Otázkou podľa neho je, aká bude reálna Macronova politika po voľbách a či si udrží priazeň Francúzov. „V záverečnom dueli s Le Penovou bol volený ako menšie zlo. A Francúzi majú tradíciu dať začínajúcemu prezidentovi v parlamentných voľbách dostatočný mandát, aby ukázal, čo vie,“ poznamenal Chmelár s tým, že namiesto deklarovanej stredopravej vlády budú mať Francúzi čisto pravicovú a dajú sa očakávať liberálne reformy.

„Vyzerá to tak, že hnutie pána Macrona bude mať obrovskú väčšinu. Otvorená je otázka, ako ďaleko skončí premena Francúzska, ktoré sa nám mení pred očami. A nepoznáme ani ľudí, ktorých pán Macron dostal do parlamentu. Nedá sa vopred povedať, či sa mu to hnutie časom nerozpadne. Bolo zostavené pomerne narýchlo,“ upozornil Hrabko.

Na rozdiel od rozbehnutého Macrona sa do politického závozu prekvapivo dostala britská premiérka Theresa Mayová, ktorá v predčasných parlamentných voľbách stratila väčšinu v Dolnej snemovni a teraz sa ju snaží získať späť dohodou so severoírskou Demokratickou unionistickou stranou.

„Výsledky britských volieb jasne ukazujú, že britskí voliči si neželajú tvrdý brexit. Jediný koaličný partner, s ktorým môže zostaviť aspoň koaličnú vládu, požaduje tvrdý brexit,“ naznačil prvý problém Chmelár.

„Ich ďalšie požiadavky sú na rozmedzí ultrakonzervativizmu a šialenstva. Zákaz potratov, zavedenie kreacionizmu do škôl, lebo oni odmietajú aj evolúciu, zákaz homosexuálnych partnerstiev, ktoré presadila konzervatívna vláda Davida Camerona. S touto stranou budú obrovské problémy. A väčšina je neobyčajne krehká, len o dve kreslá,“ upozornil Chmelár s tým, že takáto vláda sotva vydrží štyri roky.

„Voľby vyhral Brusel, Mayová ich prehrala. Naplnila skôr očakávania pána Corbyna ako vlastné. Corbyn sa už vyslovil za ďalšie predčasné voľby. Myslím si, že pôjde pani Mayovej po krku, a celkom oprávnene,“ doplnil Chmelára Hrabko.

„Dvaja bývalí premiéri Konzervatívnej strany, David Cameron aj John Major, sa postavili proti tvrdému brexitu. To isté sa dá čakať od viacerých poslancov. Šesťdesiat percent členov Konzervatívnej strany požaduje demisiu Mayovej. Má takú krehkú pozíciu, že podľa mňa je neudržateľná,“ uzavrel Chmelár.

Správa o stave republiky, ktorú v stredu 14. júna predniesol v parlamente prezident Andrej Kiska, podľa Hrabka aj Chmelára nepatrila medzi jeho najvydarenejšie prejavy.

„Nepatrí k najlepším vystúpeniam prezidenta Kisku v parlamente. Podľa môjho názoru bola tak trochu ‘odfláknutá’. Aj to, že pôvodne bol termín určený v čase, keď rokovala vláda, je niečo, čo sa doteraz ešte nestalo. Po prvý raz v histórii Slovenska nebol prejav prezidenta prerušený potleskom či pískaním, vyberte si, čo chcete,“ povedal Hrabko.

„Z novinárskych čias si pamätám, že sme mali niekoľko týždňov dopredu informáciu o tom, kedy prezident prednesie správu o stave republiky. Teraz ju dal parlamentu len niekoľko dní vopred,“ doplnil Hrabka Chmelár.

„Hoci v prejave bolo niekoľko dobrých bodov, napríklad dôraz na rómsku problematiku, podľa mňa by sa to takto hodnotiť nemalo. Ak si prezident urobil nejaký povrchný rešerš udalostí roka, tak mu tam veľa vecí chýbalo,“ tvrdí Chmelár, podľa ktorého na Slovensku vlastne nikdy neprebehla diskusia o tom, čo vlastne od prezidentovej správy očakávame.

„Prezidentovo posolstvo, ako to vyplýva z článku 102 ústavy… Keby si prezident vybral nejaký bod, ten, ktorý považuje za najzávažnejší, povedzme korupciu alebo rómsky problém, a načasoval by to tak, že by reagoval na aktualizačný moment a predniesol by to aj s návrhom riešenia, tak by to republikou naozaj zatriaslo. Ale kto dnes berie Andreja Kisku vážne?“ pýta sa Chmelár. „Opoziční politici ho pochválili, že hovorí to, čo oni, koaliční to nekomentovali. Ale táto správa vlastne nemá žiaden dosah a určite je slabšia než napríklad jeho správa za minulý rok,“ povedal.

Hoci požiadavky protestujúcich študentov považuje za oprávnené, u prezidenta považuje kritiku ministra vnútra Roberta Kaliňáka za účelovú. Napríklad aj preto, že od Kaliňákovho zverejnenia počtu a ceny prezidentových letov vládnym špeciálom má ich spor aj osobný rozmer.

