Bývalý generálny prokurátor Michal Vaľo vo svojom komentári (viac TU) upozornil, že 500-eurová pokuta je vyššia, „než akú možno uložiť napríklad za neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, za poškodenie alebo neoprávnene zabratie verejného priestranstva, verejne prístupného objektu alebo verejnoprospešného zariadenia a pod.“

Osobitnú pozornosť si však podľa Vaľa zasluhuje skutočnosť, že tento priestupok sa netýka len „urážky policajta“, ako uvádzajú niektoré komentáre, ale urážky všetkých verejných činiteľov, teda predovšetkým politikov.

„Pod rúškom ochrany policajtov pred urážlivými výrokmi extrémistov je tu snaha nenápadne zaviesť ochranu politikov pred tvrdšou kritikou, čo je v zjavnom rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého je politik v demokratickom právnom štáte povinný strpieť aj nepravdivú a neprimerane tvrdú kritiku svojej politickej činnosti,“ upozorňuje Vaľo.

Generálna prokuratúra navrhuje návrh vypustiť

Podobný názor má aj Generálna prokuratúra SR pod vedením Maroša Žilinku, ktorá v medzirezortnom pripomienkovom konaní vzniesla zásadnú pripomienku, navrhuje vypustiť novelizačné body z návrhu zákona.

Generálna prokuratúra upozorňuje, že novelizačné body v návrhu zákona je potrebné považovať za nesúladné s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Prokuratúra tiež upozorňuje, že argumentácia v súvisiacej časti dôvodovej správy, že „v súčasnosti sa verbálne útoky na verejných činiteľov prejednávajú okresnými úradmi ako priestupky voči občianskemu spolunažívaniu, a rovnako (t. j. ako § 49) ich prejednávajú aj obecné polície v blokovom konaní (…)“ je síce z hľadiska reálnej kazuistiky pravdivá, ale takáto aplikačná prax je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Generálna prokuratúra zároveň poukazuje na to, že ochrana verejného činiteľa pred urážkami (hrubými) je dostatočne zabezpečená existenciou priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. l) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Za predpokladu, že predkladateľ návrhu zákona nebude akceptovať túto zásadnú pripomienku, Generálna prokuratúra navrhuje postihovať ako priestupok proti verejnému poriadku len hrubú urážku, znevažovanie alebo ohrozenie verejného činiteľa, ktoré sú prezentované (verbálnym, neverbálnym, písomným alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o prejavenej vôli inej osoby) pri výkone jeho právomoci.

Ministerstvu pôdohospodárstva vadí len výška pokuty

Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nevadí pokuta za urážku verejného činiteľa, vadí mu len výška pokuty, a preto navrhuje, aby bolo možné uložiť nižšiu sumu ako navrhovaných 500 eur.

Výška sa ministerstvu javí ako neprimerane prísna.

Nezisková organizácia odmieta špeciálne pristupovať k ochrane verejných činiteľov v oblasti slobody prejavu

Návrh navrhuje vypustiť aj nezisková organizácia Aliancia Fair-play. Organizácia upozorňuje, že nevidí dôvod špeciálne pristupovať k ochrane verejných činiteľov v oblasti, ktorá sa týka slobody prejavu.

„Naopak, pri súdnych sporoch o ochranu dobrého mena, čo vnímame ako analógiu, sa uplatňuje zásada, že verejný činiteľ je povinný strpieť vyššiu mieru kritiky a to aj viac expresívne vyjadrenia ako je bežné. Zároveň poukazujeme na mnohé rozhodnutia ESĽP v tomto duchu,“ dodáva Aliancia.

Ako vnímajú kritiku občanov a novinárov poslanci?

Mnohí poslanci sa takmer denne vyjadrujú na tlačových konferenciách či sociálnych sieťach k rôznym témam a problém. Pri tejto téme je však akési ticho. Poslancov sme sa preto opýtali: „Ako vy vnímate kritiku občanov a novinárov? Je podľa Vás potrebná požadovaná zmena z dielne Ministerstva vnútra SR, aby za urážku verejného činiteľa bola pokuta 500 eur? Alebo ide podľa vás o snahu nadmerne chrániť politikov?“ Odpovedali len dve poslankyne a jeden poslanec.

