Po skončení samitu venoval pár slov aj tejto správe predseda Európskej rady Charles Michel:
„Počas tohto zasadnutia sme si uvedomili, že je dôležité rozvíjať sa a rásť. Takisto je dôležité starať sa o naše MSP a zabezpečiť, aby sme dosiahli správnu kombináciu, správnu rovnováhu, pretože úloha MSP a ich prístup na jednotný trh je jednoznačne základným strategickým cieľom, s ktorým sa všetci stotožňujeme. Hlavnou témou, a to by som chcel zdôrazniť, sú však investície, investičná stratégia. „Únia úspor a investícií“: tieto slová použil vo svoje správe Enrico Letta.“
„Čelíme mimoriadnym výzvam: zmena klímy, digitálna revolúcia a transformácia nášho sociálno-ekonomického modelu, vedomie toho, že musíme viac investovať do bezpečnosti a obrany, a navyše ešte aj demografická výzva. Investície, energetická únia, posilnenie regulačného prístupu založeného na kvalite – zníženie administratívnej záťaže, oslobodenie podnikov a uvoľnenie iniciatív: to sú všetko nesmierne dôležité piliere tohto rámca.“
Nakoľko tento dokument predznamenáva ďalšie smerovanie únie, obsahuje aj cestovné mapy na najbližšie roky, urobili sme hĺbkovú analýzu dokumentu. Prinesieme vám ju postupne v niekoľkých dieloch.
Štruktúra správy – a komplexná vízia pre budúcnosť jednotného trhu
Správa obsahuje konkrétne návrhy, ktoré majú prispieť k diskusii o budúcnosti jednotného trhu. Je rozdelená do dvoch častí: v prvej časti je načrtnutá politická vízia založená na cestách autora a kolektívnych úvahách, zatiaľ čo v druhej časti sú uvedené praktické politické odporúčania a v šiestich kapitolách sa skúmajú technické aspekty:
V prvom z nich, “Piata sloboda na posilnenie výskumu, inovácií a vzdelávania na jednotnom trhu”, sa navrhuje zavedenie “piatej slobody” zameranej na výskum, inovácie, znalosti a vzdelávanie s cieľom posilniť inovačné schopnosti jednotného trhu v novom globálnom prostredí.
V druhom dokumente “Jednotný trh na financovanie strategických cieľov” sa kladie dôraz na inovačné mechanizmy v rámci jednotného trhu na mobilizáciu súkromných a verejných zdrojov a ich nasmerovanie na preklenutie súčasných investičných medzier a financovanie našich spoločných kľúčových cieľov.
Jednotný trh musí podporovať aj rozširovanie a rast európskych spoločností. Tretia kapitola s názvom “Jednotný trh pre veľké podniky: na rozsahu záleží” sa týmto otázkam venuje v rozsiahlej miere s osobitným zameraním na odvetvia, ktoré si vyžadujú transformačné opatrenia na zvýšenie ambícií jednotného trhu.
Pri pohľade do budúcnosti musíme zlepšiť rozdelenie výhod hospodárskej integrácie. Štvrtá kapitola “Udržateľný jednotný trh pre všetkých” predstavuje jasné návrhy na zlepšenie podmienok pre všetkých občanov, MSP a regióny.
V piatej časti s názvom “Jednotný trh rýchlo a ďaleko” správa predstavuje pragmatický prístup k zlepšeniu regulačného rámca a posilneniu nástrojov presadzovania práva s cieľom zvýšiť rýchlosť a efektívnosť jednotného trhu.
Správa sa zaoberá aj vonkajším rozmerom jednotného trhu, konkrétne sa zameriava na hospodársku bezpečnosť, obchod, rozšírenie a vzťahy s kľúčovými strategickými partnermi. V šiestej kapitole “Jednotný trh za hranicami” sa skúma interakcia medzi vnútornou a vonkajšou dynamikou a potenciál jednotného trhu rozšíriť vplyv EÚ na globálnej scéne.
V tejto prvej časti nášho miniseriálu sa pozrieme z čoho Enrico Letta pri tvorbe správy vychádzal. Aké východiská a predpoklady pri jej tvorbe zohľadňoval. V podstate ide o zhrnutie celej správy, jej politických aspektov. Ukazuje, kam to má EÚ už nejaký ten piatok namierené a kam hodlá pokračovať aj po parlamentných voľbách. Aké dlhodobé ciele má realizácia opatrení navrhnutých v správe naplniť. A čo nás čaká, ak v únii v tejto podobe zostaneme. V ďalších dieloch si podrobne rozoberieme uvedené technické aspekty jednotného trhu budúcnosti. Sám autor tvrdí, že ak má byť nová vízia pozitívne prijatá, je nevyhnutné ju komunikovať s občanmi EÚ. Tento miniseriál má presne tento cieľ, dostať tento kľúčový strategický dokument do povedomia širokej verejnosti.
