Pritom sú poľnohospodári zaťažení dlhmi, vykorisťovaní silnými obchodnými reťazcami a agrochemickými spoločnosťami a pripravovaní o príjem lacnými dovážanými výrobkami. Systém poľnohospodárskych dotácií funguje v prospech veľkých poľnohospodárskych podnikov, zatiaľ čo väčšina stredných a malých subjektov je na pokraji krachu. Protesty v európskych krajinách sú spôsobené celým komplexom dôvodov, ktoré sa teraz spojili do jednej krízy.

Protesty poľnohospodárov sú dôkazom zlyhania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ktorá nedokázala vypracovať nové zásady hospodárenia v zmenenom globálnom prostredí. Extrémne nadmerná regulácia environmentálnych predpisov, neschopnosť chrániť poľnohospodárov pred agresívnymi trhovými subjektmi, absencia jasnej stratégie postupu v oblasti poľnohospodárstva – to všetko viedlo k súčasnej kríze, z ktorej zatiaľ nie je východisko.

Po zaplavení európskeho poľnohospodárskeho trhu lacnými ukrajinskými produktmi, ktoré často nespĺňajú európske normy v oblasti geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a pesticídov, keďže veľký podiel ukrajinskej černozeme už vlastnia americké nadnárodné koncerny, pre ktoré tam tieto predpisy neplatia, európsky poľnohospodári môžu očakávať ďalší úder od Európskej komisie v podobe dohody o voľnom trhu a latinskoamerickým obchodným zoskupením Mercosur. Situáciu ešte zhoršuje Európska zelená dohoda – balík environmentálnych zákonov, ktorý Európska komisia prijala v roku 2020. V ňom si Brusel stanovil cieľ, aby bolo európske poľnohospodárstvo do roku 2050 „klimaticky neutrálne“. Na tento účel predpokladá postupné vyradenie fosílnych palív a prechod na alternatívne zdroje energie, ako aj zákaz „škodlivých“ hnojív a pesticídov.

Čo vlastne je MERCOSUR

Pre vysvetlenie Mercosur alebo Spoločný trh Juhu (po španielsky Mercado Común del Sur) je regionálna obchodná dohoda (pásmo voľného obchodu). Jeho riadnymi členmi sú Argentína, Bolívia, Brazília, Paraguaj a Uruguaj. Venezuela je riadnym členom, ale od 1. decembra 2016 má pozastavené členstvo. Čile, Kolumbia, Ekvádor, Guyana, Panama, Peru a Surinam sú pridruženými krajinami. 8. júla 2024 sa riadnym členom stala Bolívia. Cieľom Mercosuru je podporovať voľný obchod v rámci zóny a plynulý pohyb tovaru, osôb a meny. Od svojho založenia sa funkcie Mercosuru mnohokrát aktualizovali a menili; v súčasnosti sa obmedzuje na colnú úniu, v ktorej existuje voľný obchod v rámci zóny a spoločná obchodná politika medzi členskými krajinami. V roku 2023 vytvoril Mercosur ktorý spája vyše 273 miliónov ľudí nominálny ročný HDP (parita kúpnej sily) vo výške približne 2 bilióny amerických dolárov, čím sa blok podľa Svetovej banky zaradil na piate miesto najväčších ekonomických zoskupení sveta.

V decembri 1995 bola podpísaná Rámcová dohoda medzi Mercosur a EÚ, ktorá sa nazýva aj Projekt 21. storočia. Koncom apríla 2023 novozvolený brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva presadil nové dohody medzi Mercosurom a EÚ s cieľom stimulovať hospodársky rozvoj v Južnej Amerike. Predtým predstavitelia EÚ o takejto dohode pochybovali a nesúhlasili s ňou údajne kvôli ničeniu biotopov dažďových pralesov v amazonskom regióne. Dňa 6. decembra 2024 však bola oznámená dohoda o uzatvorení Dohody o voľnom obchode. Zatiaľ nie je schválená a vyžaduje si súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ.

