Delegácia EÚ, ktorú vedie Ursula von der Leyenová, je pripravená dlho odkladaný obchodný kontrakt s juhoamerickým blokom krajín: Brazília, Argentína, Uruguaj a Paraguaj, ktoré sú členmi Mercosur, na stretnutí dotiahnuť, pripraviť na podpis, prípadne aj podpísať, napriek tomu, že zhoda naprieč úniou o tejto dohode nie je.

Jednoznačne proti je Francúzsko, ktoré sa momentálne zmieta vo vládnej kríze po tom, ako v súvislosti s hlasovaním o obmedzení rozpočtového deficitu bola vláde Michela Barniera vyslovená nedôvera poslancami francúzskeho Národného zhromaždenia. Možno to je jeden z dôvodov, prečo je snahou EK dohodu podpísať v týchto dňoch. Akoby chcela Európska komisia využiť vnútorné oslabenie Francúzska, kde má Emanuel Macron hlavu v smútku z domáceho vývoja a nie je schopný adekvátne reagovať na dianie, ktoré prebieha na európskej úrovni.

Dohoda sa rodila 20 rokov aj z titulu, že poľnohospodári a najmä tí francúzski v nej vnímajú veľké ohrozenie. Kým Leyenová ju vidí ako najväčšie investičné partnerstvo, aké kedy svet videl:

Touchdown in Latin America📍

The finish line of the EU-Mercosur agreement is in sight.

Let’s work, let’s cross it.

We have the chance to create a market of 700 million people.

.

The largest trade and investment partnership the world has ever seen.

Both regions will benefit.

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) December 5, 2024

Rovnako ako predsedníčka komisie ju vnímajú aj európske spoločnosti, ktoré už dnes fungujú v Uruguaji. „Zníženie ciel, jednoduchšie postupy a prístup k verejným zákazkám … to všetko predstavuje viac príležitostí pre pracovné miesta a rast v Európe“ uviedla Leyenová po stretnutí s nimi.

V sprievode nášho eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý má v portfóliu obchod EÚ, navštívila prístav, cez ktorý sa vyváža hlavný uruguajský vývozný produkt, celulóza. Ako sa pochválila na sieti X v ďalšom príspevku z výletu v Uruguaji Leyenová:

The Montevideo port is bustling and expanding, thanks to 🇪🇺 companies.

I visited the terminal built by 🇧🇪 @ktntcp and the 🇫🇮 @UPMGlobal wood pulp terminal.

This business turned cellulose into Uruguay’s leading export product.

Real success stories – and many still to write! pic.twitter.com/qahzzGg9sL

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) December 5, 2024

Prečo práve celulóza?

Záujem o zdroj celulózy nemusí byť vôbec náhodný. Dá sa odvodiť od prechodu EÚ z mierového projektu na vojnový. Pričom kontrola zdrojov potrebných na výrobu nitrocelulózy  a odstránenie prekážok jej dovozu do európskych zbrojoviek zo sveta sa javí ako významná priorita. Americký generál vo výslužbe James Marks vyzval v máji tohto roku v článku pre portál Breaking Defense kongres, aby podporil iniciatívy, ktoré zabezpečia dodávky kľúčového komponentu pre amerických dodávateľov munície.

Nitrocelulóza tzv. „pušná bavlna“ je kritickým komponentom na výrobu strelného prachu a pohonných látok pre muníciu. Asi nikoho neprekvapí, že jej najväčším výrobcom v súčasnosti je Čína. Denník Financial Times nedávno uviedol, že európske obranné skupiny varujú pred závislosťou na čínskej bavlne pri výrobe pušného prachu. Zároveň vyčíslil, že dovoz ruskej nitrocelulózy z Číny sa v roku 2023 viac ako zdvojnásobil, a to z 3,4 milióna USD v roku 2022 na 7,18 milióna USD do prvých 10 mesiacov roku 2023. To podľa generála nepochybne predĺžilo ruské vojnové úsilie.