- ENRICO LETTA: OVEĽA VIAC NEŽ LEN TRH – POLITICKÁ VÍZIA
Jednotný trh sa zrodil v menšom svete
Jednotný trh vznikol v čase, keď EÚ a svet boli jednoduchšie a menej integrované. Jacques Delors predstavil tento koncept v roku 1985, keď sa EÚ nazývala Európske spoločenstvá a mala menej členských štátov. Cieľom jednotného trhu bolo odstrániť obchodné prekážky, podporiť spravodlivú hospodársku súťaž a posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi. Umožnil voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu a zaviedol aj kohézne fondy na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetky regióny.
Jednotný trh, ktorý vznikol pred niekoľkými desaťročiami, výrazne prospel európskemu hospodárstvu a prispel k jeho príťažlivosti. Zostáva kľúčovou súčasťou európskej integrácie a podporuje rast, prosperitu a solidaritu. Meniace sa medzinárodné prostredie si však vyžaduje vytvorenie nového jednotného trhu. Hoci sa často považuje za technický projekt, v skutočnosti ide o politický projekt, ktorý úzko súvisí so strategickými cieľmi EÚ. Preto by sa mal vnímať skôr ako prebiehajúci než ako ukončený projekt. Na aktualizáciu jednotného trhu v súlade so súčasným kontextom a zabezpečenie jeho nepretržitého vývoja sú potrebné okamžité opatrenia.
Jednotný trh Európskej únie je potrebné aktualizovať a prispôsobiť súčasnému globálnemu a európskemu kontextu. Jednotný trh v súčasnosti čelí výzvam, ako sú meniace sa globálne hospodárstvo, demografické zmeny a bezpečnostné hrozby.
Jednotný trh sa vždy musel prispôsobovať meniacim sa európskym a globálnym podmienkam. Boli vytvorené správy a akčné plány s cieľom reflektovať a zlepšiť jednotný trh. Montiho správa z roku 2010 „Nová stratégia pre jednotný trh“ prehodnotila jednotný trh a poskytla odporúčania na jeho zlepšenie.
Cieľom správy Enrica Letta je dôkladne preskúmať budúcnosť jednotného trhu po tom, ako čelil rôznym krízam a výzvam, ktoré preverili jeho odolnosť.
Nový jednotný trh pre väčší svet
Od zavedenia jednotného trhu prešla Európa zásadnými zmenami, ktoré boli do veľkej miery spôsobené jej vlastným úspechom. Integrácia dosiahla vysokú úroveň v mnohých odvetviach, čoho výsledkom je, že o 80 % vnútroštátnych právnych predpisov sa rozhoduje v Bruseli.
Podiel EÚ na svetovom hospodárstve sa znížil, zatiaľ čo ázijské ekonomiky sú na vzostupe, čiastočne v dôsledku demografických zmien, ako je znižovania počtu a starnutia obyvateľstva. Jednotný trh EÚ tiež zaostáva za trhom USA. Vojny a obchodné konflikty podkopávajú zásady medzinárodného systému založeného na pravidlách vrátane vonkajších vzťahov a politík EÚ. Nový európsky postoj sa odráža vo vyhláseniach, ako je Versailleská deklarácia, Granadská deklarácia a aktualizovaná stratégia hospodárskej bezpečnosti Európskej komisie.
Úspech Európskej únie (EÚ) je založený na voľnom obchode a otvorenosti a ich ohrozenie ohrozuje jej základy. Úsilie sa musí zamerať na zachovanie mieru, udržanie medzinárodného poriadku a zabezpečenie hospodárskej bezpečnosti EÚ. Zlepšenie európskych noriem a posilnenie úlohy jednotného trhu sú kľúčové pre inovácie, ochranu spotrebiteľov a udržateľný rozvoj Únie. Vylúčenie financií, elektronických komunikácií a energetiky z jednotného trhu pri jeho vzniku, pôvodne zo strategických národných záujmov, však v súčasnosti bráni rastu a inováciám, čo si vyžaduje prechod na európsky rozmer. Jednotný trh, a to aj v rámci svojich pôvodných hraníc, potrebuje revíziu s cieľom riešiť a odstrániť prekážky v poskytovaní služieb v rámci EÚ, aby sa plne uvoľnil jeho potenciál.
Enrico Letta vyzýva na pevné politické odhodlanie posilniť nový jednotný trh, ktorý bude chrániť základné slobody a zároveň podporovať vytvorenie dynamickej a účinnej európskej priemyselnej politiky. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebná rýchlosť, rozsah a primerané finančné zdroje.
