Plány Poľska v oblasti jadrovej energetiky

❚❚

Bratislava 28. augusta 2024 (HSP/ Focus/ Foto: Pixabay)

 

Poľsko sa zameralo na jadrovú energiu ako alternatívu za uhlie a plánuje postaviť najmenej dve jadrové elektrárne. Náklady však rastú a výstavba sa odkladá. Prvý reaktor by mal byť spustený v roku 2040, teda o jedenásť rokov neskôr, ako sa plánovalo. Nevyriešenou otázkou, ktorá stojí pred východnou Európou, zostáva, odkiaľ na to vziať peniaze. Na tému sa bližšie pozrela redakcia Focus

jadrová elektráreň
Ilustračné foto

Vo východnej Európe krajiny ako Rumunsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko, ktoré zdedili najmä jadrové elektrárne zo 70. a 80. rokov minulého storočia, stavajú alebo plánujú výstavbu nových jadrových reaktorov. Dôvodom je požiadavka EÚ, aby jej členské štáty dekarbonizovali svoje dodávky energie, a preto sa mnohé východoeurópske krajiny napriek obrovským nákladom spoliehajú na jadrovú energiu. Patrí medzi ne aj Poľsko, kde uhlie stále tvorí takmer dve tretiny elektrickej energie.

.

Podľa údajov spravodajskej agentúry Bloomberg chcú východoeurópske krajiny postaviť najmenej tucet nových jadrových reaktorov, ktoré by mohli stáť spolu približne 130 miliárd eur. Takáto suma nie je pri výstavbe viacerých nových elektrární a reaktorov ničím výnimočným. Podľa aktuálnych odhadov bude len najnovšia elektráreň v Poľsku stáť približne 35 miliárd eur.

 

.

Spustenie prvého reaktora sa odkladá

Poľsko v súčasnosti plánuje postaviť šesť reaktorov s výkonom 6 až 9 gigawattov (GW). Oficiálny dokument bývalej vlády strany PiS z roku 2020 ešte hovoril o spustení prvého reaktora v roku 2033. Po oneskorení výstavby sa podľa súčasných odhadov považuje za reálne spustenie v roku 2040.

V minulom roku Poľsko vyrábalo približne 64 % elektrickej energie z uhlia a približne 8 % zo zemného plynu. Podľa poľského ministerstva pre hospodársky rozvoj a technológie by poľské jadrové elektrárne mali do roku 2043 pokryť približne 25 percent potreby elektrickej energie v krajine.

Stále však nie je jasné, koľko jadrových elektrární a reaktorov sa v Poľsku nakoniec postaví, kde a kedy presne sa postavia, a hlavne – ako sa budú financovať. Vo všeobecnosti je financovanie jadrovej energie pre príslušné krajiny vždy problémom.

 

Financovanie

Výstavba jadrových elektrární trvá dlho a náklady sú príliš drahé. Je to preto, že len vo veľmi málo prípadoch zostávajú náklady na takej úrovni, ako bol pôvodný plán. Tamas Pletser, analytik akciového výskumu v Erste Investment, sa špecializuje na otázky ropy, plynu a energetiky. V komentári pre Focus vysvetľuje, že je ťažké nájsť súkromných investorov pre dlhodobé projekty, ako sú jadrové elektrárne, ktoré majú časový horizont najmenej desať rokov.

.

„Riziko pre súkromných investorov pri takom dlhom investičnom období je príliš vysoké. Povedal by som, že dvoj- až trojnásobné prekročenie nákladov je skôr pravidlom ako výnimkou. Preto financovanie zvyčajne zabezpečuje skôr štát ako súkromný sektor,“ uviedol Pletser.

Štát však môže podporiť externé financovanie, napríklad poskytnutím štátnych záruk za úvery. To je však spojené s rizikami. Ak sa pôžička nedá splatiť, musí zasiahnuť štát.

Pletser vysvetľuje, že náklady sú takmer vždy vyššie v dôsledku dlhého investičného obdobia, inflácie a nepredvídaných výdavkov. Ako príklad uvádza maďarský projekt Paks II: Maďarsko plánuje dostavať dva reaktorové bloky k štyrom už prevádzkovaným blokom z 80. rokov. Pri plánovaní sa však nezohľadnila nízka hladina vody v Dunaji hlavne v letných mesiacoch. Rieka by tak mohla dosiahnuť vyššie teploty, ako sa plánovalo, a namiesto využívania Dunaja na chladenie by sa museli postaviť chladiace veže v hodnote ďalších dvoch miliárd eur.

