Rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom v dohľadnej dobe neočakávajte – v skutočnosti môžu trvať roky, píše POLITICO.

Vzhľadom na to, že európski lídri sa tento týždeň zišli v Bruseli, špekuluje sa o tom, či by hlavné mestá mohli nakoniec naliehať na rokovania medzi Kyjevom a Moskvou. Tvrdohlavo vysoké ceny energií, klesajúce zásoby zbraní a utlmená ekonomika – to všetko podporilo reči o tom, že niektorí spojenci Ukrajiny by sa mohli prikloniť k tomu, aby krajina aspoň začala dialóg s nepriateľom.

Podľa POLITICO, je skutočnosť však taká, že na ničom z toho ešte chvíľu nemusí záležať. Podľa súčasných a bývalých predstaviteľov sa zdá, že Ukrajina a Rusko smerujú k potenciálnej patovej situácii, pričom ani jedna strana nevidí výhodu v otvorení záverečnej fázy rozhovorov.

“Úprimne povedané, v súčasnosti nevidím žiadne vyhliadky na rokovania,” povedal rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg. “Dôležité však je,” povedal v odpovedi na otázku portálu POLITICO, “ponechať túto možnosť otvorenú.”

Dôvody sú rôzne: Ruský prezident Vladimír Putin je príliš hlboko v tom, aby zmenil kurz – mohlo by to dokonca znamenať jeho zosadenie. Stabilný prísun západných zbraní tiež zabezpečuje, že motivovaní Ukrajinci môžu bojovať ďalej. Medzitým ani jedna strana nemá v súčasnosti prostriedky na rýchle víťazstvo, ale obe vidia príležitosti na získanie pozícií v nasledujúcich mesiacoch, myslí si POLITICO.

To by mohlo znamenať roky trvajúce smrtiace ťaženie na európskej pôde – ktoré vyvoláva hlboké otázky o tom, ako Európa pretvorí svoju ekonomiku a či môže (a chce) pokračovať v dopĺňaní zásob.

“Podľa môjho názoru je najpravdepodobnejší nejasný scenár, podľa ktorého sa konflikt skončí nejakým patom alebo dokonca zmrazeným konfliktom,” povedal jeden z vysokopostavených európskych diplomatov.

“Pochybujem,” dodal diplomat, že “dôjde k jasnému ‘víťazstvu’ ktorejkoľvek strany”.

Rozhovory o rokovaniach

Téma rokovaní sa v posledných týždňoch dostala do vzduchu po tom, čo americký prezident Joe Biden vyhlásil, že je “pripravený hovoriť” s ruským lídrom Vladimírom Putinom, “ak skutočne existuje záujem, aby sa rozhodol, že hľadá spôsob, ako ukončiť vojnu”.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron potom zašiel ešte ďalej a ponúkol neurčité návrhy na takéto rozhovory, pričom uviedol, že Európa musí zvážiť, “ako poskytnúť Rusku záruky v deň, keď sa vráti k rokovaciemu stolu”.

“Počul som chýry o možných mierových rokovaniach,” povedal tento týždeň pre POLITICO litovský prezident Gitanas Nausėda. “Ale viete, že tieto fámy nevznikli na Ukrajine a ani v Rusku.” Podľa neho Moskva nie je ani odhodlaná, ani pripravená na mierové rokovania.

Predstavitelia NATO nepozorujú na mieste priaznivú situáciu pre rokovania, keďže Rusko aj Ukrajina sledujú možnosti bojov aj v budúcom roku.

“To, čo teraz vidíme,” povedal minulý týždeň generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, “je, že Rusko sa v skutočnosti snaží o akési “zmrazenie” tejto vojny aspoň na krátky čas, aby sa mohlo preskupiť, opraviť, zotaviť – a potom sa pokúsiť o väčšiu ofenzívu na jar budúceho roka.”

Kyjev si medzitým dodal odvahu nedávnymi úspechmi a plánuje sa naďalej spoliehať na prísun západných zbraní a dodávok, aby mohol pokračovať v ťažení.

“Hoci je objektívne ťažké predpovedať, kedy a ako presne sa táto vojna skončí, verím, že Ukrajina zvíťazí,” povedal Jurij Sak, poradca ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova

A nebude to čiastočné víťazstvo, zdôraznil.

“Obnovíme našu územnú celistvosť v rámci medzinárodne uznaných hraníc,” vrátane Krymu, ukrajinského územia, ktoré Putin anektoval v roku 2014, povedal Sak. Potom vyhlásil, že “budeme od Ruska žiadať a získať odškodnenie” a “bude zriadený medzinárodný tribunál”.

Tieto podmienky označil za “jediný scenár, ktorý bude fungovať pre Ukrajinu”, a zdôraznil, že “toto je jediný scenár, na ktorý sa sústredíme”.

Podľa POLITICO, sa v podstate zdá, že ani jedna strana nie je pripravená na ústupky. Putin možno ani nie je schopný ustúpiť – teda ak si chce udržať svoju moc.