Spoločné úsilie o nový jednotný trh: 400 stretnutí, 65 európskych miest
Počas svojej cesty po Európe od septembra 2023 do apríla 2024 navštívil autor správy 65 európskych miest a zúčastnil sa na viac ako 400 stretnutiach s rôznymi zainteresovanými stranami. Išlo o vlády jednotlivých štátov, európske inštitúcie, politické skupiny, krajiny mimo EÚ, sociálnych partnerov, skupiny občianskej spoločnosti a občanov. Cieľom týchto interakcií bolo aktívne počúvanie a otvorené diskusie o budúcnosti jednotného trhu. Autor nesie plnú zodpovednosť za analýzy a návrhy v správe, ktoré boli formulované na základe poznatkov získaných z tejto rozsiahlej cesty.
Enrico Letta poukazuje na paradox infraštruktúry EÚ, ktorým je nemožnosť cestovať vysokorýchlostným vlakom medzi európskymi hlavnými mestami. Napriek malej rozlohe kontinentu a zameraniu na environmentálnu udržateľnosť je cestovanie vlakom naďalej nemožné a je nepravdepodobné, že sa to čoskoro zmení. Tento rozpor odráža problémy jednotného trhu. Hoci vysokorýchlostná železnica zmenila vnútornú krajinu mnohých európskych krajín, nerozšírila svoje výhody na celý jednotný trh kvôli vnútroštátnym daňovým stimulom, ktoré znevýhodňujú medzinárodných prevádzkovateľov. Zdôrazňuje potrebu európskeho prístupu k regulácii a daňovým stimulom a vyzýva na vypracovanie rozsiahleho plánu na prepojenie európskych hlavných miest vysokorýchlostnou železnicou, ktorý by prispel k spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácii.
Autor rozoberá hlavné poznatky z cesty po Európe. Zdôrazňuje dominantnú otázku podpory a financovania dohodnutých cieľov pre budúcnosť, ktoré EÚ pevne prijala. Tieto ciele, ktoré by mali ovplyvniť nasledujúce desaťročie, sú spojené s významnými potenciálnymi prínosmi a sprievodnými nákladmi. Zdôrazňujú sa tri kľúčové oblasti, na ktoré sa treba zamerať. Po prvé, záväzok udržateľnej a spravodlivej spoločenskej a hospodárskej transformácie smerom k ekologickej a digitálnej budúcnosti. Po druhé, rozhodnutie o rozšírení EÚ, ktoré sa sústreďuje nielen na cieľ, ale aj na presnú realizáciu jeho plnenia. A napokon nevyhnutnosť posilniť bezpečnosť EÚ v dôsledku globálnej nestability, ktorá si bude vyžadovať náročné rozhodnutia v oblasti obrany.
Európski občania chápu, že realizácia týchto záväzkov bude spojená s vysokými kolektívnymi nákladmi, a potrebujú mať jasno v tom, ako sa tieto prostriedky určia a rozdelia. Je nevyhnutné poskytnúť jasné a transparentné odpovede o finančnej podpore a rozdelení nákladov, aby sa predišlo politickej reakcii.
Jednotný trh je nás všetkých: každý musí hrať svoju vlastnú úlohu
Jednotný trh je nevyhnutný pre integráciu EÚ a prosperitu Európy. Všetky zainteresované strany vrátane inštitúcií EÚ, členských štátov, podnikov, občanov, pracovníkov a občianskej spoločnosti sa musia podieľať na rozvoji efektívneho jednotného trhu. Nadchádzajúci viacročný finančný rámec je kľúčovým momentom na opätovné potvrdenie záväzku voči jednotnému trhu. Legislatívne obdobie od roku 2024 do roku 2029 predstavuje príležitosť na transformáciu jednotného trhu na skutočne “európsky trh”, ktorý sa prispôsobí novým hospodárskym trendom a globálnej konkurencii.
Piata sloboda na novom jednotnom trhu
Súčasný rámec jednotného trhu, ktorý je založený na štyroch slobodách (slobodný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu), je zastaraný a nezohľadňuje zmeny spôsobené digitalizáciou, inováciami a zmenou klímy. Rozdiely medzi tovarom a službami sa stierajú a rámec nerieši nehmotné aspekty digitálneho hospodárstva a posun k obehovému hospodárstvu. Na záchranu planéty a transformáciu výroby je potrebný silný súbor zručností, chránené duševné vlastníctvo a schopnosť premeniť aktíva na inovácie. Okrem toho sa rámec nezaoberá prechodom od hospodárstva založeného na vlastníctve k hospodárstvu založenému na prístupe a zdieľaní.
Na konci svojho funkčného obdobia Jacques Delors navrhol pridať k jednotnému trhu “piatu slobodu” s cieľom posilniť výskum, inovácie a vzdelávanie. Piata sloboda doplní tento rámec a bude podporovať pokrok v oblasti výskumu a vývoja, využívania údajov, umelej inteligencie, kvantovej výpočtovej techniky, biotechnológií, biorobotiky a vesmíru a ďalších. Ide o odstránenie disciplinárnych alebo umelých hraníc, aby sa umožnilo viac skúmania, výskumu a tvorby v prospech ľudstva.