Východoeurópske štáty vo všeobecnosti nemajú štandardizovanú koncepciu financovania. Najnovšie maďarské reaktory sú napríklad financované prostredníctvom hybridného modelu, čiastočne prostredníctvom štátnej energetickej spoločnosti a čiastočne prostredníctvom úverov od Ruska, ktorý pokrýva takmer 80 % finančných požiadaviek vo výške 12,5 miliardy eur.

Podľa poľského ministerstva klímy a životného prostredia bude financovanie v Poľsku pozostávať zo zmesi vlastného a dlhového kapitálu, pričom dlhové financovanie bude tvoriť „významnú časť“ štruktúry financovania projektu. Podľa odborníkov bude približne jednu tretinu nákladov znášať poľská vláda a približne 70 % inštitúcie, ako sú banky. Očakáva sa, že významný podiel na financovaní poskytne najmä americká štátna Exportno-importná banka (Exim).

.

 

Pomoc EÚ pri financovaní jadrovej energie

Pri takejto výške nákladov sa rýchlo ozývajú hlasné výzvy na pomoc EÚ. Podľa agentúry Bloomberg východoeurópske štáty čakajú na prijatie nového rozpočtu EÚ na budúci rok.

Odborníci však považujú za otázne, či EÚ poskytne priamu finančnú pomoc. „Niektorí dúfajú v pomoc EÚ, ale nemyslím si, že je to reálne,“ hovorí Monika Morawiecka, expertka pre strednú a východnú Európu z organizácie Regulatory Assistance Project.

Aj keď EÚ v súčasnosti kategorizuje jadrovú energiu ako ekologickú za určitých podmienok, medzi členskými štátmi stále existujú nezhody. Zatiaľ čo Francúzsko vyzýva na väčšiu podporu jadrovej technológie, Rakúsko je stále ostro proti. Podľa Moniky Morawieckej sa štáty viac-menej zhodujú v tom, že obnoviteľné zdroje energie sú nevyhnutnou a nenahraditeľnou technológiou. To však neplatí v prípade jadrovej energie.

Poľské ministerstvo pre klímu a životné prostredie na otázku uviedlo, že projekt nie je závislý od poskytnutia finančných prostriedkov EÚ.

 

Široká podpora poľského obyvateľstva

Jadrové plány vlády sa stretávajú so súhlasom poľského obyvateľstva. Podľa údajov portálu Statista bol podiel priaznivcov jadrovej energie v Poľsku v roku 2022 na úrovni 86 %, zatiaľ čo podľa prieskumu poľskej výskumnej agentúry CBOS z decembra 2022 to bolo 75 %. Podľa odborníkov väčšina občanov považuje jadrovú energiu za spoľahlivý zdroj, ktorý poskytuje elektrickú energiu bez ohľadu na počasie a zdôrazňuje potrebný odklon od výroby energie z uhlia.

Adam Traczyk, výskumník verejnej mienky z varšavského think-tanku s názvom Viac spoločného, tvrdí, že väčšina poľského obyvateľstva je za výstavbu jadrových elektrární. Nie však v takej miere ako za rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie. Obyvateľstvo si želá odklon od uhlia a plynu a prechod k veternej, solárnej a jadrovej energii.

Rozširovanie jadrovej energie znamená väčšiu nezávislosť a energetickú bezpečnosť spoločnosti. „Určitú úlohu tu zohráva aj snaha o veľkosť. Jadrovú energiu majú aj mnohé iné krajiny, tak prečo by malo Poľsko zaostávať,“ hovorí Adam Traczyk.

Podobný názor má aj Weronika Sikorska-Jankowska, ktorá žije neďaleko Gdanska, približne 100 kilometrov od miesta výstavby prvej jadrovej elektrárne. „Poľsko nevyhnutne potrebuje vlastnú jadrovú elektráreň, aby nebolo také závislé od iných krajín,“ hovorí. „Jadrová energia je efektívna a spoľahlivá a dnes môžete zaručiť bezpečnosť aj ekologickú neutralitu,“ dodáva.

.

