Občania potrebovali vysvetliť napríklad systém pomoci pre SZČO, chránené dielne, či sociálne podniky, ako aj vysvetliť opatrenia súvisiace s obmedzením pohybu a požiadavky na tlmočenie do slovenského posunkového jazyka.

Komisárka Zuzana Stavrovská sa venovala aj podnetom súvisiacim so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím a kompenzáciami. Okrem toho sa zaoberala komisárka aj občianskoprávnou a rodinnou agendou, oblasťou zdravotníctva a sociálneho poistenia, venovala sa bezbariérovej prístupnosti, či sociálnym službám a vzdelávaniu.

Stavrovská v správe skonštatovala, že zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím sa stále považuje za niečo výnimočné. “Častejšie evidujeme podnety týkajúce sa ukončenia pracovného pomeru počas trvania skúšobnej doby. Právne a skutkové tvrdenia o skončení pracovného pomeru je ťažké posúdiť,” uviedla s tým, že prešetrovala niekoľko podnetov súvisiacich so skončením pomeru ešte počas skúšobnej doby. Upozornila tiež na ťažkosti s vytvorením a zabezpečením vhodného chráneného pracoviska pre tieto osoby, ako aj na diskrimináciu na pracovisku, šikanu a mobbing. “V roku 2020 sme otvorili diskusiu o podpore zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím prostredníctvom sociálnych podnikov,” doplnila.

Úrad komisára vykonával aj osobné šetrenia podnetov a realizovali aj deväť osobných monitoringov v zariadeniach sociálnych služieb a jeden v základnej škole. Okrem toho komisárka poskytovala v minulom roku poradenstvo pre tieto osoby.

V správe komisárka uvádza aj odpočet plnenia legislatívnych odporúčaní navrhnutých vláde, ako aj sumárne zhodnotenie pôsobnosti komisárky nielen za minulý rok, ale aj za roky 2019, 2018 a 2017.

Poslanci nevzali na vedomie správu komisárky pre deti za rok 2020

Činnosť komisárky pre deti Viery Tomanovej sa v roku 2020 zamerala najmä na monitorovanie práv detí dotknutých pandémiou nového koronavírusu, v tejto súvislosti dostal úrad komisárky aj najviac podnetov. Tomanová to skonštatovala v Správe o činnosti komisára pre deti za rok 2020. Poslanci Národnej rady (NR) SR ju v utorkovom hlasovaní nezobrali na vedomie. Zo 130 prítomných bolo za 44 poslancov, proti 11, zdržalo sa 74 poslancov, jeden nehlasoval a 20 boli neprítomní.

V roku 2020 evidoval úrad komisára 1416 podnetov. Najčastejšie problémy vyplývajúce z pandemických opatrení, ktoré spomína správa komisárky, sa týkali prerušenia prezenčného vyučovania v základných a stredných školách, dištančného vzdelávania i testovania. V správe rieši aj problémy dodržiavania práv detí žijúcich v prihraničných oblastiach v zahraničí, problémy spojené so stretávaním sa rodičov detí, ktorí nežijú s dieťaťom v spoločnej domácnosti počas pandémie, ako aj problém prekrytia horných dýchacích ciest žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou.

V súvislosti s podnetmi poukazujúcimi na porušovanie práv detí v dôsledku protipandemických opatrení sa komisárka obracala opakovane na ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS), ako aj na ďalšie ministerstvá, prezidentku SR i ďalšie organizácie. Komisárka v minulom roku upozorňovala na nevyhnutnosť čo najskoršieho návratu detí do školského prostredia. Odborníci podľa nej hovoria, že plnenie školských povinností doma oberá deti o možnosť socializovať sa a byť s rovesníkmi. Takisto je podľa nej mnoho detí konfrontovaných so situáciou doma, sú často svedkami hádok, na mnohé z nich prechádza tlak rodičov zo strachu o stratu zamestnania. Spomínala tiež nárast porúch, depresií, kyberšikany i domáceho násilia.

Tomanová v správe odporučila, aby sa v budúcom období prerušenie školského vyučovania v školách nerealizovalo celoplošne, ale len na území tých miest a obcí, v ktorých bude pandemická situácia kritická, a len na nevyhnutný čas.

Komisárka tiež upozornila na problém s dištančným vzdelávaním a problémy s prírastkom vedomostí. Dištančné vzdelávanie komplikovali problémy s pripojením na internet, ako aj technické problémy v sociálne slabších rodinách. Medzi najčastejšie problémy rodičia podľa komisárky uvádzali nedostatok financií na zakúpenie počítača pre každé dieťa, na zabezpečenie pripojenia na internet a takisto napríklad nedostatočné vysvetlenie učebnej látky. Komisárka okrem iného odporučila zvážiť opakovanie ročníka 2019/2020 pre žiakov základných a stredných škôl.

Okrem záležitostí súvisiacich s pandémiou sa Tomanová v minulom roku venovala aj problémom spojeným so šikanou a porušovaniu práv žiakov v dôsledku štrajku učiteľov. Riešila tiež podnety vo veciach osobnej starostlivosti o dieťa, ako aj problémy spojené so zabezpečením práva na zdravie detí s duševnými poruchami. Komisárka monitorovala aj dodržiavanie práv detí so zdravotným postihnutím, práv detí v centrách pre deti a rodiny či v reedukačných centrách.

Pri pozastavení študijného programu by sa doň už nemali prijímať študenti

Legislatívna úprava, podľa ktorej študenti nemôžu vykonať štátnu skúšku v študijnom programe, ktorý pozastavila Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo, by sa mohla zmeniť. Po novom by sa do tohto programu len nemali prijímať študenti. Vyplýva to z novely zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Návrh z dielne opozičného Smeru-SD podporili poslanci jednohlasne.

Cieľom návrhu je podľa slov predkladateľov vyriešenie doterajšieho stavu, v ktorom študenti nemôžu vykonať štátnu skúšku v príslušnom študijnom programe, ak jeho uskutočňovanie agentúra pozastaví, a to aj napriek tomu, že zistený nedostatok je možné odstrániť úpravou študijného programu. Znenie zákona chcú preto poslanci zmeniť, aby sa neobmedzil výkon štátnej skúšky, ale prijímanie nových študentov.

Ustanovenie v legislatíve, že vysoká škola odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o pozastavení uskutočňovania študijného programu nesmie “uskutočňovať štátne skúšky v príslušnom študijnom programe”, sa má zmeniť na “nesmie prijímať uchádzačov na štúdium v príslušnom študijnom programe”.

Novela by mohla byť účinná od 1. septembra 2021.