Očakáva sa, že zavedenie piatej slobody bude veľkým prínosom pre sektor zdravotníctva. Nedávna pandémia zdôraznila kritický význam sektora zdravotnej starostlivosti a potrebu spolupráce a inovácie. Je to dôležité najmä pre európsku zdravotnú starostlivosť, ktorá si vyžaduje revitalizáciu. Závislosť EÚ od externých dodávateľov viedla k poklesu európskej výroby a migrácia talentov oslabuje inovácie. Vzhľadom na tieto výzvy je nevyhnutné, aby EÚ prijala opatrenia na podporu integrácie v sektore zdravotnej starostlivosti a zabezpečila prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov.
Jednotný trh pre veľkú hru
Budúca sila Európy závisí od výkonnosti a škálovateľnosti jej podnikov, ktoré v súčasnosti zaostávajú za americkými a čínskymi partnermi. Tento veľkostný deficit ovplyvňuje oblasti, ako sú inovácie, produktivita, tvorba pracovných miest a bezpečnosť EÚ. Je nevyhnutné podporovať väčšie spoločnosti EÚ, aby mohli rásť a konkurovať na medzinárodnej úrovni, čo umožní diverzifikáciu dodávateľského reťazca, prilákanie zahraničných investícií a posilnenie inovačných ekosystémov. Silná ekonomika podporovaná silnými spoločnosťami umožňuje EÚ uzatvárať lepšie obchodné dohody, formovať medzinárodné normy a riešiť globálne krízy.
Pre podniky EÚ je dôležité, aby mali možnosť rásť v rámci jednotného trhu, a to z hospodárskych aj strategických dôvodov. Avšak nemôžeme dovoliť žiadnej spoločnosti rásť na úkor spravodlivej hospodárskej súťaže, ktorá je nevyhnutná pre ochranu spotrebiteľa a hospodársky pokrok. Zároveň by sme mali zabrániť tomu, aby európske trhy ovládli veľké zahraničné spoločnosti, ktoré profitujú z výhodných pravidiel na svojich vlastných trhoch.
Nedostatočná integrácia v oblasti financií, energetiky a elektronických komunikácií je hlavnou príčinou klesajúcej konkurencieschopnosti Európy. Je nevyhnutné posilniť rozmer jednotného trhu v týchto oblastiach vytvorením integrovaného rámca medzi európskou a národnou úrovňou. Tento rámec by zahŕňal centrálne zodpovedný orgán EÚ, ktorý by zabezpečoval súdržnosť pravidiel pre jednotný trh, zatiaľ čo nezávislé vnútroštátne orgány by riešili vnútroštátne otázky. Príslušné trhy musia prejsť na európsky rozmer, aby mohli konkurovať americkým, čínskym a indickým konglomerátom.
Nedávne oficiálne dokumenty, ako napríklad vyhlásenia Rady guvernérov ECB a Euroskupiny spolu s bielou knihou Komisie „Ako zvládnuť potreby digitálnej infraštruktúry v Európe?“, naznačujú rastúci konsenzus v súvislosti s pokrokom únie kapitálových trhov a potrebami digitálnej infraštruktúry v Európe. Dôraz sa kladie aj na energetickú nezávislosť a reštrukturalizáciu štruktúry trhu s elektrinou a plynom. Aby Európa mohla v plnej miere využívať výhody jednotného trhu v sektore energetiky, musí investovať do prepojenia a infraštruktúrnych sietí vrátane modernizácie sietí a budovania vodíkovej infraštruktúry. Hoci sa Európa usiluje vyrábať viac energie na domácom trhu, stále bude musieť časť energie dovážať a rozvíjať infraštruktúrne prepojenia so spoľahlivými partnermi.
Enrico Letta vo svojej správe zdôrazňuje potrebu rýchlej integrácie v oblasti financií, energetiky a elektronických komunikácií v nasledujúcom volebnom období Európskeho parlamentu (2024-2029) v záujme európskej hospodárskej bezpečnosti a účinnej priemyselnej politiky. Naznačuje, že posilnením jednotného trhu sa stanovia globálne normy, čo pomôže európskym spoločnostiam pri poskytovaní tovaru a služieb na celom svete. Výsledkom tohto potenciálneho prechodu by bol globálny trh s väčším vplyvom Európy.