Skutočnosť, že jadrová energia je drahý počin, zatiaľ verejnú mienku neovplyvnila. Podľa Adama Traczyka sa diskusia v súčasnosti odohráva skôr v symbolickej rovine, pretože každý chce byť za rast a rozvoj, a nie proti nemu. O tom, koľko bude projekt v konečnom dôsledku stáť a ako bude kompenzovaný obnoviteľnými zdrojmi energie, sa v širokých vrstvách spoločnosti ani v politike nediskutuje.

 

Zabezpečenie cien elektrickej energie na zabezpečenie financovania pre investorov

Zatiaľ nie je jasné, ako sa bude vyvíjať verejná mienka, ak jadrová energia povedie k vyšším cenám elektrickej energie. Takisto je ťažké predpovedať, ako sa bude vyvíjať cena elektrickej energie do roku 2040 – teda do roku, ktorý odborníci považujú za reálny termín spustenia jadrových elektrární. Zabezpečenie ceny by však mohlo byť jedným z mechanizmov, ako dosiahnuť ziskovosť jadrových elektrární a prilákať investorov.

Podľa poľského spravodajského portálu BiznesAlert.pl poľské ministerstvo pre klímu a životné prostredie potvrdilo, že má v úmysle použiť rozdielovú zmluvu, ktorá si vyžaduje súhlas Európskej komisie.

Pri rozdielových zmluvách sa stanovuje garantovaná cena, ktorú výrobca elektriny dostane za svoju elektrinu. Tieto zmluvy sa často uzatvárajú so štátom. V tomto prípade sa elektrina predáva na burze s elektrinou bez toho, aby bola energetická spoločnosť vystavená trhovému riziku. Ak je trhová cena, za ktorú sa elektrina predáva, nižšia ako garantovaná cena, štát doplatí rozdiel, aby výrobca neutrpel stratu – čím sa projekt stáva atraktívnejším aj pre investorov.

.

 

Rozdielové zmluvy

Ak sa však elektrina predáva za vyššiu cenu, ako je zmluvne dohodnutá realizačná cena, rozdiel sa musí vrátiť štátu. Výrobca elektriny teda nikdy nezíska viac peňazí, ako je zmluvne dohodnuté, ale ani menej.

„Veľmi čerstvý príklad máme v Českej republike. Európska komisia práve povolila uzatvorenie rozdielovej zmluvy na túto energiu. Predpokladám, že skutočná diskusia sa začne aj v Poľsku, len čo ľudia pochopia, koľko bude reálne táto energia stáť,“ hovorí Monika Morawiecka.

Podľa Jensa Weibezahna, odborného asistenta na Kodanskej škole energetickej infraštruktúry (CSEI), rozdielové zmluvy obsahujú aj peniaze daňových poplatníkov alebo peniaze, ktoré v určitej forme pochádzajú od odberateľov elektriny, v závislosti od návrhu zmluvy. Má pochybnosti, či sa tieto peniaze investujú rozumne.

„Používajú sa na dotovanie technológie, ktorá je príliš drahá. Stačí sa pozrieť na vývoj nákladov v posledných rokoch a desaťročiach, nemá to ekonomický zmysel,“ vysvetľuje.

.

Treba si tiež uvedomiť, že rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie, elektrických sietí a systémov skladovania si vyžaduje kapitál, ktorý sa v dôsledku rastu úrokových sadzieb stal ešte drahším. „Musíme sa uistiť, že kapitál použijeme tam, kde prinesie najväčší úžitok, a podľa môjho názoru to zrovna nie je jadrová energia,“ uviedol.

 

“Nenahraditeľná” jadrová energia

Náklady však nie sú jediným problémom poľskej jadrovej energetiky. Odborníci sa zhodujú, že v oblasti personálu, skúseností a odborných znalostí je stále čo doháňať. Koniec koncov, ide vôbec o prvú poľskú jadrovú elektráreň. Odborníci tiež poukazujú na stále silný poľský Uhoľný odborový zväz, s ktorým sa vláda snaží uzavrieť mier. V poľskom uhoľnom sektore totiž pracuje približne 80 000 ľudí.

