V roku 2017 v Rakúsku voľby vyhrala Rakúska ľudová strana vedená Sebastianom Kurzom, ktorý je známy ostrou kritikou predchádzajúcej vládnej politiky v oblasti prijímania imigrantov do Rakúska.
Rakúske úrady ohlásili úmysel zatvoriť v krajine sedem mešít a vypovedať desiatky imámov. Rozhodnutie rakúskych vládnych kruhov zatvoriť sedem mešít vyvolá „vojnu medzi krížom a polmesiacom“, vyhráža sa turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan.
Erdoğan v tejto súvislosti tvrdí, že Rakúsko prijalo „antiislamské“ rozhodnutie a Turecko sa chystá prijať odvetné opatrenia. „Bojím sa, že rozhodnutia, ktoré prijal rakúsky premiér, vedú svet k vojne medzi krížom a polmesiacom,“ vyhlásil turecký premiér.
Práve v týchto dňoch si svet pripomenul výročie dobytia Konštantinopolu, ktorý my, Slovania, voláme Carihrad. 29. mája 1453 sultán Mehmed II., zvaný od tejto chvíle Dobyvateľ, po spáchaní strašného masakru v meste vstúpil do krvou zaliateho chrámu Svätej múdrosti (Hagia Sophia) v čerstvo dobytom Konštantinopole. Chrám vyhlásil za mešitu a poďakoval sa Alahovi za víťazstvo moslimských zbraní. Ani zďaleka to nebol jediný kresťanský chrám, ktorý moslimskí dobyvatelia premenili na mešitu. Najmä pravoslávne národy Balkánu mali niekoľko storočí možnosť zakúsiť, čo to je žiť pod moslimským jarmom. Poroba však zasiahla aj niektoré južné oblasti dnešného Slovenska.
Carihrad, zvaný aj Konštantinopol, sa dnes volá Istanbul a v súčasnosti je najväčším mestom Turecka, ktorého premiérom je znepokojený Erdoğan. Mnohé pravoslávne proroctvá naznačujú, že možno príde čas, keď sa po dramatických udalostiach vyprovokovaných vojnychtivým a chamtivým Západom terajšiemu Istanbulu vďaka pomoci Božej a veľkej obete ruského vojska opäť vráti meno Konštantinopol, či, po slovansky, Carihrad. Možno predpokladať, že o právo byť novým Istanbulom vtedy budú súperiť Londýn, Paríž, Berlín a Brusel.
Vladimír Mohorita