Rok 2019 je rokom prevencie. Pokus o samovraždu je volaním o pomoc, preto by sme preventívne mali venovať viac pozornosti svojim najbližším, rodinným príslušníkom, priateľom, ale aj kolegom. Bežná otázka „Ako sa máš?“ a záujem, ktorý prejavíme v pravej chvíli, im môže zachrániť život.
Človek, ktorý trpí depresiami, sa nerád zdôveruje so svojim trápením, často to dusí v sebe. A už vôbec si nepripúšťa, že by mal vyhľadať odbornú pomoc – psychológa či psychiatra. Väčšinou preto, že sa obáva stigmy a predsudkov spoločnosti.
Ak sa nám náš blízky zdá už dlhší čas bez nálady a energie, uzatvára sa do seba, málo komunikuje, je unavený, pasívny, stráca chuť do jedla alebo trpí nespavosťou, nemali by sme to brať na ľahkú váhu. Usilujme sa nadviazať s ním kontakt, trpezlivo ho vypočujme, snažme sa ho pochopiť a pomôcť riešiť jeho problém. V žiadnom prípade netreba stav tohto človeka podceňovať. Ak sa ocitne v kríze a má dokonca samovražedné myšlienky, treba konať rýchlo – zatelefonovať na linku dôvery, v akútnej situácii privolať lekársku záchrannú službu. Ani na okamih nenechávajme ohrozeného človeka osamote.
„Depresia je najčastejšou príčinou samovrážd. Každý tretí pacient s depresiou uvažuje o ukončení života samovraždou a každý desiaty sa o ňu pokúsi. Asi tretina pacientov bola približne mesiac pred samovraždou v kontakte s psychiatrom či psychológom a zhruba polovica s praktickým lekárom,“ hovorí MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD. z 1. Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Po dvanástich rokoch obnovila v júli tohto roku Liga za duševné zdravie anonymnú, bezplatnú 24-hodinovú Linku dôvery Nezábudka – 0800 800 566. K dispozícii je osemnásť odborníkov – psychológovia, psychiatri, sociálni pracovníci a psychoterapeuti. Na linke doteraz zaznamenali viac ako tisíc relevantných hovorov. Niekoľkominútový telefonát môže neraz zachrániť ľudský život.
Človek so samovražednými sklonmi by mal v každom prípade navštíviť odborníka. Psychiater je lekár prvého kontaktu, nepotrebujeme k nemu výmenný lístok od praktického lekára.
„Problém je však v tom, že psychiatrov je málo, pacientov zasa veľa a čakacie lehoty sú dlhé – pacient čaká dva až tri mesiace. A na jedného lekára pripadne 25 až 30 pacientov denne,“ konštatuje MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti.
„Podobne ako ostatní odborní lekári, aj psychiatri sú k dispozícii 24 hodín denne, nielen počas ordinačných hodín vo svojich ambulanciách, ale aj v noci na pohotovostiach. Napríklad, v hlavnom meste majú pohotovostné služby na troch pracoviskách – v Ružinovskej nemocnici, v petržalskej Nemocnici sv. Cyrila a Metoda a v Univerzitnej nemocnici Bratislava – Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici.“
Ministerstvo zdravotníctva rozdeľuje každoročne sumu vo výške 100 000 eur na rôzne projekty a pre neziskové organizácie, ktoré šíria osvetu v oblasti duševného zdravia. Podľa ministerky Andrey Kalavskej jednou z priorít je rekonštrukcia lôžkových oddelení v psychiatrických nemocniciach.
V pláne je rekonštrukcia oddelenia a rozšírenie lôžok v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku (40 lôžok) a v Martinskej fakultnej nemocnici, ako aj rekonštrukcia gerontopsychiatrického a bezpečnostného oddelenia v Pezinku a v Kremnici. O týždeň by malo pribudnúť 40 lôžok na detskej psychiatrii v Prešove. Vynoveného psychiatrického oddelenia sa dočkajú aj pacienti v Univerzitnej nemocnici Bratislava – Staré Mesto.
„Pacienti s psychickými ochoreniami sú prioritou štátu, duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné. Chrániť si duševné zdravie je možné len vtedy, ak sa budeme oň starať,“ zdôrazňuje ministerka Kalavská.