Národná banka Poľska (NBP) nakúpila približne 19 ton drahého kovu a v druhom štvrťroku 2024 sa tak spolu s Indiou stala najväčším nákupcom zlata medzi svetovými centrálnymi bankami.

Prezident NBP Adam Glapinski začiatkom tohto roka tiež uviedol, že centrálna banka plánuje zabezpečiť, aby zlato tvorilo až 20 % jej rezerv. V súčasnosti tvorí zlato približne 14,7 % rezerv NBP.

Grzegorv Dróżdż, trhový analytik finančnej a investičnej spoločnosti Conotoxia, povedal: „Na konci druhého štvrťroka tohto roka poľské zlaté rezervy vzrástli na 377,4 tony. Tempo skupovania zlata, ktoré sa od apríla tohto roka nachádza najmä v Bank of England, predbehlo dokonca aj najväčšie svetové ekonomiky.“

V druhom štvrťroku tohto roka cena zlata prekročila rekordnú úroveň 2 500 USD (2 249,26 €) za uncu. To vyvolalo ďalšie špekulácie o tom, či môže byť zlato práve teraz dobrou investíciou a prečo sa centrálne banky v poslednom čase usilujú o posilnenie rezerv tohto drahého kovu.

Prečo centrálne banky skupujú viac zlata?

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa centrálne banky v poslednom čase viac zásobujú zlatom, je možnosť dostatočne diverzifikovať svoje rezervy na ochranu pred makroekonomickou neistotou a geopolitickými otrasmi.

V súvislosti s hospodárskou a geopolitickou nestabilitou, keď môže dôjsť k výkyvom výmenných kurzov a iných aktív, sa totiž zlato považuje za bezpečné aktívum a zároveň za ochranu pred infláciou.

Relatívne stabilná hodnota zlata počas krízových období, ako aj jeho vlastnosť zabezpečenia krytia proti inflácii sú faktormi, pre ktoré si centrálne banky tento kov vyberajú.

Zlato je tiež účinným spôsobom diverzifikácie portfólií centrálnych bánk a považuje sa za vysoko likvidné, bez rizika znehodnotenia. Cena zlata je tiež menej ovplyvnená politickým vplyvom a možno ho použiť ako cenný kolaterál(nástroj na zábezpeku) a politický nástroj.

V niektorých prípadoch môže zlato pomôcť aj tým krajinám, ktoré čelia medzinárodným sankciám, aby sa im vyhli(ako napríklad Rusko). To zase motivuje tieto krajiny, aby nakupovali viac zlata a používali ho na udržanie svojej likvidity v prípade, že iné spôsoby financovania sú zablokované alebo ťažko dostupné.

Centrálne banky nakupujú viac zlata aj preto, aby pomohli svojim krajinám znížiť závislosť od globálne dominantných mien, ako je napríklad americký dolár

Podľa organizácie World Gold Council (medzinárodné obchodné združenie pre zlato) dopyt centrálnych bánk po zlate dosiahol v druhom štvrťroku tohto roka 183 ton. V medziročnom porovnaní išlo o 6 % nárast, ale v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom to je pokles o 39 %.
Čistý nákup v prvom polroku tiež dosiahol 483 ton, čo bolo o 5 % viac ako v rovnakom období minulého roka.

„V druhom štvrťroku 2024 globálny dopyt po zlate bez mimoburzových investícií medziročne klesol o 6 % na 929 ton. Pokles je spôsobený najmä 19 % znížením spotreby šperkov v reakcii na rekordne vysoké ceny tohto kráľovského kovu,“ vysvetlil trhový analytik Grzegorv Dróżdż.

„Vrátane mimoburzových investícií sa však celkový dopyt po zlate medziročne zvýšil o 4 % a dosiahol 1 258 ton, čo je najvyššia úroveň od roku 2000. Veľkú časť tohto dopytu vytvorili centrálne banky, ktoré zvýšili svoje nákupy o 6 % , teda o 183 ton, najmä za účelom ochrany a diverzifikácie svojich portfólií,“ povedal.

Viaceré banky skupujú zlato

Okrem Národnej banky Poľska a Reserve Bank of India pokračuje vo veľkom nákupe zlata aj Centrálna banka Turecka, ktorá v druhom štvrťroku pridala do svojich rezerv 15 ton. Vďaka tomuto množstvu turecká centrálna banka v tomto roku (doteraz ) nakúpila 45 ton zlata.

Významné množstvo zlata nakúpili v druhom štvrťroku aj centrálne banky Jordánska, Kataru, Ruska, Uzbekistanu, Kirgizska, Iraku a Českej republiky. Na druhej strane Čínska ľudová banka (People’s Bank of China – PBoC) v druhom štvrťroku výrazne spomalila svoj trend nákupu zlata.

V Poľsku sa dopyt po zlate prudko zvýšil v dôsledku pandémie COVID-19 a kvôli prebiehajúcej vojne u susedov na Ukrajine. Viacerí investori sa tiež obávajú, že ruská invázia na Ukrajine sa môže preniesť aj do Poľska, a chcú sa na takýto scenár pripraviť väčšími investíciami do tohto drahého kovu.

V iných častiach sveta ľudí k zlatu viac priťahuje aj pretrvávajúca vysoká inflácia, pričom tento trend prehlbujú aj ďalšie geopolitické šoky – napríklad vojna medzi Ruskom a Ukrajinou ale aj Izraleom a hnutím Hamas v pásme Gazy.

Národná banka Poľska okrem investícií do zlata odhalila, že investuje aj do zahraničných akcií a podnikových dlhopisov pomocou fondov obchodovaných na burze (ETF), čo je ďalší spôsob diverzifikácie jej rezerv.

Aké faktory ovplyvňujú trh so zlatom?

Na trh so zlatom vplýva niekoľko faktorov, a to okrem iného pohyb amerického dolára, reálna a očakávaná miera inflácie a dopyt po zlatých šperkoch. Významný vplyv na ceny tohto kovu môžu mať aj nákupy zlata centrálnymi bankami.

Hoci v menšej miere, na ceny môže mať vplyv aj samotná ťažba zlata. Ceny zlata môžu stúpať, ak ťažobné spoločnosti musia vynaložiť väčšie náklady na výrobu, napríklad na hĺbenie baní, alebo ak čelia iným problémom, ako sú napríklad štrajky zamestnancov, environmentálne protesty, neočakávané prírodné pohromy alebo meniace sa klimatické podmienky.

V súčasnosti väčšina svetovej produkcie zlata pochádza z Číny, Austrálie, Ruska, Kanady a Spojených štátov.

Dróżdż dodal: „Trh so zlatom, podobne ako mnohé iné trhy, je poháňaný dvoma silami: dopytom a ponukou. V posledných niekoľkých štvrťrokoch sa prejavil najmä nárast dopytu.“

„Okrem toho pokračujúce slabnutie sily dolára môže naznačovať, že zlato by mohlo v najbližšom období prekonať výkonnosť iných kľúčových aktív. Základný scenár spoločnosti Conotoxia predpokladá, že dynamika cien zlata by sa mohla do konca roka spomaliť s možnou korekciou, ale pravdepodobne zostane nad úrovňou 2 500 USD za uncu,“ zakončil.

Prečítajte si tiež :

• Čo sa za tým skrýva? Singapur otvoril obrovský trezor na zlato
• Ku kritikom navrhovaných zmien v zálohovom systéme sa pridala aj SPPK