Môj profil 
Predplatné
Ruskí špecialisti sa dnes vracajú k myšlienkam akademika Andreja Sacharova o vytvorení supertorpéda s bojovou atómovou hlavicou. Túto skutočnosť potvrdil aj Šamil Alijev, jeden z hlavných konštruktérov z kancelárie vývoja torpéd. Podľa Alijeva sa v Rusku stavajú k tejto Sacharovovej myšlienke pozitívne a vracajú sa aj k riešeniu tých problémov, ktoré v 60.-tych rokoch sovietski konštruktéri nedokázali technicky úspešne realizovať. Podľa Alijeva momentálne Rusko pripravuje konštrukciu torpéd dlhých 24 metrov s jadrovou hlavicou a účinným dostrelom na vzdialenosť 50 km.
Akademik Sacharov svojho času navrhoval vytvoriť supertorpédo s jadrovou hlavicou v sile niekoľko desiatok megaton. Torpédo s jadrovou hranicou konštrukčne navrhol akademik Sacharov v roku 1961 a táto myšlienka sa nerealizovala, pretože na vývoj podobného torpéda v danej dobe chýbalo údajne dostatok financií. Prioritou v 60.-tych rokoch bolo pre Rusko vyvinúť bojové lietadlo a systém PVO, ktorý by obmedzil hrozbu zo strany amerických vzdušných síl.
V 60-tych rokoch ZSSR trápila prevaha Američanov v bojovom letectve a sústredili sa na vyriešenie problému súvisiaceho s preletmi amerického špionážneho Lockheed U2 nad sovietskym územím. Lietadlo pilotované Francisom Garym Powersom nakoniec počas jedného z preletov nad ZSSR bolo dňa 1.5.1960 zostrelené a Američania s preletmi prestali. Francis Gary Powers vyfasoval 10 rokov v sovietskych pracovných táboroch, po dvoch rokoch ho Sovieti vymenili za Rudolfa Abela, odhaleného sovietskeho špióna v USA.
Video Garry Powers a zostrelenie U2
Podľa Sacharovových predstáv, vývoj supertorpéda s jadrovou hlavicou by znamenal pre USA obrovskú hrozbu. Torpédo by svojím výbuchom dokázalo vyvolať obrovskú vlnu cunami, ktorá by výrazne poškodila pobrežné oblasti. Podľa Igora Kudrina, bývalého sovietskeho ponorkového kapitána 1. stupňa, dnes predsedu Petrohradského klubu veteránov ponorkového loďstva cieľom útoku torpéda molhli byť aj bojové zoskupenia lietadlových lodí. Igor Kudrin uviedol, že supertorpédami mala byť vyzbrojená prvá sovietska atómová ponorka K-3, Leninskij Komsomol. Kvôli dĺžke torpéda by sa však museli spojiť tri torpédové komory do jednej. Súbežne s vývojom supertorpéd Sovieti uvažovali aj o výrobe superbomby, ktorá by dokázala vybuchnúť vo väčšej hĺbke pri americkom pobreží.
Podľa slov Sergeja Dobroljubova, dekana geografickej ruskej geografickej fakulty MGU, by sa však torpéda nehodili na vyvolanie vlny cunami. Ak by ich aj ponorka vystrelila zo vzdialenosti približne 100 km od amerického pobrežia, torpéda by nedokázali vytvoriť dostačujúcu vlnu cunami. Američania pri pokusoch na atole Bikiny v júli v roku 1946 spôsobili atómový výbuch pri ktorom sledovali, akú účinnosť bude mať atómový výbuch na bojové zoskupenie nepriateľských lodí. Atómová bomba o sile 20 kiloton dokázala vyvolať 30 metrovú vlnu cunami, ktorá však už vo vzdialenosti 3 km od epicentra výbuchu dosahovala výšku len 3 metre. K tomu, aby bola vlna cunami zničujúca, muselo by prísť k výbuchu bomby minimálne o sile 50 megaton v hĺbke niekoľko kilometrov pod vodnou hladinou, kde však ponorky nedokážu operovať.