Znižovanie dotácií, „zelené“ normy a dovoz z Ukrajiny

Počas minulého a začiatkom tohto roku po niekoľko mesiacov prebiehali masové protesty poľnohospodárov v Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Portugalsku a krajinách východnej Európy. Poľnohospodári sú proti znižovaniu poľnohospodárskych dotácií, proti príliš prísnym environmentálnym normám, ktoré zaviedla Európska komisia, ale predovšetkým proti dumpingu výrobkov z Ukrajiny. Odborníci sa zhodujú, že kríza mala korene v chybných rozhodnutiach Európskej komisie. Najmä otvorenie európskeho trhu pre ukrajinských poľnohospodárskych výrobcov z čisto politických dôvodov sa stalo skutočnou katastrofou pre poľnohospodárov vo východnej Európe.

Vlna protestov poľnohospodárov zasiahla dokonca aj prosperujúce Švajčiarsko. Po prvý raz v histórii krajiny prešli ulicami Ženevy desiatky traktorov, ktoré požadovali zvýšenie štátnej podpory pre poľnohospodársky sektor. Parížsky Le Monde konštatoval, že v západnej aj východnej Európe (Poľsko, Rumunsko, Maďarsko) protestujú poľnohospodári proti rastúcim cenám pohonných hmôt a „nekalej konkurencii“, predovšetkým zo strany ukrajinských agrárnikov. Protesty sa konali na pozadí rastúcej inflácie v EÚ a masívneho prílevu poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny. V polovici januára t. r. desaťtisíce traktorov ochromili dopravu v celom Nemecku. Hlavným dôvodom protestov boli opatrenia oznámené na Silvestra, ktorými sa zrušili dotácie na naftu pre poľnohospodárov, ako aj zvýšenie dane z emisií CO₂ vrátane emisií produkovaných poľnohospodárskymi strojmi. To mohlo viesť k prudkému zvýšeniu nákladov na údržbu poľnohospodárskych podnikov.

Protesty poľnohospodárov, ktoré nemali v moderných nemeckých dejinách obdobu, podporila väčšina nemeckých občanov a dostali vládnucu koalíciu sociálnych demokratov, zelených a liberálov do ťažkej situácie a rozhodne boli jedným z dôvodov, ktoré priviedli k pádu vlády Olafa Scholza a predčasným voľbám, ktoré sa uskutočnia 23. februára 2025. Očakávalo sa, že zrušenie dotácií na naftu prinesie do nemeckého rozpočtu približne 920 miliónov eur, čo je v porovnaní s ostatnými výdavkami veľmi malá suma. Pre porovnanie, len priama vojenská pomoc Ukrajine by mala tento rok predstavovať osem miliárd eur a Nemecko vyčlení šesť miliárd eur na podporu ukrajinských utečencov.

Vlna protestov v Európe

Francúzsko

Francúzski poľnohospodári boli medzi prvými, ktorí protestovali proti „nekalej“ konkurencii zo zahraničia. Francúzsko je jedným z popredných svetových vývozcov poľnohospodárskych výrobkov, pričom v roku 2022 dosiahlo prebytok viac ako deväť miliárd eur. Poľnohospodári však požadujú väčší prístup na zahraničné trhy vrátane čínskych trhov pre francúzske bravčové výrobky. Preto boli medzi prvými, ktorí aktívne vystupovali proti pripravovanej dohode o voľnom obchode s latinskoamerickým blokom Mercosur. Obrana národného poľnohospodárstva pred zahraničnou konkurenciou sa tak stáva najdôležitejším motívom súčasných protestov. Pritom masové protesty poľnohospodárov vyvolali panické reakcie, tak v Berlíne a Paríži, ako aj v „srdci“ európskej byrokracie – Bruseli. Európski úradníci sa obávajú, že vlna protestov sa stane nekontrolovateľnou a svojím rozsahom porovnateľnou s kampaňou „žltých viest“, ktorá otriasla Francúzskom v rokoch 2018 – 2019.

