Vo východnej Európe krajiny ako Rumunsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko, ktoré zdedili najmä jadrové elektrárne zo 70. a 80. rokov minulého storočia, stavajú alebo plánujú výstavbu nových jadrových reaktorov. Dôvodom je požiadavka EÚ, aby jej členské štáty dekarbonizovali svoje dodávky energie, a preto sa mnohé východoeurópske krajiny napriek obrovským nákladom spoliehajú na jadrovú energiu. Patrí medzi ne aj Poľsko, kde uhlie stále tvorí takmer dve tretiny elektrickej energie.

Podľa údajov spravodajskej agentúry Bloomberg chcú východoeurópske krajiny postaviť najmenej tucet nových jadrových reaktorov, ktoré by mohli stáť spolu približne 130 miliárd eur. Takáto suma nie je pri výstavbe viacerých nových elektrární a reaktorov ničím výnimočným. Podľa aktuálnych odhadov bude len najnovšia elektráreň v Poľsku stáť približne 35 miliárd eur.

Spustenie prvého reaktora sa odkladá

Poľsko v súčasnosti plánuje postaviť šesť reaktorov s výkonom 6 až 9 gigawattov (GW). Oficiálny dokument bývalej vlády strany PiS z roku 2020 ešte hovoril o spustení prvého reaktora v roku 2033. Po oneskorení výstavby sa podľa súčasných odhadov považuje za reálne spustenie v roku 2040.

V minulom roku Poľsko vyrábalo približne 64 % elektrickej energie z uhlia a približne 8 % zo zemného plynu. Podľa poľského ministerstva pre hospodársky rozvoj a technológie by poľské jadrové elektrárne mali do roku 2043 pokryť približne 25 percent potreby elektrickej energie v krajine.

Stále však nie je jasné, koľko jadrových elektrární a reaktorov sa v Poľsku nakoniec postaví, kde a kedy presne sa postavia, a hlavne – ako sa budú financovať. Vo všeobecnosti je financovanie jadrovej energie pre príslušné krajiny vždy problémom.

Financovanie

Výstavba jadrových elektrární trvá dlho a náklady sú príliš drahé. Je to preto, že len vo veľmi málo prípadoch zostávajú náklady na takej úrovni, ako bol pôvodný plán. Tamas Pletser, analytik akciového výskumu v Erste Investment, sa špecializuje na otázky ropy, plynu a energetiky. V komentári pre Focus vysvetľuje, že je ťažké nájsť súkromných investorov pre dlhodobé projekty, ako sú jadrové elektrárne, ktoré majú časový horizont najmenej desať rokov.

„Riziko pre súkromných investorov pri takom dlhom investičnom období je príliš vysoké. Povedal by som, že dvoj- až trojnásobné prekročenie nákladov je skôr pravidlom ako výnimkou. Preto financovanie zvyčajne zabezpečuje skôr štát ako súkromný sektor,“ uviedol Pletser.

Štát však môže podporiť externé financovanie, napríklad poskytnutím štátnych záruk za úvery. To je však spojené s rizikami. Ak sa pôžička nedá splatiť, musí zasiahnuť štát.

Pletser vysvetľuje, že náklady sú takmer vždy vyššie v dôsledku dlhého investičného obdobia, inflácie a nepredvídaných výdavkov. Ako príklad uvádza maďarský projekt Paks II: Maďarsko plánuje dostavať dva reaktorové bloky k štyrom už prevádzkovaným blokom z 80. rokov. Pri plánovaní sa však nezohľadnila nízka hladina vody v Dunaji hlavne v letných mesiacoch. Rieka by tak mohla dosiahnuť vyššie teploty, ako sa plánovalo, a namiesto využívania Dunaja na chladenie by sa museli postaviť chladiace veže v hodnote ďalších dvoch miliárd eur.

Východoeurópske štáty vo všeobecnosti nemajú štandardizovanú koncepciu financovania. Najnovšie maďarské reaktory sú napríklad financované prostredníctvom hybridného modelu, čiastočne prostredníctvom štátnej energetickej spoločnosti a čiastočne prostredníctvom úverov od Ruska, ktorý pokrýva takmer 80 % finančných požiadaviek vo výške 12,5 miliardy eur.

Podľa poľského ministerstva klímy a životného prostredia bude financovanie v Poľsku pozostávať zo zmesi vlastného a dlhového kapitálu, pričom dlhové financovanie bude tvoriť „významnú časť“ štruktúry financovania projektu. Podľa odborníkov bude približne jednu tretinu nákladov znášať poľská vláda a približne 70 % inštitúcie, ako sú banky. Očakáva sa, že významný podiel na financovaní poskytne najmä americká štátna Exportno-importná banka (Exim).

Pomoc EÚ pri financovaní jadrovej energie

Pri takejto výške nákladov sa rýchlo ozývajú hlasné výzvy na pomoc EÚ. Podľa agentúry Bloomberg východoeurópske štáty čakajú na prijatie nového rozpočtu EÚ na budúci rok.

