Podľa Chmelára a Hrabka prezident v prípade sudcov opakovane porušil ústavu

Bratislava 8. decembra 2017 (TASR/HSP/Foto:Eduard Chmelár Facebook)

Prezident Andrej Kiska rozhodnutím nevymenovať chýbajúcich sudcov Ústavného súdu z kandidátov navrhnutých parlamentom opakovane porušil ústavu. Podľa politického analytika Eduarda Chmelára a publicistu Juraja Hrabka to vyplýva zo stredajšieho (6.12.) rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR, ktoré prezidentovi prikazuje vymenovať aj zvyšných sudcov. Uviedli to v diskusii TABLET.TV.

Ak by sa prezident rozhodol nerešpektovať aj aktuálne rozhodnutie ÚS SR, dalo by sa to už považovať za úmyselné porušenie ústavy a to môže byť podľa Chmelára podkladom pre začiatok procesu odvolávania prezidenta z funkcie.

„Neviem, ako sa rozhodne prezident. Ale je neodškriepiteľné, že opakovane porušil ústavu. Rozhodol o tom Ústavný súd,“ reagoval Hrabko. „Premiér Robert Fico (Smer-SD) už mal kategorické vyhlásenie, že prezident Kiska musí rešpektovať rozhodnutie súdu. Ale ani jeho vláda neplní ústavu, členovia Súdnej rady stále nie sú kompletní,“ dodal Hrabko.

„Táto vec je vážnejšia ako pochybenie vlády v prípade Súdnej rady. Toto je jedna z hlavných právomocí a povinností prezidenta. Prezident sa sústavne venuje niečomu inému a odkláňa pozornosť. Pozrite sa na jeho facebookovú stránku. Dáva si tam selfíčka s dcérou na vianočných trhoch, ale k vážnym veciam sa nevyjadruje,“ reagoval Chmelár.

„Treba si uvedomiť, že tu hrozí nefunkčnosť Ústavného súdu, ktorý je, okrem iného, jedinou poistkou proti pochybeniam prezidenta,“ dodal.

Hoci bolo obvyklé, že prezident na základe ústavy vyberie polovicu z kandidátov zvolených Národnou radou a vymenuje ich za sudcov Ústavného súdu, Andrej Kiska z pôvodne šiestich kandidátov vymenoval len jedného, ostatní podľa neho nespĺňali potrebné kritériá. Podľa ÚS tým porušil ústavu.

Podľa Hrabka je však problematické aj samotné rozhodnutie ÚS. „Ústavný súd aj v tomto rozhodnutí prekročil ústavu a kompetencie, ktoré má,“ tvrdí. Nesúhlasí ani s tvrdením, že prezident celú záležitosť obišiel mlčaním. „Nie je pravda, že sa nevyjadruje, prezidentská kancelária sa vyjadrila, že po naštudovaní rozhodnutia sa vyjadrí,“ povedal Hrabko. Dodal, že nie je jednoduché bezprostredne reagovať na výrok súdu a je prirodzené, že si prezidentská kancelária najprv chce rozhodnutie a jeho odôvodnenie zanalyzovať.

Situáciu, keď by občania SR jednoducho nerešpektovali tie rozhodnutia ÚS, s ktorými nesúhlasia, považuje Chmelár za nepredstaviteľnú. „Ústavný súd rozhodol, že prezident porušil ústavu. Môžeme s tým súhlasiť, alebo nemusíme, ale prezident sa tomu musí prispôsobiť. Inak ide o úmyselné porušenie ústavy,“ reagoval Chmelár.

Obaja sa vyjadrili aj k zvoleniu portugalského ministra financií Mária Centena za lídra Euroskupiny. Hoci sa pôvodne hovorilo, že jedným z favoritov voľby je aj slovenský minister Peter Kažimír (Smer-SD), ten sa ešte v priebehu voľby vzdal v prospech práve Centena. Kažimír aj Centeno patria do skupiny európskych socialistov.

