Pokračovanie glosy: Ako pračka plienky perie, ohrozujúci uhol Američanov zas ….

Petagon 15. apríla 2016 (HSP/rusvesna/Foto:TASR/AP-ugene Hoshiko)

Keď som sa večer ukladal do postieľky, len tak narýchlo som prešiel ruské servre a dostal som šok. Zistil som, že kauza ohrozujúci uhol neskončila, ale trvá. Priznám sa, že som ani len netušil, že prelet ruského lietadla nad hrdinskými americkými chlapcami z torpédoborca USS Donald Cook vyprovokuje takú siahodlhú reakciu na politickej scéne. Kladiem si otázku čo vlastne také hrozné Rusi tým svojím preletom nad americkým torpédoborcom spravili, keď Američania ešte aj ďalší deň kotkodákajú ako vyplašené sliepky, medzi ktoré sa spustí jastrab?

Veď nikomu sa nič nestalo, žiadna škoda a ani obete na životoch nie sú známe. Tak prečo ten nervózny povyk z americkej strany nad tým, že si ruské lietadlo preletí v blízkosti amerického torpédoborca, plaviaceho sa v blízkosti ruského územia? Vari Srbi, Sýrčania alebo Iračania nariekali, keď nad ich územím nielenže prelietavali, ale ho aj bombardovali americké lietadlá?

Nestačilo vari, že už takmer dva dni fňukajú americké mainstreamové média a že sa zdúval aj Pentagon? Ako sa zdá, asi nestačilo, pretože onedlho začali nervózne vykrikovať aj Poliaci, ktorí si pozvali ruského veľvyslanca na koberec.

Včera som sa ešte zabával na predstave, ako so svojou troškou do mlyna prispeje aj slovenský prezidentský palác, ktorého názor a rozhľad si vážia všade vo svete. No to som prosím pekne ešte netušil, že tragikomédia o ohrozujúcom uhle bude pokračovať aj ďalej a začne dokonca žiť vlastným životom.

Postupne sa totiž ohrozujúcim uhlom ruských lietadiel začal zaoberať nielen John Kerry,  ale Američania sa dokonca rozhodli stretnúť aj s ministrom zahraničných vecí RF Sergejom Lavrovom. Tomu nažalovali, že z ruskej strany nešlo o jeden ohrozujúci uhol, ale dokonca až o dva ohrozujúce uhly!!!!

Tu však už prestáva každý špás. Jeden ohrozujúci uhol sa dá ešte vydržať, ale dva ohrozujúce uhly – to úplne mení situáciu. Zo sťažnosti americkej strany totiž vysvitlo, že prvý ohrozujúci uhol ohrozil americký torpédoborec ešte v pondelok dňa 11.4.2016 okolo 15.00 a prsty v tom mal jeden SU-24. Druhý ohrozujúci uhol sa uskutočnil dňa 12.4.2016 a uskutočnil ho opäť SU-24, ktorému tentoraz pomáhal aj vrtuľník KA-27.

Z didakticko-pedagogického hľadiska by bolo podľa môjho názoru teraz vhodné zistiť, či v oboch ohrozujúcich uhloch nemá prsty len jeden neprispôsobivý SU-24, alebo či ide o akciu dvoch výtržníckych SU-24. Pripojenie sa vrtuľníka KA-27 k výtržníckemu správaniu SU-24 by som tragicky nevidel, pravdepodobne sa len z falošnej solidarity pripojil k odsúdeniahodnej akcii.

Ak však išlo o dva SU-24 s určitosťou doporučujem ráznejšie zakročiť, lebo situácia sa môže naozaj vymknúť kontrole. Kam by sme prišli, keby sa podobným príkladom začalo riadiť napríklad viacero SU-24 a vďaka ohrozujúcim uhlom by sa americké bojové lode nielenže začali obávať plavby v medzinárodných vodách, ale rozhodli by sa dokonca ostať v bezpečí domovských prístavov?

Situácia je žiaľ o to horšia, že niektorí kompetentní odborníci z Ministerstva obrany RF nielenže evidentne bagatelizujú túto ošemetnú situáciu, ale dokonca sa na tom aj zabávajú. Konkrétne ide o generálmajora Igora Konašenkova, ktorý sa stavia veľmi nepekne k oprávneným a starostlivým obavám americkej strany o osudy svojich lodí. Generálmajor Konašenkov sa dokonca nekriticky zastáva SU-24, keď tvrdí, že v oboch prípadoch bol prelet SU-24 bezpečný a lietadlá dodržali všetky zásady bezpečnosti.

Keby bol prelet ruských lietadiel naozaj bezpečný, tak ako hovorí generálmajor Konašenkov, predsa by statoční americkí námorníci nežalovali svojím zákonným zástupcom a daná situácia by sa nemusela pretriasať na verejnej scéne. Situácia je o to tragickejšia, že sťažností na chuligánske Suchoje, Migy, Armaty, Kamovy, S-400, Buratinov, Topole a pod. pribúdajú každodenne zo strany väčšiny politických špičiek najbližších susedov Ruska. Pritom najhoršie je to, že menovaní ruskí výtržníci nevyzerajú, že by chceli svoje svoje správanie zmeniť.

Na záver mi dovoľte podeliť sa s vami o jeden vtip:

V bojoch v Gruzínsku v roku 2008 uteká skupina amerických žoldnierov medzi skaly ukryť sa.

Veliteľ im zastaví cestu a spýta sa kam bežia Americkí žoldnieri mu oznámia, že ich prenasledujú Rusi.

Veliteľ sa zadíva ďalekohľadom a oznámi: “Ale veď sú len dvaja”

“To áno”, súhlasia žoldnieri, “” ale pozri ako veľmi sú nasraní………..”

Týmto všetkým čitateľom Hlavných správ sľubujem a na plné prsníky demokracie (ktoré odchovali takých velikánov ako Havel, Kiska, Merkelová, Hollande, Obama a i.) prisahám, že predloženým materiálom glosu o  ohrozujúcich uhloch zakončujem a už sa k nej nevrátim. Tak mi Biely dom pomáhaj.

Branislav Krasnovský