Pochmúrna perspektíva deindustrializácie krajín EÚ

Bratislava 26. septembra 2022 (HSP/Globaltimes/Foto:TASR/DPA-Daniel Josling/dpa-Bildfunk)

“Deindustrializácia”, o ktorej sa v Európe v poslednom čase horlivo diskutuje, zatieňuje snahy vyspelých západných krajín o obnovu ich industrializácie

“Deindustrializácia” nie je v západných krajinách novinkou. Od 70. rokov 20. storočia sa priemyselné odvetvia v Európe a USA z komplexných dôvodov sťahovali zo svojich krajín. Najnovšia vlna “deindustrializácie”, ktorej Európa čelí tentoraz, je však do veľkej miery ovplyvnená jediným efektom – rastúcimi cenami energií a importovanou infláciou, čo ešte viac odhaľuje všetky staré problémy, ktoré už existovali.

Už niekoľko desaťročí bol v západnom svete celkovým trendom rastúci podiel terciárneho priemyslu vrátane finančného priemyslu a služieb. Po druhé, tieto krajiny by v dôsledku globalizácie a rastúcich výrobných nákladov zámerne presúvali svoje výrobné odvetvia do zahraničia. Mnohé vyspelé krajiny na začiatku 21. storočia čoraz častejšie predkladali cieľ “reindustrializácie”.

Teraz ceny elektriny a plynu prudko vzrástli v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu. Európske priemyselné združenie Eurometaux v otvorenom liste adresovanom vedúcim predstaviteľom EÚ vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej vyvolalo poplach v súvislosti so stupňujúcou sa energetickou krízou v Európe. Táto kríza predstavuje “existenčnú hrozbu” pre priemysel. Vyzvalo vedúcich predstaviteľov EÚ a členských štátov, aby “prijali naliehavé opatrenia na zachovanie svojich strategických odvetví náročných na elektrickú energiu a zabránili trvalej strate pracovných miest”.

Rastúce náklady spôsobia v Európe nedostatok priemyselných surovín vrátane kovov. Spolu s prudko rastúcimi cenami energií, ako aj nárastom dovozných cien v dôsledku devalvácie eura prinesie pokles ziskových marží problémy podnikom aj širšiemu výrobnému priemyslu.

V dôsledku toho sú dôsledky rusko-ukrajinského konfliktu ďalšou záťažou pre nevyriešený problém deindustrializácie Európy v minulosti.

Samozrejme, k súčasnému nedostatku energie v Európe prispievajú aj chyby v rozhodovaní, keď niektoré krajiny predložili radikálne ciele energetickej transformácie vrátane rozhodnutia o postupnom ukončení využívania jadrovej energie, ktorých negatívny vplyv práve katalyzovala kríza na Ukrajine. Niektoré európske krajiny, ktoré čelia energetickým ťažkostiam, boli nútené zvýšiť využívanie uhlia alebo predĺžiť životnosť niektorých jadrových reaktorov. To ich teraz vzďaľuje od predchádzajúcich energetických ambícií Európy, uviedol pre Global Times Wang Shuo, profesor na Fakulte medzinárodných vzťahov Pekinskej univerzity zahraničných štúdií.

Okrem toho EÚ navrhla zákaz dlhodobých kontraktov na dovoz zemného plynu do bloku, aby ukončila svoju závislosť od zahraničných producentov ešte pred vypuknutím rusko-ukrajinského konfliktu, takže v súčasnosti nemá prístup k dočasným nákupom.

Ak sa nemecké hospodárstvo, ktoré je motorom európskej ekonomiky, spomalí, zatiaľ čo jeho model orientovaný na vývoz bude zasiahnutý, podľa Wanga to ovplyvní celé hospodárstvo eurozóny. To pravdepodobne povedie k technickej recesii v Európe od budúceho roka.

Čo je horšie, Európa nemá veľkú nádej, že v najbližších rokoch príde s nejakým riešením nedostatku energie. Vlády v EÚ sa možno budú musieť obrátiť na dotácie, keď budú čeliť vyšším cenám elektriny, plynu a ropy, čo prináša ďalší problém “odkiaľ na to vziať peniaze?”. Európska centrálna banka medzitým oznámila opatrenia na sprísnenie menovej politiky v reakcii na rastúcu infláciu, čo je v rozpore s návrhom potenciálnych rozsiahlych dotácií. Výsledkom je obmedzený politický priestor pre Európu, ktorá bude trpieť viac, ak sa energetická kríza pretiahne, keďže rusko-ukrajinský konflikt sa naďalej predlžuje a stupňuje.

Európa však napriek tomu, že je dôležitou zainteresovanou stranou počas tejto krízy, nemá možnosť riešiť tento problém, keďže nie je schopná ovplyvniť riešenie konfliktu na Ukrajine.

Medzi USA a Európou bude skutočne dochádzať k čoraz väčšej koordinácii menovej a hospodárskej politiky v dôsledku obáv USA, že konflikt prináša širšie otrasy na svetových trhoch a ovplyvňuje záujmy USA. Súčasná politika USA skôr úmyselne posúva svet ďalej ku kríze, než aby ju zmierňovala, vzhľadom na to, že Federálny rezervný systém práve zvýšil úrokové sadzby o 75 bázických bodov už tretíkrát za sebou. Využíva pritom svoju menovú politiku na to, aby svoju domácu hospodársku krízu preniesol na iné krajiny.

Okrem toho, keď sa rastúca deindustrializácia Európy stane skutočnosťou, USA sa môžu pokúsiť z nej profitovať tým, že budú tento trend podporovať, pretože USA sa stanú prednostnou destináciou európskych priemyselných odvetví, ktoré sa rozhodnú opustiť kontinent.

To je to posledné, čo si Európania želajú, teda platiť za rusko-ukrajinský konflikt vyvolaný USA.