Odhaduje sa, že od roku 1974 sa plytvanie potravinami celosvetovo zvýšilo až o polovicu.
Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) skončí ako odpad viac ako tretina celosvetovo vyprodukovaných potravín určených pre ľudskú výživu. To predstavuje približne 1,3 miliardy ton za rok a to aj napriek tomu, že 870 miliónov ľudí na svete hladuje.
Každý rok tak končia ako odpad potraviny, ktorých cena sa pohybuje vo výške okolo 990 miliárd dolárov. Uhlíková stopa, ktorú tieto vyhodené potraviny predstavujú, je až 3,5 miliárd ton oxidu uhličitého, čo je 8 % svetovej produkcie.
Dokonca až 28 percent poľnohospodárskej pôdy (1,4 miliardy hektárov) sa používa na dopestovanie potravín, ktoré skončia nakoniec ako odpad.
V košoch končí 45% ovocia a zeleniny, 35% rýb a plodov mora, 30% obilnín, 20% mliečnych výrobkov, 20% olejnatých semien a strukovín a 20% mäsa.
Situácia na Slovensku
Na Slovensku sa ročne vyprodukuje približne 0,86 mil. ton potravinového odpadu. Podobne sú na tom aj naši susedia v Maďarsku, kde je ale počet obyvateľov približne dvakrát väčší.
Len v roku 2016 vyhodilo 5 veľkých obchodných reťazcov dokopy 15 tisíc ton použiteľných potravín. Pričom na Slovensku v súčasnej dobe žije 863 tisíc obyvateľov na hranici chudoby.
Podľa predsedu Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) ide o ľudí, ktorí trpia príjmovou chudobou alebo závažným materiálnym nedostatkom, alebo žijú v domácnosti, v ktorej majú jej členovia veľmi nízku intenzitu práce (viac v článku).
Vo veľkom neplytvajú potravinami len obchodné reťazce. Priemerný obyvateľ Slovenska totiž ročne vyprodukuje viac ako 160 kilogramov potravinového odpadu, pričom až 9 percent domácností vyhadzuje potraviny denne.

















