Bratislava 24. marca 2018 (HSP/Foto:TASR)
Bratislava, Námestie SNP. Tisíce ľudí sa tlačia, aby boli bližšie k pódiu. Pri vchode do kostola leží na zemi záľaha kahancov, všetky sem dali občania na pamiatku babičky Márie Novákovej, ktorá nedávno umrela. Z pódia sa ozýva herec: „Pani Mária Nováková umrela, lebo nemala na lieky, keďže jej exekútor všetko zobral. A preto hanba prezidentovi! Žiadame prezidenta, aby odstúpil!“ A dav skanduje: „Odstúpiť! Odstúpiť! Chceme nového prezidenta!“
Táto scéna je vymyslená, nikdy sa nestala. Ale nepripomína vám náhodou niečo? So skutočnou udalosťou z uplynulých dní má spoločné do absurdna preexponovanú pietu k obeti konkrétneho zločinu, kde páchateľ je neznámy, a jej spojenie s okamžitým účelovým odvolávaním politika, ktorého súvislosť so zločinom nie je preukázaná a ani nemusí byť vôbec žiadna.
Zdá sa vám to byť takto v poriadku? Nie je to trochu nevkusné, až hyenistické? Nedávno som v jednom článku označil organizátorov piatkových mítingov za nekrofilný divadelný spolok a v diskusii na to zareagoval čitateľ, že takýto slovník nie je vhodný a dôstojný. Možno má pravdu, aj ja som pri písaní zvažoval, či takéto mrzké slová použiť. Ale rozhodol som sa, že áno. Pretože som si povedal: ja predsa neznevažujem smrť tých dvoch, zrejme celkom nevinných obetí, ani nezľahčujem ohavnosť zločinu, ktorý sa stal, a taktiež nemám nič proti tým dobrým ľuďom, ktorí prišli na námestie protestovať proti svinstvám, ktoré sa v politike dejú. Je mi však z duše odporné pokrytectvo, s akým manipulátori s masami zneužívajú smrť zavraždených na to, aby z toho vytrieskali politický kapitál.
Do dnešného dňa nie je známa žiadna reálna informácia o tom, kto zabil Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Existujú len dohady a nanajvýš tak nepriama informácia, kto to nebol: neboli to talianski mafiáni zo skupiny Antonina Vadalu, keďže v ich skupine mala talianska polícia informátora a keby im Kuciak vadil, nepochybne by sa o ňom museli rozprávať. Teda spájať smrť dvoch ľudí s vládou Roberta Fica je aspoň nateraz nekorektné, napriek tomu, že Kuciak o kadečom písal.
Ak chceme venovať tichú spomienku zavraždeným, je to úplne v poriadku. Ale neťahajme do toho politiku, aspoň zatiaľ nie. A na druhej strane, protestujme, keď vidíme svinstvá. Isté je, že Ficova politická garnitúra má po toľkých rokoch vládnutia tiež dlhý rad káuz a svoju špinu za nechtami, tak ako každá iná. Protestujme proti tomu, hľadajme niekoho lepšieho – je to prirodzené, demokratické a správne! Ale bez dôkazu zneužívať pri tom mená zavraždených účelovo na vzbudzovanie pocitu hnevu a ďalších emócií, to naozaj nie je slušné. A my predsa chceme slušné Slovensko, či nie?
Ivan Lehotský