Jana Vaľová (Smer-SD)

„V predchádzajúcom volebnom období sa vládni poslanci snažili diskutovať o novele  zákona, ktorá by podobným spôsobom ochraňovala verejných činiteľov. Terajšia vláda (vtedy opozícia) vnímala však takúto snahu za porušovanie slobody slova a obmedzenie sa vyjadrovať. Dnes, keď sú sociálne siete plné nenávistných vyjadrení voči krokom tejto vlády, vládna koalícia pocítila nutnú potrebu sa chrániť. Zrazu sa cítia byť verejnými činiteľmi aj pri verbálnych útokoch. Tu vidíme farizejstvo tejto vlády, kedy aj dobré myšlienky kedysi pretvorili na zlé, na ubližujúce demokracii.

Verbálne útoky (nadávky, samozrejme aj vulgárne a oplzlé) voči osobám zastupujúcim štát nepatria do slušnej spoločnosti. To sa netýka len politikov, ale aj policajtov, sudcov či novinárov a pod. Z tohto pohľadu vidím potrebu chrániť takéto osoby aj pred útokmi vedenými v ústnej, písomnej alebo obrazovej forme.

V zákone o priestupkoch sú v konkrétne stanovených situáciách konkrétne špecifikované osoby chránené pred verbálnymi útokmi. Teraz však ideme rozšíriť túto skupinu osôb bez obmedzenia situácie, za ktorej k takémuto priestupku došlo, a najmä bez toho, aby sme vedeli, kto je v rámci priestupkového zákona považovaný za verejného činiteľa. V tomto znení mi to príde nie celkom ako ochrana, ale ako účelné zastrašovanie ľudí pred vyslovením vlastného názoru na rôzne, najmä politické témy. Ľudia už majú šafárenia tejto vlády plné zuby a čoraz častejšie to dávajú veľmi hlasno  najavo. Ak tento zákon nebude presne vymedzovať, kto je verejný činiteľ a o aké verbálne útoky sa bude jednať, tak veľmi ľahko môže dôjsť k neoprávnenému šikanovaniu človeka, čo vláde presne poslúži na zabránenie poukazovania na jej prešľapy.“

Jarmila Halgašová (SaS)

“Takýto návrh nepodporujem, pokiaľ jeho účelom by mala byť ochrana politikov. Nevidím dôvod, aby sa oponenti alebo kritici politikov mali obávať pokuty za to, že slobodne vyjadria svoj názor.

Samozrejme, je potrebné odlíšiť medze slušnosti správania sa vo vzťahu k zamestnancom štátu vykonávajúcim si svoje povolanie. Dovolím si však poznamenať, že akékoľvek vyjadrenia na kohokoľvek by mali byť na verejnosti prezentované v medziach elementárnej slušnosti.”

Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD)

„Súčasná vláda má rekordnú nedôveru u ľudí, keďže jej neverí viac ako 80% voličov, a jej predstavitelia sa stretávajú s kritickými názormi a prejavmi nespokojnosti zo strany ľudí po celom Slovensku, to však nemôže byt dôvodom na takéto zbytočné legislatívne zmeny.“

Dušan Jarjabek (Smer-SD)

„Myslím si, že tieto veci sú už teraz dostatočne občiansko-právne riešené a ošetrené. No a sankcie podobného razenia sú podľa mňa niečo na viac.

Problém je v inom. Tá celková nekultúra je len prejavom istého zúfalstva tejto súčasnej spoločnosti. A ani sa nečudujem. Ľudia strácajú istoty a už je to často boj o existenciu. Je už na čase, aby táto politická ‘elita’ vypadla do zabudnutia aj s pomenovaním zodpovednosti za stav štátu. Stačilo.“