Španielsko

Desaťtisíce španielskych poľnohospodárov v pondelok protestovali v Madride a vyjadrili svoj nesúhlas s obchodnou dohodou medzi EÚ a Mercosurom, ktorá podľa nich vytvára nekalú konkurenciu medzi oboma obchodnými blokmi. Dohoda, ktorú ešte musia ratifikovať parlamenty oboch strán, oslabí poľnohospodársky sektor v Európe, povedal Miguel Padilla, generálny tajomník COAG, jednej z hlavných španielskych organizácií poľnohospodárov.  Európski poľnohospodári nebudú schopní konkurovať bloku Mercosur, ktorý tvoria Argentína, Brazília, Uraguaj, Paraguaj a Bolívia, pretože výrobné náklady v latinskoamerickom bloku sú oveľa nižšie ako v EÚ, varoval Padilla.  „Fytosanitárne predpisy EÚ sú najprísnejšie na svete: z hľadiska životného prostredia, sociálneho hľadiska a z hľadiska surovín, ktoré sa môžu používať. V krajinách Mercosur takáto legislatíva neexistuje,“ povedal Padilla v pondelok pre španielsky verejnoprávny rozhlas RNE.

Španielski poľnohospodári chcú rovnaké podmienky „Nechápeme, ako môže byť táto dohoda (zo strany Bruselu a španielskej vlády) označovaná za pozitívnu pre sektor, akým je poľnohospodárstvo. Líder COAG ironicky ubezpečil, že dohoda s Mercosurom je pre Nemecko dobrá, „pretože sa chystá predať celú svoju výrobu automobilov a celý svoj farmaceutický priemysel“ juhoamerickému bloku.  Medzitým Pedro Barato, líder Asaja, zdieľal Padillov negatívny názor, pričom predpovedal veľmi pochmúrne vyhliadky pre európske poľnohospodárstvo, ak dohoda medzi EÚ a Mercosurom nakoniec vstúpi do platnosti.  „S týmito výhodami (menej regulácií), ktoré v Mercosure majú, nemôžeme konkurovať,“ povedal Barato.  Odsúdil, že v krajinách Mercosuru sa používajú fytosanitárne prípravky a hormóny, ktoré sú v EÚ obmedzené alebo dokonca zakázané. „Živíme Európanov a na to potrebujeme rovnaké podmienky ako tí, ktorí prichádzajú zvonku,“ zdôraznil Barato.  Pondelkový protest proti dohode medzi EÚ a Mercosurom nebol prvým svojho druhu v Španielsku.

Španielski poľnohospodári spustili koncom roka 2023 vlnu protestov a demonštrácií po celej krajine, ktorá vyvrcholila chaotickou dopravnou blokádou za účasti stoviek traktorov v centre Madridu vo februári minulého roka.  Hnev poľnohospodárov sa nezhoduje s pozitívnym názorom vlády premiéra Pedra Sáncheza (PSOE/S&D), jedného z hlavných podporovateľov dohody podpísanej medzi oboma blokmi 6. decembra v Montevideu. V tomto zmysle španielsky minister poľnohospodárstva Luis Planas (PSOE) v pondelok obhajoval dohodu, ktorá podľa neho predstavuje „veľkú príležitosť“ pre Španielsko aj európsky agropotravinársky sektor.  Dohody s Čile, Marokom a Novým Zélandom tiež spochybnil. Rozširovanie dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a tretími krajinami ohrozuje „celý poľnohospodársky sektor EÚ“, uviedli Asaja a COAG vo vyhlásení.  Podľa oboch organizácií tieto dohody uprednostňujú dovoz poľnohospodárskych výrobkov pod výrobnými nákladmi – ako tromf pri vyjednávaní iných záujmov – bez dodržiavania predpisov EÚ, čo má vplyv na európskych a španielskych poľnohospodárov, ktorí prichádzajú o príjmy a tisíce rodinných fariem ročne.  Podpora týchto dohôd zo strany Európskej komisie a španielskej vlády „ohrozuje“ ciele adaptácie na zmenu klímy a jej zmiernenie, generačnú výmenu a dosiahnutie “spravodlivého” príjmu pre španielskych výrobcov a ich európskych partnerov, uviedli Asaja a COAG.