Odborníci však považujú za otázne, či EÚ poskytne priamu finančnú pomoc. „Niektorí dúfajú v pomoc EÚ, ale nemyslím si, že je to reálne,“ hovorí Monika Morawiecka, expertka pre strednú a východnú Európu z organizácie Regulatory Assistance Project.

Aj keď EÚ v súčasnosti kategorizuje jadrovú energiu ako ekologickú za určitých podmienok, medzi členskými štátmi stále existujú nezhody. Zatiaľ čo Francúzsko vyzýva na väčšiu podporu jadrovej technológie, Rakúsko je stále ostro proti. Podľa Moniky Morawieckej sa štáty viac-menej zhodujú v tom, že obnoviteľné zdroje energie sú nevyhnutnou a nenahraditeľnou technológiou. To však neplatí v prípade jadrovej energie.

Poľské ministerstvo pre klímu a životné prostredie na otázku uviedlo, že projekt nie je závislý od poskytnutia finančných prostriedkov EÚ.

Široká podpora poľského obyvateľstva

Jadrové plány vlády sa stretávajú so súhlasom poľského obyvateľstva. Podľa údajov portálu Statista bol podiel priaznivcov jadrovej energie v Poľsku v roku 2022 na úrovni 86 %, zatiaľ čo podľa prieskumu poľskej výskumnej agentúry CBOS z decembra 2022 to bolo 75 %. Podľa odborníkov väčšina občanov považuje jadrovú energiu za spoľahlivý zdroj, ktorý poskytuje elektrickú energiu bez ohľadu na počasie a zdôrazňuje potrebný odklon od výroby energie z uhlia.

Adam Traczyk, výskumník verejnej mienky z varšavského think-tanku s názvom Viac spoločného, tvrdí, že väčšina poľského obyvateľstva je za výstavbu jadrových elektrární. Nie však v takej miere ako za rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie. Obyvateľstvo si želá odklon od uhlia a plynu a prechod k veternej, solárnej a jadrovej energii.

Rozširovanie jadrovej energie znamená väčšiu nezávislosť a energetickú bezpečnosť spoločnosti. „Určitú úlohu tu zohráva aj snaha o veľkosť. Jadrovú energiu majú aj mnohé iné krajiny, tak prečo by malo Poľsko zaostávať,“ hovorí Adam Traczyk.

Podobný názor má aj Weronika Sikorska-Jankowska, ktorá žije neďaleko Gdanska, približne 100 kilometrov od miesta výstavby prvej jadrovej elektrárne. „Poľsko nevyhnutne potrebuje vlastnú jadrovú elektráreň, aby nebolo také závislé od iných krajín,“ hovorí. „Jadrová energia je efektívna a spoľahlivá a dnes môžete zaručiť bezpečnosť aj ekologickú neutralitu,“ dodáva.

Skutočnosť, že jadrová energia je drahý počin, zatiaľ verejnú mienku neovplyvnila. Podľa Adama Traczyka sa diskusia v súčasnosti odohráva skôr v symbolickej rovine, pretože každý chce byť za rast a rozvoj, a nie proti nemu. O tom, koľko bude projekt v konečnom dôsledku stáť a ako bude kompenzovaný obnoviteľnými zdrojmi energie, sa v širokých vrstvách spoločnosti ani v politike nediskutuje.

Zabezpečenie cien elektrickej energie na zabezpečenie financovania pre investorov

Zatiaľ nie je jasné, ako sa bude vyvíjať verejná mienka, ak jadrová energia povedie k vyšším cenám elektrickej energie. Takisto je ťažké predpovedať, ako sa bude vyvíjať cena elektrickej energie do roku 2040 – teda do roku, ktorý odborníci považujú za reálny termín spustenia jadrových elektrární. Zabezpečenie ceny by však mohlo byť jedným z mechanizmov, ako dosiahnuť ziskovosť jadrových elektrární a prilákať investorov.

Podľa poľského spravodajského portálu BiznesAlert.pl poľské ministerstvo pre klímu a životné prostredie potvrdilo, že má v úmysle použiť rozdielovú zmluvu, ktorá si vyžaduje súhlas Európskej komisie.

Pri rozdielových zmluvách sa stanovuje garantovaná cena, ktorú výrobca elektriny dostane za svoju elektrinu. Tieto zmluvy sa často uzatvárajú so štátom. V tomto prípade sa elektrina predáva na burze s elektrinou bez toho, aby bola energetická spoločnosť vystavená trhovému riziku. Ak je trhová cena, za ktorú sa elektrina predáva, nižšia ako garantovaná cena, štát doplatí rozdiel, aby výrobca neutrpel stratu – čím sa projekt stáva atraktívnejším aj pre investorov.

Rozdielové zmluvy

Ak sa však elektrina predáva za vyššiu cenu, ako je zmluvne dohodnutá realizačná cena, rozdiel sa musí vrátiť štátu. Výrobca elektriny teda nikdy nezíska viac peňazí, ako je zmluvne dohodnuté, ale ani menej.