„Peter Kažimír bol v slovenských médiách od začiatku vykresľovaný ako favorit. Nebola to pravda. Bol miláčikom Berlína, predovšetkým dnes už bývalého ministra financií Schäubleho. Mnohé európske krajiny nemohli Kažimírovi odpustiť jeho úlohu pri gréckej kríze, kde robil Nemecku štafáž. Centeno reprezentoval juh, ktorý má problémy a navyše vyviedol svoju krajinu, Portugalsko, z krízy,“ reagoval Chmelár.

Opozícia opäť neuspela na mimoriadnej schôdzi parlamentu venovanej vyslovovaniu nedôvery ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD). Podobne ako Igor Matovič (OĽaNO), ktorý na jednej z predchádzajúcich mimoriadnych schôdzí extrémne dlhým prejavom vyčerpal väčšinu času, kedy z nej mohli médiá prinášať správy, tentoraz mali dlhé prejavy premiér Robert Fico a samotný minister Kaliňák.

„Toto nie je nič mimoriadne, sú to klasické metódy obštrukcie. Používali sa v parlamentarizme už v 19. storočí. Aj teraz ich používa raz jedna, raz druhá strana,“ reagoval Chmelár. „Mohli by sme si všimnúť prekopanie pozície Smeru. Už to nie je ten čas, keď odchádzali počas návrhu na odvolanie z pléna a nechávali priestor mimovládnym stranám. Zostali, začali bojovať,“ doplnil ho Hrabko.

Úroveň, na ktorej opozično–koaličný rétorický súboj na tejto schôdzi prebiehal, však bola podľa oboch analytikov mimoriadne nízka. „Táto schôdza bola výnimočná skôr tým, že level diskusie nastavila mimoriadne nízko, dá sa povedať, že prerazila suterén politickej kultúry. To neboli ani obvinenia, ale sprosté nadávky. Kofa? Blázon?

Rakovinový vred? Odmietam sa baviť o tom, kto bol v tomto prípade horší, či koalícia, alebo opozícia. Smiešne je, že aj jedna, aj druhá strana si myslí, že to bol ten druhý,“ povedal Chmelár.

„Jeden poslanec tam zahlásil: Pán predsedajúci, pani poslankyňa Blahová (SaS) vyplazila na pána poslanca Blahu (Smer-SD) jazyk a to je porušenie rokovacieho poriadku… Čo to je, materská škola? Ak si koaliční a opoziční politici myslia, že keď nakydajú na protivníka, získajú si voličov, tak sa mýlia. Frustrovaní voliči buď pôjdu k extrému, alebo sa z nich stanú nevoliči,“ podčiarkol Chmelár.

„Sú tam takí poslanci, akých sme si zvolili. Je to súčasťou pokračujúcej bastardizácie slovenskej politiky. S takouto politickou kultúrou by lepšie obstáli kofy na trhu,“ pridal sa aj Hrabko.

Keď parlament neschválil zmrazenie platov poslancov, premiér Robert Fico reagoval vyhrážkou, že opätovné hlasovanie o tejto otázke spojí s hlasovaním o dôvere vláde. To vyvolalo nesúhlasnú reakciu lídra Mosta–Híd Bélu Bugára, podľa ktorého vláda nemá právomoc diktovať parlamentu, ako má hlasovať.

Koalícia sa napokon dohodla na kompromise, platy sa nezmrazia, ale na budúci rok sa zvýšia iba o jedno symbolické euro. „To s tým zmrazovaním bola obyčajná fraška. Béla Bugár vyhlásil, že platy zmrazené nebudú. Ale ak to spravia tak, ako chcú, platy zmrazené budú a bude k nim pridané jedno euro,“ reagoval Hrabko.

