Blízky východ 25. mája 2017 (HSP/Foto: screenshot YouTube)

Ruský portál warfiles sa venuje skutočnosti, že na Blízkom východe sa v konfliktoch presadili ruské zbrane, ktoré svojou kvalitou, cenou, jednoduchosťou údržby prevyšujú možnosti amerických či európskych tankov.

Dnes na Blízkom východe horí požiar vojny. Od momentu, ako sa pred približne 11 rokmi objavil Islamský štát sa rozliezli metastázy ISIS aj po ďalších kontinentoch. ISIS pôsobí v severnej a centrálnej Afrike, v Afganistane, centrum teroristov ISIS sa však nachádza v Sýrii a Iraku.

Práve na území Sýrie a Iraku sa odohrávajú najdôležitejšie bojové akcie proti ISIS. Do týchto bojových akcií vstúpil osobitým spôsobom aj Západ – či už priamo, alebo sprostredkovane.

Proces “Arabskej jari” priniesol so sebou chaos, ktorý vyhovoval USA. Do rúk demonštrantov a teroristov sa však dostalo množstvo zbraní a bojovej techniky. V Sýrii a v Iraku získali teroristi z ISIS a an-Nusry sprostredkovane množstvo zbraní, viacerí sýrski dôstojníci na výplatnej páske USA vzdali svoje základne a pridali sa k opozícii, od ktorej sa zbrane dostali do rúk ISIS i an Nusry.

K teroristom sa pridali aj mnohí dôstojníci irackej a sýrskej armády, ktorí alebo nesúhlasili s Asadom, alebo v prípade Iraku cítili k Američanom oprávnenú nenávisť kvôli likvidácii Iraku a rozšírení chaosu v tejto kedysi bohatej a bezpečnej arabskej krajine.

Pokiaľ americké tanky Abrams po skončení irackej kampane stoja v hangároch, ruské T-90, T-72, T-55 sa presadzujú v bojových operáciach na blízkom východe. Po rozpade ZSSR USA neodišli z Blízkeho východu a násilím presadzovali svoje predstavy o ďalšom vývoji v tomto regióne. Američania po porážke Saddáma Husejna v Iraku prinútili prozápadnú a slabú irackú vládu kupovať staršie americké zbrane, ukázalo sa však, že kvalita amerických zbraní zaostáva za robustnými ruskými zbraňami. (T-72 a T-55 patria takisto k staršej technike).

Po veľmi náhlom odchode Američanov z Iraku a Afganistanu sa do rúk teroristov dostali okrem strelných zbraní aj protitankové a protilietadlové staršie systémy a takisto bojové vozidlá pechoty a aj tanky ruského či západného pôvodu, vrátane niekoľkých starších verzií amerických Abramsov. Ukázalo sa však, že ISIS si americké tanky neobľúbili a v širokej miere používajú len ruské tanky.

Ruské tanky majú totiž jednoduchšie ovládanie, na ruské tanky existuje dostatok náhradných dielov a dajú sa ľahšie opraviť aj v poľných podmienkach. Tanky ku svojej prevádzke potrebujú rozvinutú logistiku a týmy mechanikov, ktoré ich dokážu pripraviť na boj a práve táto skutočnosť sa ukazuje byť slabinou a výraznou nevýhodou Abramsov, ktoré je takmer nemožné v poľných podmienkach uviesť znova do prevádzky. (Ak by Rusi a Američania bojovali v konvenčnej vojne proti sebe, obrovské americké servisné centrá by sa stali jedným z prioritných cieľov ruských jednotiek i letectva. Abramsy by mali obrovské problémy s údržbou, s terénom a Američania by si na vlastnej koži skúsili problémy, ktoré mali Nemci so svojou technikou v Rusku).

Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že väčšina tankistov, ktorí bojujú v radoch ISIS tvoria bývalí vojaci irackej či sýrskej armády, alebo tankisti z krajín bývalých stredoázijských sovietskych republík či Kaukazu. Tí majú dostatok skúseností s ruskými tankami, nie však s americkými. Ďalším problémom je spotreba Abramsov, ktorá je podstatne vyššia ako u ruských strojov, navyše americké tanky potrebujú špeciálne upravené palivo, ktorého majú takisto členovia ISIS nedostatok.

Ešte počas 1.irackej kampane sa ukázalo, že americké Abramsy majú problém s pieskom, ktorý ich dokázal nemilosrdne vyradiť z prevádzky. V Iraku v mnohých prípadoch nedokázali Abramsy prenasledovať ustupujúce a utekajúce iracké tanky T-72, ktoré prežili nálety amerických a koaličných lietadiel, pretože ich vyradil z prevádzky práve piesok. Iracké T-72 tento problém nemali a presúvali sa aj v čase púštnych búrok, v čase kedy americké tanky bezmocne stáli a čakali na opravu.

Video si môžete pozrieť tu