Jednotný trh, ktorý podporuje vytváranie pracovných miest a umožňuje podnikanie jednoduchšie
Jednotný trh bol kedysi jedinou možnosťou pre európske podniky ako výrobná základňa aj trh, ale to sa časom zmenilo. Kým kedysi bola myšlienka presunu prevádzky mimo jednotného trhu takmer nepredstaviteľná, dnes je čoraz bežnejšia a čoraz viac prijímaná. Mnohé krajiny na celom svete sa teraz ponúkajú ako atraktívne možnosti pre európske spoločnosti, ktoré chcú presťahovať svoje prevádzky. Zjednodušené predpisy a byrokratická záťaž zohrávajú kľúčovú úlohu pri výbere miesta podnikania. Avšak prekrývajúce sa predpisy a administratívne zložitosti, ktoré vznikli v dôsledku zložitého systému viacúrovňového riadenia EÚ, viedli k roztrieštenosti jednotného trhu a zvýšeniu ťažkostí a prekážok pre výrobnú činnosť.
Nedostatočná podpora a uľahčenie hospodárskych činností vyvoláva nespokojnosť v podnikateľskej komunite, čo vedie niektorých k úvahám o presídlení mimo jednotného trhu EÚ. V snahe riešiť tento problém Komisia dosiahla pokrok v oblasti zdaňovania právnických osôb, zjednodušenia a zníženia byrokracie. Nový jednotný trh by mal vo svojom regulačnom rámci uprednostňovať proporcionalitu a subsidiaritu.
Enrico Letta zdôrazňuje, že hlavnou prekážkou budúceho jednotného trhu je zjednodušenie právnych predpisov. Navrhuje prijať Delorsovu metódu maximálnej harmonizácie so vzájomným uznávaním, ktorú podporuje Európsky súdny dvor. Zdôrazňuje, že používanie nariadení je nevyhnutné na dosiahnutie harmonizácie. Ak sú smernice potrebné, členské štáty by sa mali vyhnúť zahrnutiu opatrení nad rámec toho, čo je striktne potrebné, a uprednostniť právny základ rámca jednotného trhu. V správe tiež navrhuje vytvorenie európskeho kódexu obchodného práva s cieľom zjednotiť vnútroštátne predpisy a uľahčiť voľný pohyb v rámci EÚ.
Ďalej zdôrazňuje význam dôsledného presadzovania pravidiel jednotného trhu, aby sa zabezpečilo, že nariadenia budú prospešné pre všetky členské štáty a zachovajú sa rovnaké podmienky. Neriešenie týchto otázok by mohlo viesť k deindustrializácii a predstavovať reálnu hrozbu pre Európu. Vyzýva na prijatie opatrení, ktoré zabránia tomu, aby sa Európa vzdala svojej vedúcej úlohy vo výrobe. Myšlienka odklonu od výroby sa kedysi považovala za uskutočniteľnú, ale v súčasnosti je jasné, že to už neplatí.
Spravodlivý, ekologický a digitálny prechod ako katalyzátor nového jednotného trhu: smerom k “úsporám a investíciám Únie”
V predchádzajúcom volebnom období sa prostredníctvom dôležitých legislatívnych návrhov vytvorili základy pre spravodlivý, ekologický a digitálny prechod. Keďže väčšina pravidiel je už zavedená, pozornosť by sa mala presunúť na ich vykonávanie. Je nevyhnutné prejsť od návrhu politiky k jej praktickému uplatňovaniu a zabezpečiť, aby sa tieto opatrenia účinne integrovali a zaviedli do praxe s cieľom dosiahnuť hmatateľné environmentálne prínosy. V nasledujúcom legislatívnom období by jedným z hlavných cieľov nového jednotného trhu malo byť zosúladenie európskej priemyselnej kapacity s cieľmi spravodlivého, ekologického a digitálneho prechodu. To si bude vyžadovať nasmerovanie finančnej podpory na tento prechod a mobilizáciu verejných aj súkromných zdrojov s cieľom umožniť transformáciu európskeho výrobného systému. Jednotný trh musí v tomto úsilí zohrávať dôležitú úlohu.
Enrico Letta navrhuje, aby sa mobilizácia súkromného kapitálu stala prvou prioritou Európskej únie (EÚ) s cieľom vytvoriť inkluzívnejší a účinnejší rámec financovania. EÚ disponuje obrovským množstvom súkromných úspor v celkovej výške 33 biliónov eur, ale toto bohatstvo sa v plnej miere nevyužíva na uspokojenie strategických potrieb EÚ. Znepokojujúcim trendom je presmerovanie približne 300 miliárd EUR úspor európskych rodín na trhy mimo EÚ, predovšetkým do americkej ekonomiky, v dôsledku fragmentácie finančných trhov v rámci EÚ. Na riešenie tejto neefektívnosti navrhuje vytvorenie únie úspor a investícií, ktorá by integrovala finančné služby v rámci jednotného trhu. Cieľom tejto únie je udržať európske súkromné úspory v rámci EÚ a prilákať ďalšie zdroje zo zahraničia.