Igor Kudrin ako skúsený ponorkový veliteľ sa však skepticky vyjadroval k možnosti uskutočniť podobnú bojovú operáciu. Podľa jeho slov sa vývoj Sacharovho supertorpéda nezastavil kvôli nedostatku financií, ale kvôli problému dopraviť supertorpédo, alebo superbombu bezpečne dostať do potrebnej vzdialenosti 50 km od amerických brehov. Prekonať protiponorkovú obranu a protiponorkové sonary tak, aby ponorka prekĺzla do vzdialenosti cca 50 – 100 km od amerického pobrežia bolo v minulosti a je aj dnes takmer nemožné.
Protiponorkové sily majú u Američanov, štátov NATO, i Ruska (v minulosti aj ZSSR) tradične vysokú úroveň a čím bližšie k brehu sa ponorka nachádza, tým je zraniteľnejšia. Úroveň protiponorkových sonarov bola aj v čase existencie ZSSR veľmi vysoká a dnes sa ešte viac zvýšila. Ponorke pomáha práve obrovská rozloha oceánov, kde pokusy nájsť ponorky často pripomínajú povestné hľadanie ihly v kope sena. Igor Kudrin je presvedčený že výskum Sacharovovho torpéda sa svojho času pozastavil nie kvôli nedostatku financií, ale kvôli veľmi obmedzeným možnostiam dopraviť supertorpédo do potrebnej vzdialenosti k americkým brehom.
Alexej Leonkov, vojenský expert tiež tvrdí, že koncepcia takéhoto torpéda spadala do 60.-tych rokov 20. storočia. Odvtedy sa doba zmenila, no dostať sa do 50 km vzdialenosti od amerických brehov je aj dnes pre ruskú ponorku takisto veľmi problematické. Myšlienka Sacharova však nezapadla prachom a realizovala sa v inom projekte, o existencii ktorého informoval v marci 2018 ruský prezident Vladimír Putin. Ide o podhladinový dron Poseidon, ktorý prevyšuje parametre supertorpéda akademika Sacharova. Podľa Leonkova nie je potrebné používať supertorpéda Sacharova k tomu, aby sa zlikvidovalo pobrežie, k tomu stačia ruské rakety Sarmat, Kaliber či Onyx s jadrovými hlavicami.
Na likvidáciu skupiny s lietadlovou loďou postačujú rakety Kindžal, ktorý má dolet 2000 km. Aj Kindžal môže niesť rôzne hlavice, vrátane jadrových hlavích. Podľa Leonkova je Sacharovova koncepcia dnes zastaralá, dnešné ruské zbrane svojou ničivou silou supertorpéda Sacharova ďaleko prevyšujú.
Lenže Šamil Alijev, jeden z hlavných konštruktérov z kancelárie vývoja torpéd uviedol, že ruskí špecialisti sa dnes vracajú k myšlienke akademika Andreja Sacharova o vytvorení supertorpéda s bojovou atómovou hlavicou. Ak vezmeme do úvahy, že ruská ponorka sa dokáže dostať do vzdialenosti približne 500 km od amerického pobrežia bez väčších problémov a mala by k dispozícii zbraň koncipovanú na báze Poseidonu a supertorpéda (alebo superbomby) Sacharova, ktorá by dokázala vybuchnúť vo väčšej hĺbke, vytvorenie obrovskej cunami je reálne. Navyše Poseidon môže dopraviť jadrovú hlavicu k americkému pobrežiu a aktivizovať ju povedzme o tri dni, kedy by sa ruská ponorka už dostala do bezpečnej vzdialenosti.
Američania v porovnaní s Ruskom majú v tejto oblasti veľmi obmedzené možnosti, pretože by mohli podobným spôsobom útočiť v podstate len proti Vladivostoku. Do Baltického mora, Botnického zálivu či Čierneho mora je prienik amerických ponoriek takisto takmer nemožný, nehovoriac o tom, že výbuch v Botnickom zálive či v Čiernom mori s cieľom vyvolať obrovskú vlnu cunami by zmietol všetky mestá na pobreží Čierneho mora či Baltického mora, takže by neprijateľné straty utrpeli aj americkí spojenci – Švédi, Fíni, Poliaci, Turci, Rumuni, Bulhari, Gruzínci či pobaltské štáty.
Video ruská ponorka
.JPG)