“Nemyslím si, že vojna sa môže skončiť, keď tam bude Putin,” povedala Andrea Kendall-Taylorová, expertka think-tanku, ktorá predtým viedla strategické analýzy americkej spravodajskej komunity týkajúce sa Ruska. “Vyžadovalo by si to určité politické zúčtovanie.”

A toto zúčtovanie by vzhľadom na množstvo politického kapitálu, ktorý Putin a jeho spojenci investovali do vojny, mohlo byť pre nich likvidačné, myslí si POLITICO.

“Smutnou realitou je, že existuje veľká pravdepodobnosť, že aj náhradný líder po Putinovi bude mať problém dostať Rusko z vojny,” povedal Kendall-Taylor, ktorý je teraz vedúcim pracovníkom Centra pre novú americkú bezpečnosť.

Niektorí politici sa pozerajú na obyčajných Rusov a uvažujú, či ľudové nepokoje môžu byť najrýchlejším východiskom. Uťahujúca sa ekonomická slučka sankcií a medzinárodnej izolácie by mohla tieto plamene rozdúchať, myslí si POLITICO.

“Najsilnejší kľúč a najrýchlejší spôsob, ako zastaviť túto brutálnu vojnu a šialenstvo, je vo vreckách ruského ľudu,” povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur. “Takto sa to stalo v roku 1917 a opäť v roku 1991” – dve posledné de facto ruské revolúcie.

Spoločenské zmeny sa však často dejú postupne a potom naraz.

“Budúcnosť Ruska spočíva v tom, že sa vzdá svojich imperiálnych ambícií,” povedal druhý vysokopostavený európsky diplomat. “Reálne to môže trvať celé generácie.”

Ako dlho vydržia zbrane?

Podľa POLITICO, ďalším kľúčovým faktorom určujúcim priebeh vojny – a prípadných budúcich rokovaní – sú zbrane.

Ukrajina je do značnej miery závislá od západných, najmä amerických zbraní. A jej vojnové plány sú preto spojené s ochotou Bieleho domu pokračovať v poskytovaní obrannej pomoci.

Hoci Joe Biden neprejavil žiadne známky toho, že by chcel ustúpiť od Ukrajiny, práve typ zbraní, ktoré je ochotný poskytnúť, by mohol konflikt zmeniť na dlhotrvajúci pat. To, čo ukrajinské sily potrebujú na to, aby si mohli plne nárokovať na víťazstvo, uviedol Kendall-Taylor z CNAS, sú modernejšie zbraňové systémy, ako napríklad delostrelectvo s dlhším doletom.

Západné vlády od prvých dní vojny zbúrali mnohé zbrojné tabu, aby Kyjevu poskytli čoraz smrtonosnejšie zbrane, pokračuje POLITICO. Stále však existujú určité vojenské hranice, ktoré sa západné hlavné mestá zdráhajú prekročiť, pretože sa obávajú eskalácie konfliktu s Ruskom. Niektorí predstavitelia a experti sa obávajú najmä toho, že vyhliadka na stratu Krymu by mohla zvýšiť riziko, že Putin použije taktickú jadrovú zbraň.

A otázkou zostáva, či by západní lídri aktívne podporili ukrajinský vpád na Krym, ktorý niektorí politici interpretujú ako červenú čiaru pre Putina.

“Nevidím žiadne náznaky,” povedal Kendall-Taylor, “že by sa západné vlády priklonili a poskytli Ukrajine to, čo by potrebovala na skutočné víťazstvo.”

Mnohí tvrdia, že Ukrajina by so súčasnou podporou spojencov mohla stále zvíťaziť – hoci veľa závisí od toho, ako by sa “víťazstvo” nakoniec definovalo.

“Dalo by sa tvrdiť, že čokoľvek, čo sa týka kontroly celej východnej časti Ukrajiny zo strany Ruska, je pre Ukrajinu výhrou. V tejto situácii sa nachádzame,” povedal prvý vysokopostavený európsky diplomat.

Druhý diplomat to formuloval takto: “V konečnom dôsledku Rusko nemôže vyhrať. V skutočnosti Rusko už prehralo. Jedinou otázkou je, koľko ďalších škôd a utrpenia spôsobí Putin Ukrajine a vlastnému ľudu.”

Tretí vysokopostavený európsky diplomat predpovedal, že tento moment môže nastať, “ak Rusko nedokáže svojimi útokmi na civilnú infraštruktúru a očakávanou jarnou ofenzívou niečo zmeniť”.

V takom prípade, uzavrel diplomat, “môžeme byť svedkami čistého ukrajinského víťazstva”.

Odhliadnuc od definícií, dlhodobou realitou samozrejme je, že rozhovory sa nakoniec musia uskutočniť – či už keď sa obe strany vyčerpajú o niekoľko rokov, alebo skôr, ak sa línie na bojisku nečakane zmenia, myslí si POLITICO.

“Mier sa napokon nikdy nedosiahne na bojisku,” povedal rakúsky minister zahraničných vecí Schallenberg.

“Uzatvára sa,” zdôraznil, “za rokovacím stolom.”