Ďalej v správe uvádza, otázka štátnej pomoci vyžaduje inovatívne riešenia, ktoré by vyvážili potrebu cielenej vnútroštátnej verejnej podpory pre priemyselné odvetvia a predišli drobeniu jednotného trhu. Hoci uvoľnenie štátnej pomoci v minulosti pomohlo hospodárstvu, hrozí, že v dôsledku rozdielnych fiškálnych možností členských štátov dôjde k narušeniu hospodárskej súťaže. Riešením by mohlo byť prísnejšie presadzovanie štátnej pomoci na vnútroštátnej úrovni a zároveň rozšírenie financovania na úrovni EÚ. Navrhuje tiež vyčleniť časť vnútroštátnych finančných prostriedkov na celoeurópske iniciatívy. Uvoľnenie súkromných investícií uľahčí vytvorenie podmienok pre európske verejné investície. V záujme globálnej konkurencieschopnosti by priemyselná stratégia EÚ mala prijať európskejší prístup s využitím modelu IPCEI „dôležité projekty spoločného európskeho záujmu“ a zároveň sa vyhnúť škodlivým dotáciám. Cieľom je čeliť stratégiám, ktoré prijali iné svetové mocnosti.
Je veľmi dôležité vytvoriť silné prepojenie medzi spravodlivou, ekologickou a digitálnou transformáciou a finančnou integráciou na jednotnom trhu. Bez dostatočných zdrojov hrozí, že sa pokrok zastaví. Náklady na prechod sa musia rozdeliť spoločne, a nie zaťažovať konkrétne odvetvia. V opačnom prípade by to mohlo viesť k odporu rôznych skupín, ktoré by mali pocit, že znášajú náklady bez primeranej podpory. V správe sa tiež navrhuje, že financovanie prechodu môže podporiť ďalšiu integráciu na jednotnom trhu.
Autor zdôrazňuje, že Európska investičná banka zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní finančných prostriedkov a odborných znalostí pre projekty, ktoré sú v súlade s cieľmi udržateľnosti vo všetkých členských štátoch. Okrem toho podpora väčšej integrácie na trhu verejného obstarávania, najmä v oblasti ekologických a digitálnych technológií, môže podporiť začínajúce podniky, veľké podniky ako aj MSP pri vývoji nových produktov a služieb, a tým prispieť k strategickým cieľom EÚ.
Bez zdrojov silnej Únie úspor a investícií bude ťažké vyriešiť vnútorné rozpory v členských štátoch, pokiaľ ide o prideľovanie verejných zdrojov potrebných na transformáciu.
Rozšírenie EÚ: výhody a povinnosti
Rozšírenie a bezpečnosť sú dva dôležité procesy, ktoré budú formovať EÚ v nadchádzajúcom desaťročí. Väčšia EÚ je nevyhnutná na ochranu európskych záujmov, presadzovanie právneho štátu a ochranu občanov EÚ. K nadchádzajúcemu rozšíreniu by sa malo pristupovať s dôkladným zvážením metód a načasovania, pričom by sa mala dosiahnuť rovnováha medzi rozšírením výhod jednotného trhu na kandidátske krajiny a ochranou ich ekonomík a stability jednotného trhu.
Jednotný trh je dôležitý pre európsku integráciu a počas procesu pred rozšírením by mal byť čiastočne kontrolovaný Bruselom. Každá krajina, ktorá sa chce zúčastniť na jednotnom trhu, musí dodržiavať prvé kodanské kritérium, ktoré zahŕňa zásady ako demokracia, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie menšín. Tieto hodnoty sa musia v EÚ a v každom členskom štáte plne uplatňovať a obhajovať. Každá kandidátska krajina, ktorá sa chce začleniť do jednotného trhu alebo iného rozmeru EÚ, musí tieto hodnoty dodržiavať.
Enrico Letta navrhuje vytvorenie nástroja solidarity pri rozširovaní ako dôležitého nástroja na riadenie vonkajších vplyvov a uľahčenie hladkého procesu rozširovania.
Podpora mieru a presadzovanie právneho štátu: Spoločný trh pre bezpečnostný a obranný priemysel
Enrico Letta vo svojej správe pojednáva o strategickom smerovaní Európskej únie na nasledujúce desaťročie s dôrazom na bezpečnostné výzvy, ktoré vyvolala Putinova agresia voči Ukrajine. Bezpečnosť by sa mala riešiť komplexne a ovplyvňovať oblasti, ako sú energetika, financie, kybernetika, infraštruktúra, konektivita, zdravie a technológie. Rozšírená definícia bezpečnosti bude mať vplyv na všetky aspekty hospodárstva a života občanov, čo si vyžaduje rovnováhu so základnými právami jednotlivcov. To predstavuje pre Európu príležitosť stať sa lídrom v regulácii nových technologických pokrokov.
