Môj profil 
Predplatné
Peter Marček v úvode svojho názoru na sociálnej sieti sa udivuje nad negatívnymi reakciami niektorých novinárov a politikov voči vystúpeniu predsedu NR SR Andreja Danka v ruskej štátnej dume. “Jeho (Dankove) slová o priateľstve medzi slovanskými národmi, to nie je len zdvorilosť, ale prezieravá politická pozícia,” myslí si Marček.
Tento nezávislý poslanec NR SR tiež považuje Slovanov za jeden národ : “Sme súčasťou jednotného slovanského etnika, ktoré je najväčšie v Európe. Slovanov je 350 miliónov.”
Marček následne vysvetlil prečo si to myslí:
“Máme spoločnú kultúru, spoločný staroslovanský jazyk. Mimochodom, v pravoslávnych kostoloch sa dodnes modlia v tomto jazyku, slúžia bohoslužby a spievajú žalmy. Pamätníky sv. Cyrilovi a Metodovi, zakladateľom staroslovanskej cyriliky a cirkevno-slovanského jazyka sú na celom území Slovenska. V nitrianskom kostole je pamätník v hlaholike, starobylom slovanskom písme. Aj v ruských kostoloch sa používajú knihy v staroslovanskom jazyku. Zmena písma, ktoré vychádza z latinky, nemalo vplyv na zmenu samotného jazyka.”
Peter Marček sa tiež zamýšľa kto sa snaží rozdeliť Slovanov:
“Prečo by sme sa mali vzdať, alebo byť proti nášmu spoločnému etniku/národu? Kto je v pozadí tejto iniciatívy? Nie sú to náhodou tie neslovanské sily, ktoré vyprovokovali vražedný konflikt medzi Slovanmi na východe Ukrajiny?”
Poslanec NR SR toto rozdeľovanie porovnáva s Himmlerovými plánmi počas 2. sv. vojeny : “Zaoberal sa rozdelením obyvateľstva Východnej Európy na malé skupiny a ich následnou likvidáciou.”
Pripomenul tiež slová Adolfa Hitlera: “Je v našom záujme, aby slovanský národ vedel len toľko, aby mohol odlišovať dopravné značky. Pre nich slovo „sloboda“ bude znamenať právo umyť sa počas sviatku.”
“Pamätník zosnulým pri oslobodení od GENOCÍDY Slovanov je vidieť zo všetkých strán Bratislavy. Cintorín zosnulých je do dnešných dní pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí. A nám to prezentujú ako sovietsku okupáciu…”
Marček sa na záver zamýšľa nad smerovaním našej zahraničnej politiky:
“V súčasnosti, vďaka „zahraničnej politike našej krajiny“ výmena tovarov medzi Slovenskom a Ruskom za roky 2014 – 2016 klesla zo 7 miliárd USD na 4 miliardy USD a v roku 2017 má aj naďalej tendenciu znižovať sa. V reálnom živote sú to pracovné príležitosti, príjmy do rozpočtu a blahobyt slovenských občanov. Otázka znie: v záujme koho sa realizuje zahraničná politika Slovenska?”
Samuel Gdovin
.JPG)
.jpg)