„Uverím tomu až vtedy, keď sa budú správať nezávisle aj v iných prípadoch. Lebo inak je úsmevné, že si spomenuli na oddelenie zákonodarnej a výkonnej moci, až keď išlo o ich platy,“ poznamenal Chmelár na margo argumentácie, že poslanci nie sú povinní hlasovať tak, ako chce vláda.

„Táto vec si, samozrejme, žiada systémové riešenie. Lebo riešením nie je stále si platy zmrazovať. Tiež považujem za zvláštne, ak ľudia v dozorných radách štátnych podnikov zarábajú viac ako premiér,“ povedal Chmelár. „Na druhej strane, v tejto debate je strašne veľa populizmu. A možno najpopulistickejší bol postoj premiéra. Ale možno bol v celej kauze premiérov postoj jediný pre ľudí zrozumiteľný. Lebo ľudia naozaj nemajú pocit, že si poslanci tie platy zaslúžia. Nárast platov o tisíc eur? V tejto republike je množstvo ľudí, ktorí za rok zarobia toľko, ako poslanec za mesiac,“ upozornil. „Platy ústavných činiteľov by sa rozhodne mali odvíjať od ekonomickej a sociálnej situácie obyvateľstva. Samozrejme, časť obyvateľstva bude frfľať vždy. Ale ja si myslím, že poslanci by naozaj mali byť skromnejší,“ dodal Chmelár.

„Vždy išlo o dobrovoľné rozhodnutie poslancov, keby nechceli, tak si tie platy nezmrazia,“ doplnil Chmelára Hrabko. Problém podľa neho je, že parlament je v tomto štáte jediný, kto sám sebe upravuje platy. „Pamätám si, že keď prišiel s návrhom Richard Sulík, vyzeralo to, že chcú šetriť prostriedky, ale nakoniec sa ukázalo, že si pridali. To bola podstata jeho vzorca,“ ilustroval príkladom.

„Preto by to malo byť tak, že áno, nastavíme platy, ale až pre budúci parlament, ale nie pre nás. A chcem poukázať aj na diskrimináciu, keďže niektorí ústavní činitelia platy zmrazené majú a iní nie. A neustále zmrazovanie môže byť protiústavné,“ povedal Hrabko. Zároveň upozornil, že druhou témou, ktorá by mohla prísť na pretras, je využívanie paušálnych výdavkov, ktoré majú poslanci nezdanené.

Obaja sa krátko vyjadrili aj k nadchádzajúcemu snemu najsilnejšej vládnej strany Smer-SD. „Podľa mňa snem nebude taký dôležitý, ako sa od neho očakáva. Smer už nedokáže obnovovať ľudí ani zvnútra, ani zvonku. Celá politika Smeru je už len situačný marketing, ako sa udržať pri moci a vyfaulovať súperov, ale nejde tam už o žiadne veľké projekty. Môže nastať len nejaká rošáda, ktorá nezmení základné smerovanie,“ tvrdí Chmelár.

Za intermezzo považuje aj rozhodnutie ministra kultúry Mareka Maďariča vzdať sa funkcie podpredsedu Smeru-SD. „Marek Maďarič sa ako vnútrostranícka opozícia preceňuje. K čomu by mal byť alternatívou? Rozhodne to nie je niečo, čo ohrozuje pozíciu Smeru,“ povedal.

Chmelár dodal, že Smer-SD nie je v štádiu rozkladu, jeho sila 25 percent stále vzbudzuje rešpekt, ale najlepšie časy má už za sebou. Súhlasí s tým aj Hrabko, podľa ktorého sa Smer-SD v súčasnej zostave môže udržať na výslní nanajvýš ešte jedno volebné obdobie.

„Ale to, či bude podpredsedom ten alebo onen, je výlučne vecou delegátov Smeru. Vopred by som nerád špekuloval. Nemyslím si, že by odchod Mareka Maďariča nejako ohrozil kroky, ktoré má vedenie strany naplánované,“ uzavrel Hrabko.