Zdôrazňuje, že Európa musí radikálne zmeniť svoje priemyselné kapacity, najmä v oblasti bezpečnosti a obrany, aby sa vyhla opakovaniu chýb z minulosti. V rokoch 2022 – 2024 Európania vynaložili veľké sumy na podporu ukrajinského odporu, pričom približne 80 % týchto výdavkov bolo vynaložených na neeurópsky materiál, čo je prístup, ktorý sa považuje za slabý. Uvádza, že verejné prostriedky by mali podporovať predovšetkým európsky priemysel a pracovné miesta, a zdôrazňuje sa potreba priemyselnej autonómie Európy v strategických odvetviach. Navrhuje prechod na “spoločný trh pre bezpečnostný a obranný priemysel” s cieľom bojovať proti súčasným a budúcim bezpečnostným výzvam. Vyzýva na prehodnotenie rozhodnutí o financovaní v oblasti bezpečnosti a skúma myšlienku využitia inovatívnych stratégií financovania na podporu jednotného trhu v oblasti obrany. To by zahŕňalo integráciu súkromných a verejných finančných zdrojov a malo by byť v súlade s členstvom a záväzkami členských štátov EÚ voči Severoatlantickej aliancii.
Sloboda pohybu a sloboda pobytu: nový jednotný trh pre všetkých európskych občanov
Úspech jednotného európskeho trhu závisí od jeho konkurencieschopnosti, bezpečnosti a schopnosti prinášať výhody všetkým európskym občanom. Je motorom hospodárskeho rastu, sociálneho pokroku a zlepšenia životnej úrovne. Rastú však obavy, že výhody jednotného trhu sa dostávajú len k tým, ktorí už majú prostriedky a zručnosti na to, aby ich mohli využiť, alebo k veľkým podnikom. Ak sa toto vnímanie nevyrieši, mohlo by to oslabiť podporu jednotného trhu zo strany verejnosti.
Približne tretina obyvateľov EÚ, teda približne 135 miliónov ľudí, žije v oblastiach, ktoré za posledné dve desaťročia zaostali a ktoré sa stretávajú s obmedzenými príležitosťami, vzdelaním a službami podporujúcimi sebestačný životný štýl. To vyvoláva tlak na miestne malé a stredné podniky v dôsledku nariadení EÚ napriek ich neschopnosti expandovať na jednotný trh.
Aby bol jednotný trh úspešný, musí splniť prísľub spoločnej prosperity. To zahŕňa nielen zabezpečenie voľného pohybu osôb, ale aj zaručenie ich práva na pobyt. Jednotný trh by mal posilniť postavenie občanov a nemal by ich nútiť sťahovať sa za lepšími príležitosťami. Mali by existovať kvalitné pracovné miesta pre tých, ktorí chcú prispieť k rozvoju svojich miestnych komunít. Sloboda pohybu a sloboda pobytu musia byť v súlade s cieľmi jednotného trhu. Na to sú nevyhnutné prístupné a cenovo dostupné služby vo všetkých regiónoch EÚ.
Aj podniky sociálneho hospodárstva zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore udržateľného územného rozvoja. Preto každý rozvoj jednotného trhu musí zahŕňať sociálny rozmer, ktorý zabezpečí sociálnu spravodlivosť a súdržnosť. To podporí práva pracovníkov, sociálnu ochranu pre všetkých a prispeje k rastu a konkurencieschopnosti. Posilňuje záväzok EÚ k solidarite, rovnosti a podpore blahobytu všetkých jej občanov.
Na zabezpečenie úspechu jednotného trhu je dôležité zapojiť malé a stredné podniky (MSP) a poskytnúť im rovnaké príležitosti. Tým sa zabráni tomu, aby jednotný trh vnímali skôr ako prekážku než ako šancu na rast.
Zriadenie stálej občianskej konferencie by mohlo výrazne zlepšiť riadenie jednotného trhu. Táto platforma by umožnila pravidelný dialóg a priamy vstup občanov do tvorby politiky, čo by viedlo k citlivejším politikám, ktoré by odrážali realitu európskych občanov.
Jednotný trh zohral dôležitú úlohu pri hospodárskej konvergencii a mal by sa ďalej rozvíjať ako skutočný “európsky trh”, aby sa podporil udržateľný rozvoj a prosperita. Silná stratégia pre budúcnosť jednotného trhu by mohla pomôcť Európe konkurovať a uspieť v rýchlo sa meniacom svete.
Zhrnutie 1. časti
Nový jednotný trh má pomôcť naplniť kľúčové dlhodobé záväzky EÚ: záväzok udržateľnej a spravodlivej spoločenskej a hospodárskej transformácie smerom k ekologickej a digitálnej budúcnosti, rozhodnutie o rozšírení EÚ, nevyhnutnosť posilniť bezpečnosť EÚ. Má ambíciu adresovať aktuálne výzvy: globálne hospodárstvo, demografické zmeny a bezpečnostné hrozby. Dáva si za cieľ vytvoriť z EÚ konkurencieschopnú entity, ktorá dokáže obstáť na globálnom trhu proti USA, či Číne. Správa s BRICS ani neuvažuje. Za budúceho konkurenta EÚ považuje ešte okrem už spomenutých dvoch samostatne Indiu. Rusko je pre autora len bezpečnostnou hrozbou.