Dopady dohody s Mercosur

Naivní zástancovia politiky EÚ všetkým tvrdili, že táto chráni obyvateľstvo pred globalizáciou trhu. Fakty však hovoria niečo iné. Otvorením dverí na trhy juhoamerických krajín utrpia najzraniteľnejšie poľnohospodárske odvetvia Európy.

Pravá podstata Európskej únie sa po voľbách stala ešte viditeľnejšou. Predtým naivní priaznivci EÚ písali „listy Santa Clausovi“, v ktorých vyzývali na sociálnu, ekologickú a transparentnú Európu. Teraz sa všetko, čo sa počas kampane snažili zamiesť pod koberec, opäť dostalo na oči verejnosti. V lete francúzska vláda oznámila ratifikáciu komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody s Kanadou a teraz Európska komisia oznámila hneď dve zmluvy: s Mercosurom a Vietnamom. Klimatické, ľudskoprávne a verejné otázky budú musieť počkať. Okrem toho je to len začiatok.

Odchádzajúca európska komisárka Cecilia Malmströmová oznámila dohodu s Mercosurom so širokým úsmevom na tvári. A nová Európska komisia pokračuje vo svojej aktivite v prospech voľného obchodu. Po dvadsiaich rokoch rokovaní, sa otvoril spoločný trh so 780 miliónmi spotrebiteľov. Za 20 rokov nebol zverejnený žiadny mandát na rokovania a presný obsah dohody bude do poslednej chvíle utajený, pretože všetka pozornosť by sa mala sústrediť na nadšené vyhlásenia úradníkov. Ako zvyčajne, s textom budeme oboznámení s čo najväčším oneskorením. Nech je to akokoľvek, niektoré vyhlásenia umožňujú získať aspoň všeobecnú predstavu o tom, o čo ide.

Prvým bodom je, že klimatické požiadavky boli obetované, podobne ako v iných dohodách o voľnom obchode. Ako sa dozvieme, značná časť dohody je venovaná poľnohospodárstvu, presnejšie agropodnikaniu, keďže clá v tejto oblasti boli výrazne znížené. V dôsledku toho sa výrazne zvýši medzinárodný obchod. Ukazuje sa, že poľnohospodárske odvetvia (predovšetkým živočíšna výroba), ktoré už teraz trpia v dôsledku dohody s Kanadou, budú v dôsledku dohody s Mercosurom trpieť ešte viac: Argentína a Brazília sú nebezpečnými konkurentmi. A nemali by sme si myslieť, že ide len o nekvalitné výrobky: argentínske hovädzie mäso patrí medzi najlepšie na svete.

Budeme môcť znovu otestovať opakované ubezpečenia Európskej komisie a vlády, že venujú pozornosť neudržateľným poľnohospodárskym odvetviam. Najprv zaniknú nedostatočne konkurencieschopné štruktúry a potom sa budú musieť tie, ktoré prežijú, zlúčiť a prispôsobiť intenzívnym výrobným metódam: budeme svedkami rozširovania poľnohospodárskych podnikov s tisíckami kusov, čo bude mať katastrofálne dôsledky na životné prostredie, dobré životné podmienky zvierat a kvalitu mäsa. Môžete sa staviť, že to nezastaví Európsku komisiu aby ďalej bľabotala o Parížskej klimatickej dohode a záväzku ku kvalitnému poľnohospodárstvu.   Argentína a Brazília nie sú len mastodonty Mercosuru, ale aj hlavní producenti GMO. Bolo by naivné myslieť si, že ich nebudú vyvážať, pretože práve na to slúžia takéto dohody. To znamená, že GMO sa objavia na našich tanieroch. Každopádne, Európska komisia sa domnieva, že keďže je v texte zahrnutých 357 chránených produktov, odviedla dobrú prácu… Zdôrazňuje aj záchranu ľudských, environmentálnych a sociálnych práv tým, že do zmluvy zaradila kapitolu o „trvalo udržateľnom rozvoji“. To isté však už bolo v zmluve s Kanadou. Mimochodom, samotný tento článok je nezáväzný rovnako ako klauzuly o environmentálnych a sociálnych právach. Bolo by hlúpe dúfať, že v dohode Mercosuru to bude fungovať inak. To však nebránilo bývalému riaditeľovi Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a zástancovi voľného obchodu Pascalovi Lamymu tvrdiť, že dohoda prinúti brazílskeho prezidenta zastaviť odlesňovanie amazonského pralesa. V skutočnosti by bol opak pravdou, ale Pascalovi Lamymu zjavne nie je cudzí intelektuálny podvod. Zmluva Mercosur sa však netýka len poľnohospodárstva. Európska komisia spresňuje, že stanovuje aj zintenzívnenie výmeny komodít a účasť na verejných zákazkách. Skutočný cieľ je jasný: Európska komisia ako vždy obetuje najzraniteľnejšie poľnohospodárske sektory, aby medzinárodné spoločnosti poskytujúce služby získali prístup na toľko žiadané trhy. Toľko, pokiaľ ide o Mercosur.

