Viedenské oddelenie pre podnikanie, prácu a štatistiku uviedlo, že v súčasnosti je tretím najobľúbenejším menom novorodencov meno Muhammed. Pred ním sú len mená Sophia a Alexander.
V troch okresoch vo Viedni je dokonca toto moslimské meno pre deti už najobľúbenejšie. Minulý rok sa vo Viedni narodilo takmer 20 000 osôb. Okresy Brigittenau, Serge a Rudolfsheim-Fünfhaus majú extrémne vysoký podiel moslimov, preto nie je prekvapujúce, že sa tu meno „Muhammed“ vyskytuje najčastejšie.
Zatiaľ čo liberálnym politikom táto pomalá ale istá islamizácia rakúskeho hlavného mesta očividne neprekáža, konzervatívnym a národne orientovaným politikom robí vrásky na čele.
Vodca viedenskej FPÖ Dominik Neppa popisuje tento trend ako „hrozivý rozvoj slobody, rovnosti a demokracie“. Nechce „mesto Mohamedov v srdci Európy“ a nevidí dôvod, aby prestal „bojovať“ za rakúsku kultúru.
Akým spôsobom chce politik bojovať, však jasné nie je. Proces islamizácie neprišiel predsa zo dňa na deň. Vtedy, keď Rakúšania začali moslimom postupne miesto uvoľňovať a dovolili im usadiť sa, mohli počítať s tým, že budú mať aj deti, omnoho viac detí než rakúski ateisti či zosvetštení kresťania. Moslimovia totiž neprišli len v utečeneckej vlne, ale na pozvanie rakúskej vlády.
Vzhľadom na nedostatok pracovníkov v Rakúsku počas hospodárskeho rozmachu sa vtedajšia rakúska spolková vláda pod vedením Josefa Klausa rozhodla prijať tureckých hosťujúcich pracovníkov už koncom 60. rokov minulého storočia.
Mnoho z týchto pracovníkov sa usadilo v Rakúsku a založilo si rodiny. Neskôr bol nábor pracovníkov zastavený, ale rastúca rakúska ekonomika v polovici osemdesiatych rokov opäť potrebovala ďalších pracovníkov a tureckí hosťujúci pracovníci prišli znova.
Samozrejme sa dalo čakať, že táto, raz z celkom čisto ekonomického profitu vytvorená moslimská komunita láka a bude lákať čoraz viac nových moslimov k tomu, aby sa vo Viedni usadili a zakladali si tam rodiny. Keď už raz našiel islam vo Viedni zázemie, nie je možné ho odtiaľ dostať.
Andrea Lopatková