A to môže byť aj dôvod, prečo Francúzsko až tak neprotestuje, aj keď Macron vo štvrtok vyhlásil, že dohoda medzi EÚ a Mercosurom je „neprijateľná“. Aj jeho vojnový priemysel potrebuje nitrocelulózu. Jej nedostatok v Európe spôsobuje, že EÚ nie je schopné produkovať toľko munície pre potreby vojnového úsilia kolektívneho západu na Ukrajine, aby vyvážila spoluprácu Ruska a Číny pri jej produkcii ruskými zbrojovkami.

Odpor poľnohospodárov nie je jednotný

Vidina zisku potrebných zdrojov pre vojenský priemysel môže byť jedným z dôvodov, prečo podpis kontraktu, ktorý dokázal spať 20 rokov, dnes nabral vysoké obrátky. Otázkou je, či tento vojenský záujem dokáže potlačiť strach poľnohospodárov, ktorí opakovane vyjadrovali obavu zo záplavy európskeho trhu lacným hovädzím a hydiny z Brazílie, keďže jeho produkcia nie je zaťažená takým množstvom regulácií a plnením ekologických noriem a bezpečnostných potravinových noriem, ako sú producenti v EÚ. Ich produkcia nebude schopná konkurovať lacnému neregulovanému dovozu z Mercusoru.

Nemci považujú po výpadku ruského trhu a v snahe odpútať sa zo závislosti od Číny, dohodu s Mercosurom, ktorý otvára cestu európskemu priemyslu na trh so 700 miliónmi spotrebiteľov za životne dôležitú.

Prekvapivý je postoj španielskeho ministra poľnohospodárstva Luisa Planasa, ktorý v Bruseli vyhlásil „Ak dosiahneme dohodu medzi EÚ a Mercosurom, bude to pre Úniu skvelá správa,“ a dodal, že to bude dobré pre vývoz a ukáže to, že „Európa nie je uzavretá za našimi dverami“. Zaujímavé na tom je, že ako poľnohospodár nevidí riziká, ktoré predstavuje dovoz neregulovaných poľnohospodárskych produktov na trh EÚ, ktorý dohoda prinesie.

Aj zástancovia Green dealu vidia v dohode len príležitosť. A to ako sa dostať k lacným surovinám, napríklad lítia do batérií, ktoré Európa potrebuje na ekologickú transformáciu.

Ratifikácia môže uvedenie dohody do života skomplikovať

Dohoda po podpise Leyenovou za EÚ a zástupcami Mercosur, ešte zelenú mať nebude. Aby mohla vstúpiť do platnosti, musia ju ratifikovať všetky štáty EÚ. A to môže byť veľmi zdĺhavý proces s nejednoznačným výsledkom.

Komisia je pripravená, aby proces ratifikácie urýchlila, aj na to, že by dohodu rozdelila. Na časť na ktorej schválenie je potrebná len jednoduchá väčšina v parlamente a kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ, kde stačí po novom 15 krajín zastupujúcich najmenej 65 % obyvateľov EÚ, aby dohoda prešla. Druhá, komplexnejšia časť dohody bude musieť prejsť ratifikáciou všetkými národnými parlamentami dvadsať sedmičky.

"Chcú Leyenová a Šefčovič vojnu? Tak nech nastúpia na front!" Odkazuje europoslanec

Na zablokovanie základnej dohody by museli byť proti najmenej štyria členovia EÚ, ktorí predstavujú viac ako 35 % obyvateľstva EÚ. Francúzsko by na svoju stranu mohlo získať podporu Rakúska a Holandska. Poliaci, so svojim tradične silným domácim poľnohospodárstvom, by tiež mohli Francúzsko podporiť.

No stále to nie je dosť na zablokovanie dohody. Spolu predstavujú približne 30 % obyvateľstva EÚ. Ďalší sa budú hľadať v dnes militantne naladenej a krízou sa zmietanej EÚ ťažko.

Nemecko, Španielsko a deväť ďalších členov EÚ, v ktorých žije spolu približne 40 % obyvateľstva EÚ, naliehalo na vyjednávačov, aby dosiahli dohodu ešte tento rok.

Štyria zakladajúci členovia Mercosuru: Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj, vyjadrili dohode podporu. Každá krajina je pripravená po schválení národnými zákonodarnými orgánmi na jej implementáciu.