Dohoda s Vietnamom a ďalšie

To však nie je všetko: po „dvoch rokoch právnych schvaľovaní“ bol v ten istý deň oznámený aj podpis dohody s Vietnamom. Vietnam, ten raj v obchodoch, kde ľudia pracujú v pote v otrasných podmienkach a sú bezohľadne vykorisťovaní v mene zisku veľkých medzinárodných odevných značiek. Vietnam chcel túto zmluvu a rovnako aj medzinárodné korporácie. Dostali ju. A teraz, keď Vietnam konečne podpísal dohodu s Medzinárodnou organizáciou práce, Európska komisia potichu tvrdí, že zmluva chráni sociálne práva. Čakajú nás však ešte dohody s Austráliou a Novým Zélandom, zvažujú sa zmluvy s Indiou a dokonca aj s Čínou. Množia sa aj dohody s Afrikou, ktoré žiaľ len zhoršujú situáciu v krajinách, na ktoré sa vzťahujú. Naivní zástancovia EÚ však neustále tvrdia, že chráni obyvateľstvo pred globalizáciou trhu. Čo je to za nezmysel. Fakty hovoria samy za seba.

Čo hovoria zástancovia dohody?

Podľa portálu Euroaktiv podpísaná dohoda je naliehavá, vizionárska, odvážna a má veľký strategický význam. Symbolizuje schopnosť dvoch globálnych blokov, ktoré sú historicky a kultúrne hlboko prepojené, spojiť sa a formovať budúcnosť v čase, keď svet čelí bezprecedentným hospodárskym, environmentálnym a geopolitickým výzvam.  V posledných rokoch sa Peking upevnil ako najväčší obchodný partner Južnej Ameriky a investuje do kľúčových oblastí, ako je infraštruktúra, energetika a suroviny. Brazília je napríklad piatou najväčšou krajinou na svete, dvanástou najväčšou ekonomikou planéty a jedným z najväčších vývozcov kritických surovín, ako sú lítium a grafit, ktoré sú nevyhnutné pre ekologickú a digitálnu transformáciu Európy.  Strategická ambícia Číny upevniť svoju prítomnosť v hlavných svetových regiónoch je nepopierateľná. Táto dohoda je jasnou a rozhodnou reakciou Európskej únie na túto ambíciu. Potvrdzuje pozíciu Európy ako spoľahlivého a nenahraditeľného partnera pre Brazíliu, Argentínu, Paraguaj a Uruguaj. Ignorovanie tohto vzťahu by otvorilo dvere iným aktérom, ako sú Čína, Rusko, India alebo Spojené štáty, aby ovládli kľúčové trhy a určovali pravidlá hry.  Táto dohoda v podstate ďaleko presahuje úzke európske záujmy a vytvára partnerstvo so skutočným vzájomným strategickým prínosom.  Pre krajiny Mercosuru znamená lepší prístup na európsky trh, lepšie podmienky na vývoz ich výrobkov a posilnenie ich miestnych ekonomík.  Pre Európu je to vstupenka na trh s 273 miliónmi ľudí, ktorých celkový HDP predstavuje viac ako 2 bilióny eur. Znížením ciel na 91 % vyvážaných tovarov do krajín Mercosuru ušetria európske spoločnosti 4 miliardy eur ročne, čo je v čase, keď je globálna konkurencieschopnosť náročnejšia ako kedykoľvek predtým, rozhodujúca podpora. Medzi týmito zvýhodnenými spoločnosťami je viac ako 30 000 malých a stredných podnikov, ktoré už obchodujú na trhoch Mercosuru.