„Cítiť tam aj osobnú animozitu. A aj prezident by si mal vyjasniť sám so sebou svoje stanoviská z dlhodobého hľadiska. Lebo keď ho kritizovali za lety, bránil sa, že prezidentom je 24 hodín denne, ale keď prijal dalajlámu, tak povedal, že to urobil ako súkromná osoba. Mal by si vyjasniť, kedy je a kedy nie je súkromná osoba,“ pripomenul Chmelár.

Hrabko oponoval, že tento rozpor je len zdanlivý. „Podľa môjho názoru súkromie prezidenta neexistuje, je hlavou štátu 24 hodín denne. To čo, môžeme rozlišovať, sú oficiálne a neoficiálne prijatia,“ povedal.

Podľa oboch analytikov prezident kritizoval korupciu tak isto ako všetci jeho predchodcovia v kresle hlavy štátu, nič nové však nepovedal.  „Obávam sa, že téma korupcie sa stane, povedané slovami Milana Kunderu, morálny gýč.

Dnes už sa do pozície bojovníka proti korupcii stavia aj Robert Fico. Zdá sa, že všetci bojujú proti korupcii. Ale je to rétorika, ktorá by sa mala do niečoho premietnuť,“ upozorňuje Chmelár. „Ani študentské protesty a oprávnená požiadavka na odstúpenie Roberta Kaliňáka neznamenajú, že týmto sa rieši korupcia. Korupcia je na Slovensku subkultúra. Netýka sa len politikov, ale aj obyčajných ľudí. V boji proti korupcii treba predstaviť systémové prvky, inak to bude stále iba pingpong o tom, kto má maslo na hlave,“ dodáva.

„Je to stále to isté. Tie správy sa postupne môžu stať nudnými, ak nezmenia svoj charakter,“ povedal Chmelár.

Aj podľa Hrabka však správa nebude mať veľký dosah. „Kvalitu akejkoľvek prezidentskej správy podľa mňa naznačuje to, ako dlho sa o nej rozpráva, ako dlho sa analyzuje a hodnotí. Táto správa podľa mňa možno bude predmetom ešte víkendových politických debát a potom po nej, ľudovo povedané, ani pes neštekne. Aj v tejto správe sa dajú nájsť myšlienky, s ktorými sa dá súhlasiť. A aj také, s ktorými sa súhlasiť nedá, ale mohlo by sa o nich diskutovať. Myslím si však, že diskusia nebude,“ uzavrel Hrabko.

Obaja komentovali aj vyhlásenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka, podľa ktorého sú povinné migračné kvóty neúspešným projektom. Podľa Kaliňáka sa na tom zhodli ministri krajín V4 v súvislosti s konaním Európskej komisie proti Poľsku, Česku a Maďarsku za odmietnutie rozhodnutia o kótach.

„Postoj, že migračné kvóty sú neúspešné a neúčinné, je v dnešnej fáze vývoja – nehovorím, že pred rokom, ale dnes – krajne demagogický. Na základe terajšej legislatívy totiž môže utečenec dostať azyl len v tej krajine, v ktorej sa prihlási,“ reagoval Chmelár.

„Ak dostane azyl na Slovensku, do Nemecka môže ísť akurát na dovolenku, ale azyl tam už nedostane. Je to poistka na to, aby sem išli len ľudia, ktorí utekajú kvôli ohrozeniu života a takí tu podľa medzinárodných dohôd majú právo byť. A napokon, prílev migrantov sa v poslednej dobe už zbrzdil,“ dodal.

Na otázku, prečo komisia nekoná aj voči Slovensku, Chmelár reagoval poukázaním na iné postavenie Slovenska v Únii. „Viem si to vysvetliť jediným. Po voľbách Robert Fico zmenil rétoriku na probruselskú, sme štátom, ktorý má euro, je možné, že sa s nami bude rátať v tom užšom jadre a s takouto potenciálnou krajinou nechcú mať spor. Je to diplomatický úspech, takmer až zázrak, že sa našej vláde podarilo z tohto vyňať,“ povedal Chmelár, podľa ktorého je postup Európskej komisie legitímny a vyplýva z Lisabonskej zmluvy.

„Stanovisko Bruselu je iné, to vyhlásenie je silné a určené nám, obyvateľom štátov V4,“ reagoval na Kaliňákovo vyhlásenie Hrabko. „Nesúhlasím s tým, že je to kvôli Schengenu, euru alebo jadru integrácie,“ dodal. Podľa Hrabka sme síce kvóty súdne napadli, dobrovoľne sme však nejakých utečencov predsa len prijali a aktívne sme pomohli s riešením tohto problému Rakúšanom.

„Slovensko sa na rozdiel od ostatných krajín V4 zaviazalo prijať 100 migrantov a utečencov,“ povedal Hrabko. „Je to oveľa menej, ako stanovovali kvóty,“ reagoval Chmelár. Podľa Hrabka sa však k naplneniu kvót zatiaľ ani zďaleka nepriblížili ani ostatné štáty. „Ani Brusel netvrdí, že sa všetkých 160.000 podarí rozmiestniť rýchlo, ale ide sa po rokoch,“ uzavrel Hrabko.