„Veľmi čerstvý príklad máme v Českej republike. Európska komisia práve povolila uzatvorenie rozdielovej zmluvy na túto energiu. Predpokladám, že skutočná diskusia sa začne aj v Poľsku, len čo ľudia pochopia, koľko bude reálne táto energia stáť,“ hovorí Monika Morawiecka.

Podľa Jensa Weibezahna, odborného asistenta na Kodanskej škole energetickej infraštruktúry (CSEI), rozdielové zmluvy obsahujú aj peniaze daňových poplatníkov alebo peniaze, ktoré v určitej forme pochádzajú od odberateľov elektriny, v závislosti od návrhu zmluvy. Má pochybnosti, či sa tieto peniaze investujú rozumne.

„Používajú sa na dotovanie technológie, ktorá je príliš drahá. Stačí sa pozrieť na vývoj nákladov v posledných rokoch a desaťročiach, nemá to ekonomický zmysel,“ vysvetľuje.

Treba si tiež uvedomiť, že rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie, elektrických sietí a systémov skladovania si vyžaduje kapitál, ktorý sa v dôsledku rastu úrokových sadzieb stal ešte drahším. „Musíme sa uistiť, že kapitál použijeme tam, kde prinesie najväčší úžitok, a podľa môjho názoru to zrovna nie je jadrová energia,“ uviedol.

“Nenahraditeľná” jadrová energia

Náklady však nie sú jediným problémom poľskej jadrovej energetiky. Odborníci sa zhodujú, že v oblasti personálu, skúseností a odborných znalostí je stále čo doháňať. Koniec koncov, ide vôbec o prvú poľskú jadrovú elektráreň. Odborníci tiež poukazujú na stále silný poľský Uhoľný odborový zväz, s ktorým sa vláda snaží uzavrieť mier. V poľskom uhoľnom sektore totiž pracuje približne 80 000 ľudí.

Obyvatelia, vláda a mnohí odborníci sa zhodujú: Poľsko potrebuje jadrovú energiu, aby sa mohlo odkloniť od uhlia. Existujú však aj iné názory: „Do roku 2030 budeme v Poľsku vyrábať aspoň polovicu energie z obnoviteľných zdrojov,“ hovorí Monika Morawiecka. Myslí tým solárnu a veternú energiu, ako aj veternú energiu na mori, z ktorej sa má do roku 2030 nainštalovať 6 gigawattov. „Som presvedčená, že sa zaobídeme bez jadrovej energie. Jadrovú energiu presadzujú ľudia, ktorí nechápu, ako bude vyzerať energetický systém budúcnosti a ako môže fungovať bez výroby základného zaťaženia,“ uviedla.

V skutočnosti ide takmer o národnú hrdosť. Mottom je: ‚Sme silný, hrdý národ, ktorý potrebuje jadrovú energiu, ktorú nám potom nikto nemôže vziať‘.

Spoľahlivý zdroj energie

V Poľsku chcú mať ľudia spoľahlivý zdroj energie, ktorý nie je závislý od dovozu z iných krajín. „To je samozrejme trochu zavádzajúce, pretože budeme závislí od toho, kto nám dodá jadrové palivo,“ uviedla.

Jens Weibezahn je tiež toho názoru, že krajina nemusí byť nevyhnutne závislá od jadrovej energie. Poľsko má okrem iného prístup k Baltskému moru, a teda aj možnosti na väčšie využívanie veternej energie na mori. Zároveň existujú kapacity pre fotovoltaiku a veternú energiu na pevnine. Z technického hľadiska nie je sebestačnosť v oblasti obnoviteľných zdrojov energie problémom.

„Žijeme v európskom systéme, v ktorom môžeme dovážať elektrinu odkiaľkoľvek, kde sa vyrába najlacnejšie. V tejto sieti a so všetkými možnosťami, ktoré Poľsko má, by určite nebol problém zásobovať sa bez jadrovej energie alebo s jadrovou energiou, ktorá je už k dispozícii v iných európskych krajinách,“ uzavrel.

Poľsko chce mať vlastné reaktory, to je fakt. Výstavba sa má začať v roku 2026. Jadrová energia a obnoviteľné zdroje energie sa v zásade nevylučujú, ale kapitál je obmedzený. Podstatné je, že v technológiách sú obrovské rozdiely, ale cieľ je rovnaký: Klimatická neutralita. Poľsko, podobne ako všetky ostatné krajiny EÚ, to chce dosiahnuť, ale keďže uhlie v súčasnosti tvorí takmer dve tretiny elektrickej energie, má pred sebou ešte dlhú cestu – či už ide o jadrovú energiu alebo nie.

Prečítajte si tiež :

• Príprava na najhoršie? Poľská centrálna banka skupuje zlato
• Otvorený list: Zuckerberg tvrdí, že Bidenovi úradníci “tlačili” na to, aby cenzurovali obsah súvisiaci s COVID-19