Leyenová so Šefčovičom podpisujú v Uruguaji obchodnú dohodu s Mercosur. Jednota o nej v EÚ nie je

Odpor niektorých členských štátov, ako napríklad Francúzska, ktoré sa obáva vplyvu na svoj poľnohospodársky priemysel, je údajne pochopiteľný. Dohoda vraj obsahuje spoľahlivé ochranné opatrenia na ochranu citlivých odvetví, ako je poľnohospodárstvo, a zároveň stanovuje prísne normy pre udržateľnosť a bezpečnosť potravín. Zahrnutie Parížskej dohody ako základnej súčasti zmluvy zaručuje pevný záväzok k ochrane životného prostredia, boju proti odlesňovaniu a podpore udržateľných postupov.  Viac ako počty a zahrnuté klauzuly je táto dohoda politickým gestom obrovského významu. Na pozadí vývoja v posledných rokoch je táto dohoda najväčším činom na obranu multilateralizmu a svetového poriadku, aký mohla EÚ urobiť.

V čase, keď mnohí volia izolacionizmus a protekcionizmus, EÚ a Mercosur ukazujú, že spoločne môžu budovať budúcnosť založenú na spoločných hodnotách a cieľoch. Táto dohoda ukazuje, ako môže obchod poháňať hospodársky rast, chrániť životné prostredie a upevňovať ľudské práva, čím sa stáva skutočnou transformačnou silou.  Dohoda medzi EÚ a Mercosurom je viac ako príležitosť – je to historický záväzok. Je to chvíľa na opätovné potvrdenie vedúceho postavenia Európy vo svete, na posilnenie väzieb s partnermi, ktorí zdieľajú naše hodnoty, a na zabezpečenie toho, aby budúcnosť Južnej Ameriky neurčovali len vonkajší aktéri s čisto obchodnými záujmami.  Dve desaťročia trpezlivých rokovaní dokazujú, že s politickou vôľou možno vytvoriť trvalé medzinárodné partnerstvá s generačným dosahom. Táto dohoda je triumfom diplomacie, strategickej vízie a záväzku k spravodlivejšej, prosperujúcejšej a udržateľnejšej budúcnosti. V konečnom dôsledku je to víťazstvo multilateralizmu, Európy a sveta.

Zostáva len dodať, že v tejto argumentácii sa vôbec nespomínajú zásadné momenty potravinovej bezpečnosti, ktorá je v našom krehkom svete mimoriadne dôležitá, najmä ak konkurencia z krajín latinskej Ameriky a iných regiónov môže zničiť celé odvetvia agropriemyslu vďaka nižším nákladom na energiu, pracovnú silu a voľnejším fytosanitárnym predpisom.