Postoj Slovenska k dohode je nejasný

Ani postoj Slovenska nie je jednoznačný. Na jednej strane je nejednoznačný záujem vlády chrániť našich poľnohospodárov. Na druhej strane prevláda silný moment získania obrovského trhu pre náš automobilový priemysel, ktorý plánovaným zavedením ciel na čínsky dovoz, za ktorým môže nasledovať recipročné obmedzenie nášho vývozu na čínsky trh, o obrovský čínsky trh príde. Pri štruktúre nášho priemyslu, si stratu tohto trhu bez náhrady žiaden kabinet dovoliť nemôže.

Pri sledovaní krokov súčasnej vlády, ktorá nadradila záujmov súkromného investora nad ochranu pôdy, vody, ovzdušia, nad záujem dosiahnuť potravinovú sebestačnosť, aby Slovensko dostala do čela zelenej transformácie EÚ, sa dá odhadnúť, ako sa postaví premiér na Rade EÚ k podpisu základnej dohody. Nemyslím si, že Macron môže s podporou Fica počítať.

Postoje slovenských europoslancov k dohode zmapoval v európskom parlamente Euroactiv. Nie je jednoznačný a nedá sa nájsť ani deliaca čiara za a proti naprieč politickými subjektmi.

„Pre Slovensko sú z tohto regiónu zaujímavé aj väčšie trhy, ktoré dovážajú autá vyrobené automobilkami zo Slovenska“ vyjadril svoj postoj za Ľudovít Ódor (PS), na druhej strane vníma riziko neférových podmienok pre našich farmárov, ktoré bude treba ošetriť.

Ani postoj Braňa Ondruša nie je jednoznačný.  Za prioritu považuje zabrániť dohode, ktorá by umožnila masívny dovoz lacného mäsa, ako sú kurčatá z Argentíny či hovädzie z Brazílie. Vadí mu, že dohoda sa pripravuje tajne. Nie je mu jasné, prečo by sme mali podporovať import produktov, ktoré dokážeme vyprodukovať vlastnými silami, keď sa tým zbytočne zaťažuje naša planéta a oslabuje domáca ekonomika.

Michal Wiezik hovorí dohode nie, lebo pravidlá dohody podľa neho naďalej umožňujú poškodzovanie životného prostredia, porušovanie práv domorodých obyvateľov a ničenie prírodných ekosystémov v rozpore s európskymi štandardmi. „Navyše stavia našu domácu farmársku produkciu proti lacným dovozom nezaťaženými našimi reguláciami, čím ich vystavujeme neférovej súťaži.“

Jasno v podpore nemá ani Erik Kaliňák. Na jednej strane má obavu zo vstupu komodít na európsky trh, ktorý nemusia spĺňať prísne nároky kladené na produkciu našich producentov, na druhej strane víta snahu prekonávať obchodné bariéry, ktoré bránia obchodnej výmene s krajinami, ktoré predstavujú 700 mil. populáciu a 25 % svetového HDP.

Milan Uhrík v tom má jasno: „Dohodu EÚ-Mercosur v hlasovaní nepodporíme, pretože bola dohadovaná za mimoriadne netransparentných a zvláštnych podmienok a prináša veľké riziká najmä pre našich farmárov. Túto dohodu pretláčajú najmä veľké priemyselné štáty, ktoré by chceli do Južnej Ameriky vyvážať automobily a techniku“. Nevníma skutočnosť, že aj záujem nášho automobilového priemyslu môže byť chcieť sa dostať na tento obrovský trh po strate toho čínskeho.

A jasno má aj Monika Beňová, ktorá vníma riziko z ohrozenia európskych farmárov, destabilizácie trhu a tým prehĺbenie ekonomickej krízy v poľnohospodárstve v EÚ väčšie ako príležitosti, ktoré ponúka vstup európskeho priemyslu na trhy krajín Mercosúru.

Otázku získania chýbajúcich zdrojov potrebných pre rozvoj európskeho vojensko-priemyselného komplexu, ktorú môže dohoda tiež napomôcť riešiť, neuviedol nikto z nich a neuvádza sa ani v oficiálnych vyhláseniach predstaviteľov EÚ.