojenskej oblasti ho príliš nezaujíma. Presne o to išlo aj Putinovi.

Trump otvorene prízvukoval: budeme súťažiť, súperiť v obchodných záležitostiach, dodávkach plynu a ropy a pod. Ale súperenie vo vojenskej oblasti mu príliš nevonia. A zasa je to aj v záujme Putina. Dokonca, našli spoločnú reč v otázke riešenia migračnej krízy v Európe. Putin navrhol vrátiť všetkých migrantov domov, v prvom rade Sýrčanov – ale potom aj všetkých ostatných, a poskytnúť otriasaným vojnou krajinám finančnú pomoc, aby mohli napraviť situáciu a zabezpečiť normálny život pre svojich obyvateľov.

To je to, o čom od začiatku hovoria triezvo zmýšľajúci ľudia v Európe. Migrantov treba vrátiť domov a finančne pomáhať postihnutým krajinám, aby zabezpečili normálny život pre svojich obyvateľov. Za tie isté finančné prostriedky treba obnoviť normálny život vo vojnou zmietaných krajinách, ale nebudovať Sodomu a Gomoru v Európe. Aj v tejto otázke si Trump a Putin rozumeli. Slniečkarom vlasy vstávajú dupkom…

Je v tom aj menší figeľ. Putin predovšetkým hovoril o Sýrii, o tom, že sa tam majú vrátiť utečenci. Keby Trump až príliš nenávidel Bašara Asada, tak by s tým nesúhlasil. Ale súhlasil – a tým vlastne uznal legitimitu Asadovej vlády. Práve o to išlo Putinovi. Trump by nesúhlasil, keby sa utečenci vracali pod „strechu“ nelegitímneho vládcu krajiny. V tomto prípade by boli ohrozené ich životy. Ale Trump súhlasil – a to je rázny krok k tomu, aby uznal legitimitu Asadovej vlády. Opakujeme, práve o to ide Putinovi.

Samozrejme, nemôžeme prehliadnuť fakt, že obaja svetoví lídri dohodli na tom,, že treba zjednotiť sily v boji proti terorizmu. Slniečkari smútia: ak zjednotia silu na boj proti terorizmu, potom nebudú bojovať proti sebe. A zasa dochádza k niečomu čo oveľa viac presadzuje prezident Putin.

„Vladimír Veľký“ síce tiež má doma opozíciu, a občas dosť hlučnú, ale nie tak silnú, ako Trumpova opozícia, ktorá mu robí veľké problémy a zväzuje ruky. Ale pozor! Trump je všelijaký: hrubý, hlučný, nemožný, excentrický, nepredvídateľný a pod. Ale húževnato presadzuje svoje ciele, dosť úspešne bojuje proti oponentom a predsa realizuje niektoré body, ktoré načrtol vo svojej predvolebnej kampani. Teda dosť sa mu darí.

Je podnikateľ. USA už dávno nemali podnikateľa – prezidenta, ktorého ekonomické a vnútropolitické otázky zaujímajú viac, ako vojenské a zahraničnopolitické, ktoré preferovali všetci jeho predchodcovia. Práve tým je nebezpečný pre slniečkarov a neokonov. Nie hneď, ale v budúcnosti môže zmeniť celú americkú politiku.

A v tomto je celá podstata problému. Neokoni, slniečkari a mainstream sa práve preto tak jeduje, že sa dvaja prezidenti stretli. Dnes to stretnutie neznamená takmer nič, ale pre budúcnosť to bolo skutočne veľmi významné stretnutie. Bol to prvý krok k tomu, aby sa dve veľmoci konečne dohodli, aby vo svete rôzni blázni a hysterici prestali mávať vojenskými a sankčnými dubinami, aby rokovania a hľadanie kompromisu konečne prevážili šírenie nenávisti a strachu. Týmto pre slniečkarov stretnutie v Helsinkách bolo porovnateľné s výbuchom sopky. Bol to prvý náznak, že svet sa skutočne meniť a trochu skôr či neskôr všetkých slniečkarov, neokonov, neoliberálov, banderovcov a ostatných somárov s veľkou metlou vyhodia s tohto priestoru a slávnostne ich odnesú na smetisko dejín. O tom bolo to stretnutie v Helsinkách.

Eugen Rusnák