Hoci sa často považuje za technický projekt, v skutočnosti ide o politický projekt, ktorý úzko súvisí so strategickými cieľmi EÚ. Predpokladá prehĺbenie nielen ekonomickej integrácie. V podstate hovorí o tom, že k naplneniu dlhodobých záväzkov budeme potrebovať viac únie. Čo znamená menej suverénnych národných štátov.
Môj údiv vzbudila informácia, že sa dnes 80% všetkých predpisov a regulácií valí na nás z Bruselu. Určite nie len ja by som privítal rozšírenie spojenia rýchlovlakmi naprieč úniou.
Na jednotnom trhu sa počíta sa s novou slobodou, ktorá okrem slobodného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu pridáva slobodu, ktorá má za cieľ začleniť do jadra jednotného trhu a výskum, inovácie a vzdelanie.
Vyrušila ma myšlienka, že budúci jednotný trh počíta s prechodom od hospodárstva založeného na vlastníctve k hospodárstvu založenému na prístupe a zdieľaní. To mi tak trochu pripomína myšlienku Klausa Schwaba, zakladateľa Svetového ekonomického fóra (WEF), že „nebudete nič vlastniť a budete šťastní“.
Nepoteší, že jednotný trh ma za cieľ posilniť veľkých, aby títo obstáli v globálnom prostredí. Môžeme len veriť, že tak ako autor aj vykonávatelia jeho odporúčaní budú mať na pamäti, že jednotný trh má byť re všetkých. Že budú myslieť aj na malé stredné podniky, že nedovolia žiadnej spoločnosti rásť na úkor spravodlivej hospodárskej súťaže, ktorá je nevyhnutná pre ochranu spotrebiteľa a hospodársky pokrok.
Môžeme očakávať prehĺbenie integrácie v oblasti financií, energetiky a elektronických komunikácií, verejného obstarávania v oblasti ekologických a digitálnych technológií. Na jednej strane chápem, že bez spoločných peňazí nie je možné robiť veľké projekty ako je plánovaná spoločná európska bezpečnosť, transformácia ekonomiky na zdroje čistej energie, či európsky vesmírny program. Na druhej strane to znamená spoločné dlhy, dane. Privítal by som zrovnanie poplatkov za bežné komunikačné služby.
V kontexte toho ako EÚ postupovala v boji s pandémiou Covid, desím sa požiadavke integrovať poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. To potom stačí, aby EÚ prijala novú pandemickú zmluvu z dielne WHO a darmo ju my budeme odmietať.
Malo by dôjsť k postupnému odbúravaniu byrokracie a nadmernej regulácie. To by potešilo mnohých. Celkom som zvedavý, čo znamená ambícia kombinovať verejné zdroje a súkromný kapitál as využiť tak nasporené prostriedky svojich obyvateľov, ktoré sú v hodnote 33 biliónov EUR.
Rozširovanie EÚ bude pokračovať. Ale ak to znamená, že každá členská krajina EÚ musí dodržať prvé kodaňské kritérium, tak sa vstupu Ukrajiny do EÚ neobávam, lebo tá s menšinami na svojom území nepočíta, takže buď všetky pred vstupom vygumuje, alebo sa do EÚ nedostane. A kladiem si otázku, ako môžu byť v EÚ Estónsko, či Lotyšsko, kde je ruská menšina občianske práva nemá.
Zaujala ma aj informácia, že EÚ podporuje Ukrajiny v obrane voči Ruskej invázii, tak že 80% výdavkov išlo na neeurópsky materiál. A že auto dáva za pravdu slovenskej vláde, keď odmietla použiť verejné zdroje na nákup munície z krajín mimo EÚ, lebo ako uvádza autor, verejné prostriedky by mali podporovať predovšetkým európsky priemysel a pracovné miesta.
No a nakoniec môže občana EÚ potešiť, že na novom jednotnom trhu podľa Enrica Letta musí byť nielen sloboda pohybu, ale aj sloboda pobytu garantovaná. Možno to dobudúcna zabráni excesom, aký zažil pán Hambálek, keď ho minulá liberálna verchuška dala na sankčný zoznam EÚ.
Je otázka, či je možne rozbehnutý vlak smerujúci do stanice Spojené Štáty Európske ešte zastaviť, spomaliť, vykoľajiť, či dokonca otočiť. O čom snívajú euroskeptické, suverenistické politické subjekty naprieč Európou. Dá sa zastaviť Digitálne Euro? Aj legionári v poslaneckom klube SNS už vedia, že nie.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
