Plynová rúra nikam: Európa žije pohodlne bez ruského plynu

Prinášame vám veľmi zaujímavý článok z ruských novín Svobodnaja Pressa, ktorý napísal Ivan Rybin a ktorý odráža reálny pohľad ruskej spoločnosti na situáciu s plynom v EÚ

Ceny modrého paliva prudko klesajú, zásobníky EÚ sa plnia rekordným tempom

Európska únia má hojnosť plynu, ceny klesli na najnižšiu úroveň za posledné dva roky a skladovacie kapacity sa do leta naplnia na maximum. Rastie ponuka alternatívnych ciest, nielen skvapalneného zemného plynu (LNG), ale aj plynu z plynovodov. Neexistujú presné odhady, kedy bude EÚ schopná úplne prestať používať ruské “modré palivo”, ale stane sa tak vo veľmi blízkej budúcnosti. Onedlho.

Podľa Gas Infrastructure Europe (GIE) sú podzemné zásobníky plynu (UGSF) v EÚ k tomuto dátumu naplnené na 66,71 %, čo je o 18,14 % viac ako priemer za posledných päť rokov. Uskladnilo sa v nich už 72,9 mld. m3 a po prvýkrát za dva roky klesla cena pod 300 USD za 1 000 m3.

V apríli prišlo z pobrežných terminálov LNG historicky rekordných 12,07 mld. m3; májové dodávky nie sú o nič menšie. Pritom sa však nedá povedať, že by bol na termináloch nejaký nával – kapacita využitia terminálov LNG je len na 65 % svojej maximálnej kapacity. A LNG nie je oveľa drahší, zatiaľ je na úrovni 373 USD za 1 000 m3. Ale aj tu ceny klesajú.

“Gazprom naďalej dodáva plyn cez Ukrajinu v objeme 41,1 mil. m3 denne (cez plynomernú stanicu Sudža), ale komu tento plyn ide, je veľmi dobrá otázka. Európania už ruský plyn toľko nepotrebujú. A čoskoro ho nebudú potrebovať vôbec, a to “čoskoro” môže prísť už budúci rok.

Egypt našiel obrovské zásoby plynu a ložiská už teraz prekvitajú

Okrem toho sú tu aj iní dodávatelia vrátane našich susedov. Ktorí sa tvária priateľsky, ale sledujú len svoje vlastné záujmy. A priateliť sa chcú v prvom rade s Washingtonom a Bruselom a tiež s Berlínom a Parížom, nie s Moskvou.

No vôbec nie svetlá budúcnosť pre Rusko sa začína práve teraz.

“Ceny zemného plynu v Európe by mohli nakrátko klesnúť pod nulu už toto leto, ak pomalý dopyt nebude zodpovedať rastúcemu prebytku ponuky. Podľa obchodníkov na každoročnom energetickom veľtrhu E-World v nemeckom Essene je takáto udalosť, keď výrobcovia skutočne niekomu zaplatia za to, že od nich plyn odoberie, čoraz pravdepodobnejšia, keďže ceny klesajú na predkrízovú úroveň. Ceny klesajú v dôsledku rýchleho dopĺňania zásob, klesajúcej spotreby, dobrých veterných podmienok a solárnej energie,” napísala agentúra Bloomberg.

týka jeho požiadavky obchodovať za ruble, sú menej výhodné ako tie predchádzajúce. Gazprom teda môže skutočne platiť za plyn pre EÚ. A tiež za Ukrajinu. Súčasná situácia s dodávkami plynu do EÚ presne vysvetľuje, kto tu vládne a kto koho musí počúvať.

Dostane sa nám, ruským občanom a ruským spoločnostiam teda viac? No, to nie je isté. Naopak, existujú všetky predpoklady na to, aby sa ceny na domácom trhu výrazne zvýšili. Mnohonásobne.

Zákon o plynofikácii a zákon o sociálnej plynofikácii úplne rozviazali ruky monopolistom a teraz si korporácia robí, čo chce. Najmä súkromné plynovody, ktoré si ľudia vybudovali na vlastné náklady a za veľké peniaze, sú “odstavované”. A nikto nikomu nič nekompenzuje. “Gazprom je veľký, vyhráva všetky súdy.

“Modré palivo” je pre mnohých Rusov nesplniteľným snom a realitou je uhlie a drevo. Koloniálna politika, ktorá sa začala za Jeľcinovej éry, rozpredávať prírodné zdroje krajiny na úkor ľudí, pokračuje. Program plynofikácie je otázny. Rusi v odľahlých oblastiach vykurujú svoje obydlia uhlím, palivovým drevom. Burjatsko, Tuva a mnohé ďalšie regióny krajiny sú toho konkrétnym príkladom,” hovorí rozhorčene ekonóm Vladislav Žukovskij.

Mimochodom, komu vlastne patrí úrad? Nie je to vôbec jasné. Gazprom je síce akousi štátnou štruktúrou, ale “akousi”. Podľa najnovšieho – to je veľmi dôležitý bod! – údajov z roku 2018 má Rosimuščestvo 38,37 % akcií koncernu, štátna spoločnosť Rosgazifikácia ďalších 0,89 % cenných papierov a štátna spoločnosť Rosneftegaz 10,97 % kapitálu. V skutočnosti sa dnes uvádzajú rovnaké údaje. Zdá sa, že celkový podiel je 50,23 %, t. j. kontrolný balík je v rukách štátu. Zvyšok – necelých 50 % – vlastnia nejakí “investori”.

V roku 2019 však v dvoch transakciách v celkovej hodnote približne 5 miliárd USD zmenilo majiteľa viac ako 5 % základného imania spoločnosti. Ktoré akcie boli presne predané, komu patrili? Na to neexistuje odpoveď. Možno však predpokladať, že spoločnosť už nie je vo vlastníctve štátu. Pochybnosti sa však objavili už koncom 90. rokov. A v posledných rokoch sa len zintenzívnili.

Takže lacného plynu sa nedočkáme. Možno nedostaneme vôbec nič, keď zahraniční akcionári (vlastníci!) akejsi ruskej a akejsi štátnej spoločnosti nariadia riaditeľom, aby zavreli kohútiky. Tak to urobia a kohútiky zatvoria.

Mimochodom, tento aspekt dáva iný pohľad na celý vývoj okolo ruského plynu. Inými slovami, pravdepodobne vôbec nejde o to, že by stratégie Kremľa išli dolu vodou. Je to len divadlo pre “slušných, viete, nespokojencov”. Takže, povieme, prekliata Európa bez nášho plynu neprežije, a la hura patriotizmus, rubeľ je naše všetko. Boli pod krytím tohto pozitívneho šumu zmluvy prehodnotené v prospech západniarov?

Nebolo možné nevidieť výstavbu mnohých terminálov LNG, nikto v EÚ ich výstavbu neskrýval. Sú to veľmi komplikované stavby, nedajú sa postaviť rýchlo. Len sa nám o tom nepovedalo. Rovnako ako nám nepovedali, prečo sme radi, že môžeme dodávať plyn na Ukrajinu.

Ide o to, že dodávky plynu do EÚ cez plynovod Sudža a cez Severné prúdy mali byť úplne prerušené v momente, keď Západ vstúpil do hospodárskej vojny proti našej krajine. A potom by EÚ, ktorá ešte nemá dokončené všetky terminály, mala naozaj problém. Ale dodávky prerušené neboli a tak sa im všetko podarilo dokončiť. Aké zaujímavé…