Podpis koaličnej dohody s chybičkou krásy, alebo Prečo nie je isté, že sa koalícia na Slovensku nerozpadne

Bratislava 9. apríla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/Národná rada SR)

Nový slovenský premiér Igor Matovič sa rád prezentuje ako majster politického marketingu. Verí, že jeho výlet na Francúzsku riviéru a symbolické zabavenie vily Jána Počiatka v prospech Slovenskej republiky sa dostane do učebníc politického marketingu. Je preto pochopiteľné, že v nastúpenom trende by rád pokračoval aj v pozícii premiéra

Koaličná dohoda. Ako budú ladiť svoje postupy OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí

Poďme však k samotnému zneniu koaličnej zmluvy. Obligatórne pôsobia jej pasáže  hovoriace o tom,  že jej uzatvorením členovia koalície vyjadrili plnú podporu vláde zvolenej na obdobie rokov 2020 až 2024. Koaličná dohoda ďalej upravuje podmienky, za akých môžu koaliční poslanci podporiť aj návrhy opozície. Je však jasne precizované, za akých podmienok to môže nastať. Podpora opozičných návrhov je dovolená len, ak to neodporuje programovému vyhláseniu vlády, ak je to v súlade s hodnotami koalície a ak to odobrí koaličná rada. A práve toto môže byť kameňom úrazu.

Aby bol tento mechanizmus naozaj funkčný, musela by sa  koaličná rada stretávať pred každou schôdzou parlamentu. S tým však koaličná dohoda nepočíta. Koaličná dohoda ráta s tým, že zákony týkajúce sa zvýšenej ochrany života môžu koaliční poslanci predkladať aj bez odobrenia koaličnou radou, tá ich však musí aspoň prerokovať. Naopak, koaličná dohoda ráta s tým, že koaliční partneri chcú zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových  práv, ktorá upravuje súžitie osôb v jednej domácnosti. To je zjavný návrh v prospech súžitia osôb rovnakého pohlavia. Koaličná dohoda sa tak zjavne zaoberá aj legislatívnymi návrhmi nad rámec programového vyhlásenia vlády. Tie môžu byť predložené do parlamentu a vlády až potom, čo ich prerokuje koaličná rada.

Ďalej dohoda dbá na to, aby sa jedna z koaličných strán nespojila s opozíciou na úkor iných koaličných strán. Ak by takéto konanie nastalo, bolo by to vnímané ako hrubé porušenie koaličnej dohody. Koaličná dohoda upravuje aj postup, ak by koaliční poslanci chceli upravovať vládne návrhy zákonov. V zásade je to možné, ale len po dohode s členom vlády, ktorý daný návrh zákona predložil a po dohode predsedov poslaneckých klubov.

Ďalší dôležitý bod koaličnej dohody je plná akceptácia stiahnutia, respektíve odvolania jednotlivých nominantov tej ktorej koaličnej strany. Takýto akt musia podľa koaličnej dohody akceptovať všetci členovia koaličnej rady.

Dohoda upravuje aj fungovanie koaličnej rady. Jej členom je predseda alebo ním poverený člen strany či hnutia. Zúčastňovať sa na nej môžu maximálne traja členovia za stranu. Uznášaniaschopná je, ak sú na nej prítomní všetci štyria jej členovia. O jej zvolanie môže požiadať ktorýkoľvek z nich minimálne tri dni vopred. Koaličná zmluva ráta aj s tým, že sa na koaličnej rade nedosiahne konsenzus. V tom prípade má každý člen koaličnej rady právo veta. Ak by toto právo veta nebolo uplatnené, ale nebol by dosiahnutý konsenzus, rozhodnutie by bolo záväzné len pre subjekty, ktoré sa na danom riešení zhodli.

V závere koaličnej dohody sa deklaruje, že koalícia sa hlási k princípom demokracie, slobody, ochrane ľudských práv, je orientovaná na boj s korupciou  a jasne deklaruje zahraničnopolitickú orientáciu smerom k Európskej únii a NATO.

Svätoplukovi bratia

Koalícia strán OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí dnes disponuje deväťdesiatimi piatimi mandátmi, má teda ústavnú väčšinu. To jej napriek komplikovanej situácii dáva celkom slušnú šancu udržať sa celé štvorročné obdobie (2020 – 2024). Isté to však nie je. Pevnosť, respektíve nepevnosť koalície sa prejavila, napríklad, už teraz na samotnom začiatku vládnutia, dokonca ešte pred prijatím programového vyhlásenia vlády pri neúspešnej voľbe Juraja Gyimesiho z OĽANO na post „dočasného“ predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva.

Tento post má podľa dohôd obsadiť opozícia, konkrétne ĽS Naše Slovensko. Problém je v tom, že na tento post ĽS Naše Slovensko navrhla svojho predsedu Mariana Kotlebu. Ten je pre koalíciu neprijateľný, preto sa koalícia pokúsila sfunkčniť tento osobitný kontrolný výbor zvolením dočasného predsedu, ktorý by kreoval orgány osobitného kontrolného výboru a potom by odstúpil. Ani to sa však nepodarilo. Ukazuje sa tak, že zdanie môže klamať a súčasná koalícia nemusí byť v skutočnosti ani zďaleka taká pevná, ako sa na prvý pohľad môže zdať.