Obyvatelia, vláda a mnohí odborníci sa zhodujú: Poľsko potrebuje jadrovú energiu, aby sa mohlo odkloniť od uhlia. Existujú však aj iné názory: „Do roku 2030 budeme v Poľsku vyrábať aspoň polovicu energie z obnoviteľných zdrojov,“ hovorí Monika Morawiecka. Myslí tým solárnu a veternú energiu, ako aj veternú energiu na mori, z ktorej sa má do roku 2030 nainštalovať 6 gigawattov. „Som presvedčená, že sa zaobídeme bez jadrovej energie. Jadrovú energiu presadzujú ľudia, ktorí nechápu, ako bude vyzerať energetický systém budúcnosti a ako môže fungovať bez výroby základného zaťaženia,“ uviedla.

V skutočnosti ide takmer o národnú hrdosť. Mottom je: ‚Sme silný, hrdý národ, ktorý potrebuje jadrovú energiu, ktorú nám potom nikto nemôže vziať‘.

 

Spoľahlivý zdroj energie

V Poľsku chcú mať ľudia spoľahlivý zdroj energie, ktorý nie je závislý od dovozu z iných krajín. „To je samozrejme trochu zavádzajúce, pretože budeme závislí od toho, kto nám dodá jadrové palivo,“ uviedla.

.

Jens Weibezahn je tiež toho názoru, že krajina nemusí byť nevyhnutne závislá od jadrovej energie. Poľsko má okrem iného prístup k Baltskému moru, a teda aj možnosti na väčšie využívanie veternej energie na mori. Zároveň existujú kapacity pre fotovoltaiku a veternú energiu na pevnine. Z technického hľadiska nie je sebestačnosť v oblasti obnoviteľných zdrojov energie problémom.

„Žijeme v európskom systéme, v ktorom môžeme dovážať elektrinu odkiaľkoľvek, kde sa vyrába najlacnejšie. V tejto sieti a so všetkými možnosťami, ktoré Poľsko má, by určite nebol problém zásobovať sa bez jadrovej energie alebo s jadrovou energiou, ktorá je už k dispozícii v iných európskych krajinách,“ uzavrel.

Poľsko chce mať vlastné reaktory, to je fakt. Výstavba sa má začať v roku 2026. Jadrová energia a obnoviteľné zdroje energie sa v zásade nevylučujú, ale kapitál je obmedzený. Podstatné je, že v technológiách sú obrovské rozdiely, ale cieľ je rovnaký: Klimatická neutralita. Poľsko, podobne ako všetky ostatné krajiny EÚ, to chce dosiahnuť, ale keďže uhlie v súčasnosti tvorí takmer dve tretiny elektrickej energie, má pred sebou ešte dlhú cestu – či už ide o jadrovú energiu alebo nie.

Prečítajte si tiež :

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.
.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.




NAŽIVO

16:57

Predseda Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl v pondelok vyzval spolkového prezidenta Alexandra Van der Bellena, aby ho ako lídra víťaznej strany v septembrových voľbách poveril zostavením vlády. Apeloval tiež na doteraz vládnucich ľudovcov (ÖVP), aby neblokovali koaličné rokovania. TASR o tom informuje na základe správ agentúr APA a DPA.

Doterajší kancelár a líder ÖVP Karl Nehammer spoluprácu s FPÖ vylúčil, pokiaľ ju bude viesť Kickl.

Herbert Kickl
Na snímke líder opozičnej krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbert Kickl (uprostred) sa raduje s podporovateľmi vo Viedni po uzatvorení volebných miestností po parlamentných voľbách v Rakúsku
16:56

Taliansky najvyšší súd v pondelok zrušil oslobodzujúci rozsudok pre 23 ľudí obvinených svojho času z prijatia úplatkov od nebohého premiéra Silvia Berlusconiho za krivé výpovede v kauze prostitúcie za účasti neplnoletých osôb. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správu agentúry Reuters.

Toto rozhodnutie najvyššieho súdu v praxi znamená, že aj keď Berlusconi zomrel, jedna z najznámejších káuz, ktorá sa spája s jeho menom a jeho extravagantnou minulosťou, bude pokračovať.

16:55

Nigéria nakúpi 24 cvičných prúdových vojenských lietadiel M-346 a desať vrtuľníkov AW-109 od talianskej zbrojárskej firmy Leonardo. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Nigéria okrem toho ešte očakáva dodávku bezpilotných lietadiel I lung II. čínskej výroby.

16:00

Ruský prokurátor požiadal v pondelok o vyše trojročný väzenský trest pre francúzskeho vedca Laurenta Vinatiera, ktorý je obvinený z porušenia ruského zákona o tzv. zahraničných agentoch. Verdikt sa očakáva už v priebehu popoludnia, uvádza agentúra Reuters odvolávajúca sa na ruské médiá.

