Parlament EÚ na svojom plenárnom zasadnutí koncom januára drvivou väčšinou schválil rezolúciu, ktorá Maroku vyčítala porušovanie ľudských práv a zasahovanie do politiky EÚ. Návrh schválený 26. januára, za ktorý hlasovalo 356 poslancov, 32 bolo proti a 42 sa zdržalo hlasovania, vyzýval krajinu, aby rešpektovala slobodu prejavu a médií, odsúdila používanie špionážneho softvéru Pegasus a viedla spravodlivý proces pre uväznených novinárov Omara Radiho, Sulaimana Raisuniho a Taufika Buachrina.

Obvinila tiež Maroko z korumpovania poslancov Európskeho parlamentu a vyzvala na prijatie podobných opatrení voči Maroku, aké boli prijaté voči Kataru, ktorý má zákaz vstupu do Parlamentu EÚ.

Odpoveď Rabatu na seba nenechala dlho čakať. Na nasledujúci pondelok zvolal mimoriadne zasadnutie svojho parlamentu, aby vydal odpoveď.

Na mimoriadnom zasadnutí hornej aj dolnej komory hovorca marockej Snemovne reprezentantov Rachid Talbi Alami vo vyhlásení uviedol, že marocký parlament sa rozhodol “prehodnotiť” svoje vzťahy s Európskym parlamentom a potvrdil, že uznesenie “vážne poškodilo dôveru medzi oboma zákonodarnými inštitúciami”.

Obhajoval svoju krajinu ako krajinu, ktorá zohráva “dôležitú úlohu pri ochrane práv a slobôd”, ako aj medzinárodného mieru a bezpečnosti, a odmietol obvinenie, že jeho krajina podplácala poslancov Európskeho parlamentu.

“Toto uznesenie vyprázdnilo význam a účel týchto mechanizmov, zosmiešnilo obsah a uznesenia bilaterálnych a multilaterálnych stretnutí, ako aj neúnavné úsilie zmiešanej parlamentnej komisie Maroko – EÚ od jej vytvorenia v októbri 2010,” zdôraznil.

“Zápisnicu a tlačovú správu, ktoré sú výsledkom tohto plenárneho zasadnutia, zašleme predsedníctvu Európskeho parlamentu, ako aj rozhodnutia, ktoré sa prijmú neskôr,” oznámil.

Počas hlasovania o uznesení v Parlamente EÚ sa delegácia španielskej politickej strany Partido Socialista Obrero Español (PSOE) vyznamenala tým, že ako jedna z mála hlasovala proti uzneseniu. PSOE je stranou španielskeho prezidenta Pedra Sancheza a The Objective tiež uvádza, že podľa zdrojov z ministerstva zahraničných vecí Rabat pohrozil, že v prípade podpory rezolúcie poslancami PSOE bude na nadchádzajúcom a dlho očakávanom španielsko-marockom samite menej ochotný spolupracovať.

Zdá sa však, že ústupky Rabatu Sanchezovi príliš nepomohli.

Na samite, ktorý sa konal 1. a 2. februára, sa Sancheza zastal marocký kráľ Mohamed VI. Samit, ktorý sa pravidelne koná v rámci paktu o priateľstve medzi oboma krajinami, sa koná za účasti marockého premiéra a jeho kabinetu, ale kráľ v rámci stretnutia vždy prijal španielskeho prezidenta na osobnej audiencii. Tentoraz monarcha zavolal Sanchezovi len niekoľko hodín pred samitom, aby prezidenta informoval, že neopustí svoje dovolenkové sídlo v Gabone, aby sa zúčastnil na ich plánovanom stretnutí. Je to významné, keďže Mohamed nie je len figúrkou vo vedení krajiny, ale má kľúčový význam pri formulovaní jej politík.

Na samite sa Španielsku nepodarilo dosiahnuť ani dva dôležité ciele: Maroko uznalo zvrchovanosť Španielska nad enklávami Melilla a Ceuta, ktoré Španielsko vlastní od 16. storočia, a legalizáciu obchodnej činnosti cez španielsko-marockú hranicu s týmito dvoma španielskymi mestami. Maroko jednostranne uzavrelo hranicu s Ceutou v roku 2018 a Melilla nikdy nemala colný úrad. V októbri minulého roka marocký veľvyslanec pri OSN v Ženeve Omar Zniber na pôde OSN zopakoval, že jeho krajina neuznáva pozemnú hranicu s týmito dvoma mestami, čo je nárok na marockú zvrchovanosť nad enklávami.

Politico začiatkom februára tiež informoval, že Maroko je podozrivé zo zasahovania do francúzskej spravodajskej televízie BFM TV. Stanica je uprostred interného vyšetrovania, pravdepodobne reportáže, ktorú v januári prezentoval marocko-francúzsky novinár Rachid M’Barki o ekonomickom fóre v meste Dakhla na juhu Maroka. V relácii, ktorá údajne neprešla obvyklým redakčným procesom pred odvysielaním, sa zvláštne spomínalo “oteplenie diplomatických vzťahov” medzi Španielskom a Marokom, ktoré umožnilo “španielske uznanie marockej Sahary”. Odkaz na sporné územie Západnej Sahary ako na marockú Saharu je nezvyčajný, keďže Francúzsko je v otázke nárokov Maroka na bývalú španielsku kolóniu neutrálne. Francúzsko má záujem zachovať neutralitu, keďže táto otázka je ústredným bodom vážnej diplomatickej krízy medzi Marokom a Alžírskom, bývalou francúzskou kolóniou. Podľa Politico Maroko vyvíja tlak na Francúzsko, aby sa vzdalo svojej neutrality.

Rokovanie s moslimskou monarchiou na druhej strane Stredozemného mora nebolo pre Európu nikdy jednoduché. Maroko je spojencom USA, ale vzhľadom na svoju blízkosť má nevyhnutne úzke vzťahy s Európou, najmä so Španielskom. Maroko je ohniskom nelegálneho prisťahovalectva do Európy, ale aj zdrojom veľmi potrebných, legálne zazmluvnených sezónnych pracovných síl pre Španielsko. Okrem toho EÚ uzavrela s Marokom partnerstvo v oblasti rybolovu, ktoré umožňuje Európanom loviť v jeho vodách, a Komisia EÚ plánuje v Maroku obrovské investície do solárnej energie a rozvoja ekologického vodíka.

Maroko je zároveň podozrivé, že používa high-tech špionážny softvér na sledovanie európskych novinárov a hláv štátov vrátane francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona a španielskeho prezidenta Pedra Sancheza.