Plán brexitu premiérky Theresy Mayovej ponižujúco stroskotal. Čo teraz čaká Britániu a EÚ?

Londýn 19. januára 2019 (HSP/Foto: TASR/AP-©UK Parliament /Mark Duffy via AP)

Napriek tomu, že Theresa Mayová najnovšie čelila hlasovaniu o vyslovení nedôvery, nemalo by ju to zosadiť z najsilnejšej politickej pozície vo Veľkej Británii. Peter Harris, ktorý je odborným asistentom politických vied na Štátnej univerzite v Colorade, na portáli National Interest v článku s názvom “Mayday: The Prime Minister’s Brexit Plan Has Crashed” reaguje na posledné politické dianie vo Veľkej Británii

Londýnom sa nedávno ozývalo heslo „síce pri moci, ale bezmocne“.  No ani toto uštipačné vyjadrenie na adresu premiérky Theresy Mayovej dostatočne výstižne nezachycuje nedávnu situáciu, kedy poslanci Dolnej snemovne parlamentu odmietli ňou navrhnutú dohodu o vystúpení Británie z Európskej únie, a to počtom 230 poslaneckých hlasov. Ide o najzdrvujúcejšiu vládnu porážku v priebehu posledného storočia. Prehra bola ponižujúca najmä z dôvodu, že proti tejto dohode hlasovalo aj 118 (viac ako tretina) poslancov z radov Mayovej Konzervatívnej strany.

Za normálnych okolností by premiérka o svoj post prišla. No nakoľko tu nejde o štandardnú situáciu, zdá sa, že Mayová vo svojom úrade ešte určitý čas ostane. Jedným z dôvodov je pravidlo Konzervatívnej strany, že politickí predstavitelia môžu čeliť svojmu odvolávaniu iba raz za obdobie jedného roka. A pripomeňme si, že Mayovej sa podarilo tento pokus odvrátiť len pred mesiacom. Druhým dôvodom je fakt, že konzervatívci stratili možnosť nahradiť ju efektívnejším kandidátom.

Ďalším spôsobom, ako zosadiť premiérku zo svojho postu, bolo vysloviť jej nedôveru v Dolnej komore parlamentu. Mayová sa podrobila tomuto testu a napriek porážke si predsa len naďalej zabezpečila pozíciu premiérky. Dôvodom je, že aj tí najkritickejší konzervatívni zákonodarcovia uprednostňujú vedenie Theresy Mayovej pred lídrom labouristov Jeremym Corbynom. To isté platí pre severoírsku Demokratickú unionistickú stranu, podporujúcu Mayovej vládu od júna 2017 (aj tá však hlasovala proti nej).

A tak sa stalo, že premiérka utrpela najväčšiu vládnu porážku v novodobých dejinách. Jej plán, ktorý bol pošliapaný  poslancami z celého politického spektra, sa dá pokladať pravdepodobne za najdôležitejšiu otázku, ktorú krajina riešila od čias druhej svetovej vojny. Premiérka má teda naďalej formálnu podporu Dolnej komory parlamentu, takže je to práve ona, ktorej úlohou je pomôcť vystúpiť Británii z EÚ. Ide o skutočne absurdnú situáciu. Hýbe sa tak bezvládne vpred postrádajúc akúkoľvek autoritu, dôveryhodnosť, dôveru a rešpekt.

Nakoľko Theresa Mayová vo svojom úrade ešte určitú dobu ostane, mala by navštíviť Brusel s cieľom prediskutovať ďalšie kroky so svojimi partnermi v Európskej únii. Po tom, ako sa všetok rozvírený prach znova usadí, Británia a EÚ by mali opätovne zasadnúť za rokovací stôl a sfinalizovať dohodu o brexite. Mayovej cieľom je prinútiť EÚ k značným ústupkom, vypracovanými ľuďmi z Westminsteru. Avšak všetko nasvedčuje tomu, že vyjednávači Európskej únie nepoľavia v rámci dohody o vystúpení na zásadách, na ktorých už dlhé roky počas negociácií trvali.

Čo bude teda ďalej nasledovať?

Dalo by sa predpokladať, že Mayová sa pokúsi požiadať Európsku úniu o predĺženie dvojročného termínu na uzavretie dohody o brexite, ktorá by mala uplynúť v marci. Navyše, na verejnosť prenikajú hlasy, že ani Brusel na takýto záver nie je dostatočne pripravený. Zdá sa, že to dáva zmysel, veď dva mesiace je príliš krátky čas na to, aby britskí predstavitelia našli nejaké spoločné stanovisko. A popri tom by si to vyžadovalo ešte toľko času. No položme si otázku, na čo konkrétne je ten čas potrebný?

Európska únia sa predsa vyjadrila už dostatočne jednoznačne, že nemá záujem o zrevidovanie momentálnej dohody o vystúpení Británie z Európskej únie. To znamená, že by žiadny čas navyše tomuto procesu nepomohol. Na druhej strane, vzhľadom na výsledok nedávneho hlasovania proti tejto dohode je taktiež otázne, či by vôbec nejaký čas navyše mohol ovplyvniť mienku skeptických britských poslancov.