Francúzsko tvrdí, že Vinatiera v Rusku “svojvoľne zadržali”, a vyzvalo na jeho okamžité prepustenie.

15:59

Maďarsko by odložilo rozhodnutie o harmonograme sankcií Európskej únie voči Rusku na obdobie po prezidentských voľbách v USA a v tomto čase by vetovalo aj pôžičku EÚ 50 miliárd dolárov pre Ukrajinu. S odvolaním sa na týždenník Politico to uviedol v pondelok server atv.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Maďarský premiér Viktor Orbán vytrvalo odmieta predlžovanie sankcií voči Rusku a bráni poskytovaniu nových pôžičiek Ukrajine prostredníctvom zmrazených ruských aktív, píše Politico.

15:57

Muž obžalovaný zo založenia najväčšieho požiaru v novodobej českej histórii v pondelok pred súdom opäť odmietol, že by v roku 2022 České Švajčiarsko zapálil. Vinu priznal iba v prípade niekoľkých menších požiarov. Podľa odborníkov je muž schopný chápať zmysel súdneho konania, ktoré bolo pre jeho zdravotný stav v máji odložené na neurčito. Na základe stanice ČT24 a servera iDNES.cz o tom informuje spravodajkyňa TASR.

15:49

Švajčiarsky tenista Dominic Stephan Stricker postúpil do 2. kola na turnaji ATP v Štokholme. S Američanom Aleksandarom Kovacevicom si poradil v troch setoch 6:4, 5:7 a 6:4.

15:40

Časť mimovládnych organizácii by mala byť oslobodená od novej transakčnej dane, ktorú začnú platiť právnické osoby na Slovensku od apríla budúceho roka. Na konkrétnej legislatívnej zmene sa už pracuje, potvrdili po pondelkovom rokovaní tripartity minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) a minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).

15:39

Ministerstvo dopravy (MD)SR plánuje spojiť Bratislavu a Košice leteckou linkou. Rezort aktuálne pripravuje podmienky na vyhlásenie verejnej súťaže na leteckého dopravcu. Cieľom ministerstva je, aby sa medzi Bratislavou a Košicami začalo lietať koncom marca alebo začiatkom apríla 2025. V pondelok o tom informovala hovorkyňa MD Petra Poláčiková.

15:36

Šéf automobilovej skupiny Stellantis Carlos Tavares nevylučuje rušenie závodov vzhľadom na slabé predaje a konkurenciu z Číny. TASR o tom informuje na základe správ agentúry DPA.

K plánovaným sankčným clám Európskej únie (EÚ) na čínske elektromobily Tavares uviedol, že Čína by takéto prekážky dokázala obísť investovaním do tovární v Európe.

Carlos Tavares
Na snímke generálny riaditeľ automobilovej skupiny Stellantis Carlos Tavares
15:32

Pohľady na návrh štátneho rozpočtu v rámci tripartity sú veľmi protichodné. Vláda plánuje v budúcnosti komunikovať viac so sociálnymi partnermi. Uviedol to v pondelok minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) po rokovaní tripartity.

15:28

Taiwanský výrobca polovodičov Taiwan Semiconductor Manufacturing Co (TSMC) plánuje viac závodov v Európe so zameraním na trh s čipmi umelej inteligencie (AI). Uviedol to v pondelok taiwanský minister pre vedu a technológiu Wu Čcheng-wen. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

14:34

Spolupráca medzi Ruskom a Čínou vo vojenskej oblasti je dôležitým faktorom pri udržiavaní globálnej a regionálnej stability, Moskva očakáva úzku a plodnú interakciu, povedal Belousov.

13:26

Najmenej traja pakistanskí policajti zahynuli v pondelok počas útoku islamistických militantov na okresné policajné veliteľstvo v okrese Bannu v provincii Chajbar Paštúnchwá na severe krajiny.

Zobraziť všetky
.

NAJČÍTANEJŠIE










.

NAJNOVŠIE










NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

.

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na leteckej snímke pohľad na jazero v tvare srdca v Rodgau neďaleko Frankfurtu nad Mohanom

Autor: TASR/AP-Michael Probst

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

.

Video

.

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Milan Šupa

René Pavlík

Andrej Valihora

Branislav Čech

Peter Lipták

.
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali