Úrad pre sčítanie ľudu (Bureau of the Census) predpokladá, že väčšinovým obyvateľstvom (pod 50%) by už nemali byť okolo roku 2045. Tento proces zmenšovania počtu ľudí bielej pleti už dokonca niekoľko rokov prebieha a podľa najnovšej správy môže byť aj rýchlejší.
“Prebieha to oveľa rýchlejšie, ako sme si mysleli,” konštatuje Rogelio Sáenz, demograf na Texaskej univerzite v San Antoniu a spoluautor správy APL, skúmaním obdobia rokov 1999 až 2016 s použitím údajov z Národného centra pre zdravotnú štatistiku, federálnej agentúry, ktorá sleduje natalitu a mortalitu.
S týmto modelom sa začalo takmer pred dvoma desaťročiami v niekoľkých štátoch so starnúcou populáciou bielej pleti, ako Pennsylvánia či Západná Virgínia. Miera pôrodnosti výrazne klesla následkom ekonomickej krízy z roku 2008, kedy sa výrazne znížila pôrodnosť. Kým miera úmrtnosti belochov bola roku 2004 len v 4 štátoch, v roku 2014 to bolo už 17 štátov a v roku 2016 už v 26 štátoch USA.
Práve v roku 2016 celkovo v USA miera úmrtnosti belochov už začala byť vyššia ako pôrodnosť, čo bolo prvýkrát v histórii USA. Detský boom belochov nastal v rokoch 1946 až 1964, no táto populácia je už dnes vo vyššom veku a predpokladá sa, že z 15% v roku 2016 sa rozšíri na takmer 24% v roku 2060. Ich rastúca úmrtnosť a znížený počet pôrodov zvyšuje pravdepodobnosť ich prirodzeného poklesu, na rozdiel od “hispánskeho” obyvateľstva pochádzajúceho z Latinskej Ameriky, ktorých počet výrazne stúpa.
Takže celkový počet obyvateľstva USA neklesá, ale klesá len zastúpenie obyvateľov bielej pleti. Celkový prirodzený pokles obyvateľstva je teda len v troch štátoch. Američania afrického pôvodu mali v roku 2016 prirodzený úpadok len v Západnej Virgínii (-131) a na Havaji (-906), zatiaľ čo pôrodnosť hispánskych detí prekročila počet úmrtí v každom štáte.
V rokoch 1999 až 2016 počet pôrodov belochov klesol o 10,8% na 2,094 milióna a počet ich úmrtí sa zvýšil o 9,2% na 2,133 milióna. Tempo poklesu počtu ich pôrodov sa zintenzívnilo od roku 2007 do roku 2016, čo je čiastočne dôsledkom ekonomickej krízy. V roku 2016 zaznamenala populácia bielej pleti 77,7% všetkých úmrtí v USA, ale iba 53,1% pôrodov.
Prirodzený prírastok u populácie bielej pleti poklesol z 1,21 v roku 2000 na iba 0,98 v roku 2016. Na rozdiel od toho je prírastok u hispánskeho obyvateľstva až 4,9, u ázijského 3,9 a u afrického 1,7. “Táto kombinácia vysokých pomerov pôrodov k úmrtiam pre menšinovú populáciu a menej pôrodov než úmrtí medzi belochmi urýchľuje rozmanitosť populácie USA,” konštatuje správa APL.
Dlhodobý prirodzený pokles sa vyskytuje viac ako desať rokov na Floride, v Pensylvánii, na Rhode Island, v Západnej Virgínii, v Kalifornii, v Novom Mexiku a v Connecticute. V minulosti šlo skôr o vidiecke oblasti, ale v súčasnosti badať pokles už aj v rozvinutejších štátoch s vyššou mestskou populáciou, ako sú Kalifornia, Florida, Pennsylvania, New Jersey , Arizona, Massachusetts a nedávno aj Ohio a Michigan. Zistenia navyše konštatujú, že kde sa akonáhle prejaví prirodzený pokles, tento trend už bude pravdepodobne pokračovať a nezmení sa.
Pokles obyvateľstva bielej pleti je sumárne v západných, južných, juhovýchodných a severovýchodných štátoch USA. Naopak, štáty s vysokým prirodzeným nárastom sú sústredené v horskom západe a v regiónoch západného a severného regiónu, spolu s oblasťou Virginie.
Prirodzený pokles obyvateľov rozvinutých oblastí sa netýka len USA, ale aj Európy. Faktormi sú starnúce obyvateľstvo, malá pôrodnosť, málopočetné rodiny, prvé dieťa narodené vo vyššom veku ženy-matky až po tridsiatke apod.