V podpore Európskej únie pre Ukrajinu sa začínajú prejavovať trhliny, pričom Nemecko sa dostalo pod ostrú medzinárodnú kritiku za otáľanie v súvislosti s navrhovanými dodávkami tankov. Poľsko vedie pokusy vyvinúť tlak na Berlín, aby súhlasil s dodávkou tankov nemeckej výroby, ale v snahe udržať podporu EÚ pre Ukrajinu je Varšava čoraz osamelejšia.

Premiér Mateusz Morawiecki v stredu uviedol, že hoci je na dodávku tankov technicky potrebný súhlas Berlína, “súhlas je druhoradá záležitosť” a Varšava “buď rýchlo dosiahne tento súhlas”, alebo “urobí správnu vec sama”. Morawiecki označil Nemecko za “najmenej aktívnu krajinu zo skupiny” zapojenej do návrhu na vyslanie tankov na Ukrajinu. Berlín naznačil, že nedá plánu zelenú, kým Washington nebude súhlasiť s vyslaním aj vlastných tankov, a piatkové stretnutie ministrov obrany v Nemecku neprinieslo žiadny prelom.

Hoci je roztržka s kancelárom Olafom Scholzom ďalším prejavom poľského želania pomôcť Ukrajine, konflikt je pre Varšavu aj politickou príležitosťou, myslí si WSJ. Morawieckého konzervatívna strana Právo a spravodlivosť urobila z ostrosti voči Nemecku kľúčovú súčasť svojej identity pred poľskými parlamentnými voľbami na jeseň tohto roku. Líder strany Jarosław Kaczyński varoval pred “nemecko-ruským plánom na ovládnutie Európy” a zjavná neochota Berlína v otázke dodávok tankov rozdúchava plamene tejto nevôle.

Podľa Williama Nattrassa, je protinemecká stratégia Varšavy surová, ale rafinovaná. Vlečúci sa právny spor s EÚ stojí Poľsko miliardy eur a vykresľovanie Nemecka, ktoré má pravdepodobne väčší vplyv na politiku EÚ ako ktorákoľvek iná krajina, ako morálne skrachovaného, rafinovane diskredituje údajné zasahovanie do poľského súdneho systému zo strany lídrov EÚ, ktorí sa odvolávajú na obavy o právny štát.

Navyše medzinárodné morálne vedenie Varšavy vrhá na politiku strany Právo a spravodlivosť pred parlamentnými voľbami nové svetlo. Strana sa hlási ku kresťansko-konzervatívnemu programu, ktorý pre jej priaznivcov predstavuje staromódnu morálku v ére relativizmu a progresívneho ideologického tlaku.

To všetko pomáha poľskej vláde, ale nie je to len Nemecko, s ktorým musí Poľsko bojovať, aby si zabezpečilo pokračujúcu podporu EÚ pre Ukrajinu. Vo štvrtok, keď sa spor o dodávky tankov vyostril, sa prezident Andrzej Duda oboril aj na rakúskeho ministra zahraničných vecí Alexandra Schallenberga, bývalého kancelára, pretože sa zdalo, že vyzýva na zmiernenie postoja voči Rusku.

Schallenberg vyhlásil, že “bezpečnostná architektúra Európy bude musieť v budúcnosti zohľadňovať Rusko”, a kritizoval Poľsko za to, že zablokovalo účasť svojho ruského partnera Sergeja Lavrova na zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Schallenberg uviedol, že prítomnosť pána Lavrova by západným politikom poskytla vzácnu príležitosť oznámiť svoju kritiku priamo Kremľu.

Duda označil tieto poznámky za “rozbíjanie európskej jednoty” a vyjadril poľutovanie nad tým, že “existujú ľudia, ktorí sú pripravení obchodovať bez ohľadu na krv, ktorú prelieva” Rusko. Zdalo sa, že táto reakcia vychádza z mimoriadne tvrdej interpretácie slov pána Schallenberga; možno je to náznak politickej účelovosti, ktorú Poľsko nachádza v tom, že je najsilnejším podporovateľom Ukrajiny.

A v ďalšom spore s krajinou EÚ v súvislosti s Ukrajinou Poľsko minulú stredu ostro kritizovalo dlhoročného konzervatívneho spojenca Maďarsko za pokusy zmierniť sankcie voči Rusku. Po tom, ako Budapešť požiadala o odstránenie deviatich mien zo sankčného zoznamu EÚ, Poľsko spolu s pobaltskými štátmi podalo oficiálny protest.

Takéto príklady rozdelenia EÚ v uplynulom týždni posilnili vnímanie Poľska ako lídra proukrajinských nálad v bloku. A keďže Varšava investuje do rozšírenia svojich ozbrojených síl, krajina dáva podnet menším východoeurópskym spojencom, ako sú Česká republika, Slovensko a pobaltské štáty, aby zaujali nekompromisný postoj voči ruskej agresii.

Podľa Williama Nattrassa, je zároveň však sila a dôslednosť proukrajinských nálad v Poľsku v súčasnosti v Európe skôr výnimkou než pravidlom. Žiadna z hlavných politických síl v krajine nevyjadruje skepsu voči opodstatnenosti podpory Ukrajiny, ale to isté sa nedá povedať ani o susednej Českej republike, ktorá je v súčasnosti napriek silne proukrajinskej vláde zmietaná hlbokými sociálnymi a politickými rozpormi v otázke vojny.

Rozdiely vo vnímaní verejnosti medzi Poľskom a ostatnými krajinami EÚ sú ešte výraznejšie, poukazuje ďalej William Nattrass. Nedávny prieskum verejnej mienky v deviatich krajinách EÚ ukázal, že 48 % respondentov si želá rýchle ukončenie vojny, aj keby to malo znamenať obetovanie časti územia Ukrajiny. Takúto politiku by podporilo 64 % Rakúšanov a 60 % Nemcov, zatiaľ čo medzi Poliakmi je to len 28 %. A pokiaľ ide o konkrétnu otázku dodávok bojových tankov pre Ukrajinu, ďalší prieskum ukázal, že približne 50 % nemeckej verejnosti je proti, pričom len 38 % je za.

V situácii, keď verejnosť čoraz viac žiada mier, hrozí, že podpora EÚ pre Ukrajinu začne kolísať. Zdá sa, že krajiny ako Maďarsko, Rakúsko a Nemecko, ktoré na spolupráci s Moskvou postavili celé svoje hospodárske systémy, sú spokojné s tým, že Európa sa v čase, keď vojna na Donbase pokračuje, posunie do úzadia. Našťastie pre Ukrajinu, Poľsko to nechce dopustiť, uzatvára William Nattrass pre The Wall Street Journal