Zhrnutie pre a proti

Hoci tento prielom zrejme znamená pre Úniu veľmi potrebné diplomatické víťazstvo v čase roztrieštenosti multilaterálneho poriadku, pre Brusel zároveň predstavuje hazardnú hru, ktorá dostáva viaceré európske vlády do neistej domácej pozície.  Spomedzi členských štátov EÚ je Francúzsko obzvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o reakciu na dohodu. Poľnohospodársky sektor tejto krajiny neustále vyjadruje hlbokú nespokojnosť, pretože sa obáva konkurencie zo strany výrobcov z Mercosuru, ktorí sa považujú za výrobcov s menej prísnymi environmentálnymi a pracovnými normami. Pre Emmanuela Macrona je načasovanie obzvlášť citlivé. Francúzsky prezident čelí rastúcej nespokojnosti na rôznych frontoch a riskuje, že si ešte viac znepriatelí vidieckeho voliča, ktorý sa cíti byť zanedbávaný liberalizačným programom Bruselu.  V Poľsku bude mať proeurópska vláda na čele s Donaldom Tuskom, ktorá už má problémy s návratom k porušovaniu zásad právneho štátu, takisto majú problém odôvodniť dohodu pred obyvateľstvom, ktoré sa obáva ďalšej integrácie s politikami EÚ, ktoré sú vnímané ako uprednostňovanie západoeurópskych záujmov.  Prijatie dohody je zrejme súhrou hospodárskej nevyhnutnosti a geopolitickej naliehavosti.  Z hospodárskeho hľadiska EÚ zápasí s pomalým rastom a klesajúcou konkurencieschopnosťou na globálnej scéne.

Dohoda s Mercosurom vytvára trh, ktorý zahŕňa 780 miliónov ľudí, a ponúka cestu k oživeniu obchodu a hospodárskych tokov. Nemecko, priemyselná veľmoc Európy, ktorá trpí pomalým hospodárskym rastom, je hlasným zástancom dohody ako prostriedku na zabezpečenie prístupu na dôležité trhy a zdroje a zároveň na posilnenie pozície EÚ ako zástancu otvoreného obchodu v období rastúceho protekcionizmu.  Z geopolitického hľadiska je stávka ešte vyššia. Vojna na Ukrajine odhalila nielen zraniteľnosť Európy v oblasti energetiky a dodávateľských reťazcov, ale aj to, že kontinentu jednoducho chýbajú strategickí spojenci. V Spojených štátoch opätovné zvolenie Donalda Trumpa zvýšilo neistotu, pokiaľ ide o stabilitu transatlantických vzťahov a tzv. medzinárodný poriadok založený na pravidlách, v ktorom údajne môže EÚ prosperovať.

Rastúci vplyv Číny v Južnej Amerike podčiarkuje naliehavosť toho, aby Únia upevnila svoje väzby s týmto regiónom. Pre Brusel táto dohoda nie je len obchodom, ale aj strategickým krokom na posilnenie svojej pozície v podobne zmýšľajúcom, ale často prehliadanom regióne, o ktorý sa čoraz viac uchádzajú viaceré vonkajšie mocnosti, staré aj nové. Komisia tiež využíva príležitosť, že všetky krajiny Mercosuru sú pripravené podpísať dohodu. Toto momentálne zosúladenie je v regióne vzhľadom na zmeny vlád jednotlivých štátov veľmi ťažké. Napriek strategickému odôvodneniu nie je budúcnosť dohody ani zďaleka zaručená. Jej úplná implementácia závisí od ratifikácie všetkými členskými štátmi EÚ. Vlády ako Francúzsko, Poľsko a Írsko sa pravdepodobne budú brániť ratifikácii a implementácii na každom kroku. Rozdelenie dohody, oddelenie jej obchodných zložiek alebo reči o predbežnom vykonávaní by mohli proces urýchliť, ale zároveň by ešte viac vystupňovali napätie.  Dohoda medzi EÚ a Mercosurom je spojením dvojitej povahy výziev, ktorým dnes Európa čelí: potreba prispôsobiť sa meniacemu sa globálnemu poriadku a zároveň bojovať s hlboko zakorenenými vnútornými rozpormi. Pre Európsku komisiu je presadzovanie dohody vypočítanou stávkou na to, že hospodárske a geopolitické výhody dohody prevážia jej politické náklady.  Uvidíme, či sa táto stávka vyplatí. Dohoda však nenahrádza ani nezmierňuje potrebu silnej priemyselnej politiky, ktorá dokáže riešiť otázky konkurencieschopnosti a produktivity v súvislosti s technologickými a environmentálnymi zmenami.