Môj profil 
Predplatné
Na umožnení predĺžiť termínované zmluvy sa dohodli sociálni partneri. Ak by sa tieto zmluvy podľa ministra práce nedali predĺžiť, zrejme by ich zamestnávatelia ukončili.
Vláda sa so sociálnymi partnermi dohodla na tom, že rezorty práce a sociálnych vecí a financií vytvoria spoločnú komisiu, ktorá navrhne zmeny v dôchodkovom systéme a v daňovo-odvodovom zaťažení. Súčasťou tejto komisie majú byť aj sociálni partneri. “Zamyslíme sa v najbližších týždňoch, čo sú tie veci, ktoré chceme zmeniť a vylepšiť tak, aby sme napomohli čo najlepšiemu fungovaniu dôchodkového systému,” povedal Krajniak.
Táto komisia by sa mala zaoberať aj zavedením dlhodobého systému tzv. kurzarbeit na Slovensku. Inštitút sociálnej politiky predložil na rokovaní tripartity sociálnym partnerom analýzu o fungovaní systému kurzarbeit v celej Európskej únii. Dohoda so sociálnymi partnermi nastala aj v tom, že rezort hospodárstva v spolupráci so zamestnávateľmi pripraví návrh zmien v Zákonníku práce a iných opatrení, ktorými sa má zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku.
“Bude to prerokované aj so zástupcami odborov a potom následne sa stretneme, aby sme v čo najkratšom čase vedeli pripraviť návrhy zníženia administratívneho zaťaženia, aby sme pri otváraní ekonomiky čo najviac zbytočných záťaží vedeli odbúrať,” dodal Krajniak.
Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ) Monika Uhlerová tvrdí, že žiadanie o pomoc od štátu je pre zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby naďalej administratívne náročné a demotivujúce. “Pevne veríme, že v máji a následne v ďalších týždňoch sa rozbehne a zintenzívni finančná pomoc,” povedala.
Pomoc od štátu totiž považuje stále za nízku. Uhlerová kritizuje horný limit pri vyplácaní náhrady mzdy pre zamestnancov vo výške 80 % z maximálnej sumy 1 100 eur. “Pre mnohých zamestnancov, ktorí zarábajú viac ako je tento limit, to potom nepredstavuje 80 percent ich mzdy,” upozornila.
Tento strop maximálnej pomoci na zamestnanca by sa mal preto podľa odborárov zvýšiť. Súčasne odporúčajú zvýšiť aj maximálnu kompenzáciu pre samostatne zárobkovo činné osoby na úroveň 880 eur, ako je to pri zamestnancoch. Z pomoci od štátu by podľa viceprezidentky KOZ nemali byť vyňaté podniky, ktoré pracujú vo verejnom záujme.
Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka upozornil na to, že mnohé subjekty sú v súčasnosti vylúčené z podpory od štátu pre zavedené stropy na výšku pomoci. “Reagujú na to svojským spôsobom, že rokujú s advokátmi o príprave žalôb na Úrad verejného zdravotníctva a opierajú sa o článok 20 ústavy, kde je možné pri obmedzení vlastníckeho práva požadovať primeranú náhradu,” povedal. AZZZ podľa neho chce otvoriť rokovania s vládou, aby sa takýmto situáciám predišlo.
“Je prísľub, že prídu nejaké rokovania tak, aby sa toto dokázalo obmedziť,” povedal. Upozornil na to, že zahraničné subjekty sa môžu pri týchto žalobách opierať o zmluvy o ochrane investícií. “Môže to byť vážny zásah do štátneho rozpočtu, ak nepríde k nejakej dohode,” dodal Machunka.
Vláda by podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mária Lelovského mala prísť so zmenami v Zákonníku práce, ktoré by mali umožniť flexibilnejšie formy zamestnávania. “Aj počas krízy sa významným spôsobom zmenila práca ľudí, a tým sa menia aj podmienky, za ktorých sa vykonáva táto práca,” povedal.
Ako príklad uviedol prácu na diaľku, prácu z domu, či prácu pre viacerých zamestnávateľov. V súvislosti s budúcoročnou výškou minimálnej mzdy RÚZ podľa neho navrhuje, aby sa suma minimálnych zárobkov na rok 2021 “zmrazila” na tohtoročnej úrovni, teda na čiastke 580 eur. O tejto téme budú zamestnávatelia rokovať s odborármi do polovice júla tohto roka. “Táto diskusia nebude ľahká, rešpektujeme súčasnú situáciu a vnímame zodpovednosť za financie, štátne aj verejné, aj za to, či budeme schopní zaplatiť toľko, ako nám to vychádza zo súčasnej legislatívy,” povedal.
Minimálna mzda na Slovensku sa má totiž od začiatku budúceho roka zvýšiť najmenej na 656 eur, čo je 60 percent z priemernej hrubej mzdy na Slovensku za rok 2019. Novelu zákona o minimálnej mzde, podľa ktorej najnižšie hrubé zárobky od roku 2021 predstavujú aspoň 60 % z priemernej hrubej mzdy spred dvoch rokov, v októbri minulého roka v parlamente presadili poslanci za Smer-SD.
.JPG)
.jpg)
