Plénum odobrilo Správu o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslanci nevzali na vedomie správu komisárky pre deti

Bratislava 11. mája 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok odobrili Správu o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020. Práca na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím bola počas minulého roka konfrontovaná podnetmi týkajúcimi sa rôznych oblastí pandémie nového koronavírusu. Za rok 2020 doručili na úrad komisára 109 podnetov týkajúcich sa pandémie

Občania potrebovali vysvetliť napríklad systém pomoci pre SZČO, chránené dielne, či sociálne podniky, ako aj vysvetliť opatrenia súvisiace s obmedzením pohybu a požiadavky na tlmočenie do slovenského posunkového jazyka.

Komisárka Zuzana Stavrovská sa venovala aj podnetom súvisiacim so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím a kompenzáciami. Okrem toho sa zaoberala komisárka aj občianskoprávnou a rodinnou agendou, oblasťou zdravotníctva a sociálneho poistenia, venovala sa bezbariérovej prístupnosti, či sociálnym službám a vzdelávaniu.

Stavrovská v správe skonštatovala, že zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím sa stále považuje za niečo výnimočné. “Častejšie evidujeme podnety týkajúce sa ukončenia pracovného pomeru počas trvania skúšobnej doby. Právne a skutkové tvrdenia o skončení pracovného pomeru je ťažké posúdiť,” uviedla s tým, že prešetrovala niekoľko podnetov súvisiacich so skončením pomeru ešte počas skúšobnej doby. Upozornila tiež na ťažkosti s vytvorením a zabezpečením vhodného chráneného pracoviska pre tieto osoby, ako aj na diskrimináciu na pracovisku, šikanu a mobbing. “V roku 2020 sme otvorili diskusiu o podpore zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím prostredníctvom sociálnych podnikov,” doplnila.

Úrad komisára vykonával aj osobné šetrenia podnetov a realizovali aj deväť osobných monitoringov v zariadeniach sociálnych služieb a jeden v základnej škole. Okrem toho komisárka poskytovala v minulom roku poradenstvo pre tieto osoby.

V správe komisárka uvádza aj odpočet plnenia legislatívnych odporúčaní navrhnutých vláde, ako aj sumárne zhodnotenie pôsobnosti komisárky nielen za minulý rok, ale aj za roky 2019, 2018 a 2017.

Poslanci nevzali na vedomie správu komisárky pre deti za rok 2020

Činnosť komisárky pre deti Viery Tomanovej sa v roku 2020 zamerala najmä na monitorovanie práv detí dotknutých pandémiou nového koronavírusu, v tejto súvislosti dostal úrad komisárky aj najviac podnetov. Tomanová to skonštatovala v Správe o činnosti komisára pre deti za rok 2020. Poslanci Národnej rady (NR) SR ju v utorkovom hlasovaní nezobrali na vedomie. Zo 130 prítomných bolo za 44 poslancov, proti 11, zdržalo sa 74 poslancov, jeden nehlasoval a 20 boli neprítomní.

V roku 2020 evidoval úrad komisára 1416 podnetov. Najčastejšie problémy vyplývajúce z pandemických opatrení, ktoré spomína správa komisárky, sa týkali prerušenia prezenčného vyučovania v základných a stredných školách, dištančného vzdelávania i testovania. V správe rieši aj problémy dodržiavania práv detí žijúcich v prihraničných oblastiach v zahraničí, problémy spojené so stretávaním sa rodičov detí, ktorí nežijú s dieťaťom v spoločnej domácnosti počas pandémie, ako aj problém prekrytia horných dýchacích ciest žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou.

V súvislosti s podnetmi poukazujúcimi na porušovanie práv detí v dôsledku protipandemických opatrení sa komisárka obracala opakovane na ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS), ako aj na ďalšie ministerstvá, prezidentku SR i ďalšie organizácie. Komisárka v minulom roku upozorňovala na nevyhnutnosť čo najskoršieho návratu detí do školského prostredia. Odborníci podľa nej hovoria, že plnenie školských povinností doma oberá deti o možnosť socializovať sa a byť s rovesníkmi. Takisto je podľa nej mnoho detí konfrontovaných so situáciou doma, sú často svedkami hádok, na mnohé z nich prechádza tlak rodičov zo strachu o stratu zamestnania. Spomínala tiež nárast porúch, depresií, kyberšikany i domáceho násilia.

Tomanová v správe odporučila, aby sa v budúcom období prerušenie školského vyučovania v školách nerealizovalo celoplošne, ale len na území tých miest a obcí, v ktorých bude pandemická situácia kritická, a len na nevyhnutný čas.

Komisárka tiež upozornila na problém s dištančným vzdelávaním a problémy s prírastkom vedomostí. Dištančné vzdelávanie komplikovali problémy s pripojením na internet, ako aj technické problémy v sociálne slabších rodinách. Medzi najčastejšie problémy rodičia podľa komisárky uvádzali nedostatok financií na zakúpenie počítača pre každé dieťa, na zabezpečenie pripojenia na internet a takisto napríklad nedostatočné vysvetlenie učebnej látky. Komisárka okrem iného odporučila zvážiť opakovanie ročníka 2019/2020 pre žiakov základných a stredných škôl.

Okrem záležitostí súvisiacich s pandémiou sa Tomanová v minulom roku venovala aj problémom spojeným so šikanou a porušovaniu práv žiakov v dôsledku štrajku učiteľov. Riešila tiež podnety vo veciach osobnej starostlivosti o dieťa, ako aj problémy spojené so zabezpečením práva na zdravie detí s duševnými poruchami. Komisárka monitorovala aj dodržiavanie práv detí so zdravotným postihnutím, práv detí v centrách pre deti a rodiny či v reedukačných centrách.

Pri pozastavení študijného programu by sa doň už nemali prijímať študenti

Legislatívna úprava, podľa ktorej študenti nemôžu vykonať štátnu skúšku v študijnom programe, ktorý pozastavila Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo, by sa mohla zmeniť. Po novom by sa do tohto programu len nemali prijímať študenti. Vyplýva to z novely zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Návrh z dielne opozičného Smeru-SD podporili poslanci jednohlasne.

Cieľom návrhu je podľa slov predkladateľov vyriešenie doterajšieho stavu, v ktorom študenti nemôžu vykonať štátnu skúšku v príslušnom študijnom programe, ak jeho uskutočňovanie agentúra pozastaví, a to aj napriek tomu, že zistený nedostatok je možné odstrániť úpravou študijného programu. Znenie zákona chcú preto poslanci zmeniť, aby sa neobmedzil výkon štátnej skúšky, ale prijímanie nových študentov.

Ustanovenie v legislatíve, že vysoká škola odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o pozastavení uskutočňovania študijného programu nesmie “uskutočňovať štátne skúšky v príslušnom študijnom programe”, sa má zmeniť na “nesmie prijímať uchádzačov na štúdium v príslušnom študijnom programe”.

Novela by mohla byť účinná od 1. septembra 2021.