Extrémnejšou možnosťou by bolo zrušenie brexitu ako takého. Išlo by o zdanlivo jednoduchý proces, keďže Európsky súdny dvor už schválil, že tento krok by bol plne v kompetencii britskej vlády. Výhoda uvedenej možnosti spočíva v tom, že je výlučne v réžii Británie, t.j. nespadá pod schvaľovací proces Európskej únie. Treba dodať, že tento krok, ak by k nemu došlo, by zdvihol vlnu nevôle v radoch konzervatívcov, ak nie v celej krajine. (Táto „jadrová hrozba“ by však mohla vystrašiť poslancov podporujúcich brexit natoľko, aby schválili Mayovej návrh dohody.)

Po tretie, premiérka by mohla požiadať parlament o vzdanie sa kontroly nad brexitom a presunúť týmto spôsobom rozhodovacie právomoci na samotných voličov. Stať by sa tak mohlo za predpokladu konania nových parlamentných volieb (dúfajúc, že novovzniknuté zloženie zákonodarného zboru bude schopné nájsť nejaké východiskové riešenie) alebo za predpokladu vyhlásenia druhého referenda (takzvaného „ľudového hlasovania“). Obidve tieto možnosti sú mechanizmom, ktorým by sa dali preniesť rozhodovacie právomoci na samotných voličov.

Zdá sa však, že momentálne by sa nenašla pre druhé referendum v parlamente väčšinová podpora. Nevyhnutnosťou by bola predovšetkým zdĺhavá diskusia o tom, ako koncipovať otázku, ktorú by bolo vhodné položiť voličom. O to menšia pravdepodobnosť je, že dve tretiny poslancov (čo je zákonom pevne stanovená hranica) by schválili termín nových parlamentných volieb. Pokým by ich členovia Labouristickej strany uvítali, to isté by sa nedalo povedať o konzervatívcoch a Demokratickej unionistickej strane, ktorí by v súčasnej situácii z obavy o stratu svojich pozícií značne znervózneli.

To vedie k štvrtej možnosti, že Británia sa rozlúči s Európskou úniou bez toho, aby sa akokoľvek zmiernili následky tohto úderu. Ide v podstate o reálnu možnosť, ktorá nastane automaticky 29. marca, pokiaľ parlament neprijme potrebnú právnu legislatívu na jej zabránenie. Prevažná väčšina poslancov prirovnáva tento “tvrdý brexit” k ekonomickému Armagedonu. Domnievajú sa, že by viedol k chaosu na vstupe do Británie, k neistote v dodávkach tovarov (vrátane potravín a liekov) a k celému radu nákladných právnych otázok. Ale ako mala možnosť premiérka včera zistiť, získanie parlamentnej väčšiny v prospech akéhokoľvek alternatívneho plánu nebude vôbec jednoduchá úloha. Tvrdý brexit sa teda stáva skutočnou realitou.

Problémom je, že túto chaotickú možnosť pripúšťa aj časť poslancov parlamentu, a to prevažne konzervatívcov a pravdepodobne aj členovia Demokratickej unionistickej strany, či malá skupina labouristov. Prioritou týchto prívržencov tvrdého brexitu je vystúpenie Británie z EÚ, a to bez ohľadu na akékoľvek jeho dôsledky. Napriek tomu, že ich je stále relatívne málo, táto skupina je dostatočne veľká na to, aby mohla účinne vetovať všetko, čo navrhne premiérka. Pokiaľ sa samozrejme nedohodne s  opozičnou labouristickou stranou. No zatiaľ nebolo vyvinuté významnejšie úsilie o vybudovanie spoločného premostenia medzi oboma stranami.

Avšak máme k dispozícií ešte aj piatu možnosť, a tou by bolo schválenie Mayovej dohody o brexite na druhý pokus. Akokoľvek sa to zdá momentálne nereálne, a to hlavne vzhľadom na nedávnu porážku premiérky v Dolnej snemovni parlamentu, v tomto prípade by muselo až 116 poslancov parlamentu v ďalšom hlasovaní zmeniť svoj názor.

Reálne sa to udiať môže, pokiaľ by si dostatočné množstvo poslancov uvedomilo nasledovné dva extrémne prípady: zrušenie brexitu alebo brexit bez akejkoľvek dohody. Na jednej strane by buď museli prívrženci tvrdého brexitu akceptovať Mayovej aktuálnu podobu dohody s cieľom zabezpečiť aspoň nejakú formu odchodu z únie, alebo by bola druhá skupina (labouristov) ochotná dať sa presvedčiť a podporiť túto dohodu s cieľom odvrátiť tvrdý bezdohodový rozpad únie.

V súčasnej situácii nie je možné predpokladať, ktorá z uvedených možností zvíťazí. Pokiaľ to vôbec niektorá z nich bude. Žiadna z variant totiž nemá väčšinovú podporu či v britskom parlamente alebo v krajine ako takej. A žiadna z nich nie je bezbolestná. No napriek tomu sú poslanci nútení zvoliť si jednu z týchto komplikovaných ponúk. Momentálne majú veru nezávideniahodné možnosti výberu. Jediná skutočnosť, ktorá je istá už teraz, je termín. Tým je práve 29. marec. Do tejto doby musia britskí lídri predstúpiť na verejnosť s jednotným stanoviskom. Teraz sa už nestačí vyjadriť, čo by nechceli. Musia vedieť, čo presne chcú.